Vladimír Palko

„Buď Ukrajina bude v NATO, alebo sa jej Putin zmocní,“ hovorí expremiér Mikuláš Dzurinda v denníku SME.

Pripomeňme časovú následnosť udalostí. Stačí si pripomenúť, čo písala tlač, a zistíme, že od rozpadu Sovietskeho zväzu v období 1991 až 2014, v porovnaní s tým, čo vidíme od od roku 2014 doteraz, bol vo vzťahoch medzi Ukrajinou a Ruskom v zásade pokoj. Situácia sa začala pomaly viditeľne zhoršovať po roku 2008, keď samit NATO v Bukurešti oznámil, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO. 

„Ideas have consequences.“ Myšlienky majú svoje následky, znie známa veta Richarda Weavera. Od myšlienky vstupu Ukrajiny do NATO sa logicky odvíjalo odcudzenie časti ruskojazyčného obyvateľstva Ukrajiny kyjevskej vláde, v súčasnosti zamrznutá občianska vojna na Donbase, v ktorej Rusko podporuje vzbúrencov, anexia Krymu, konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom. Myšlienka vstupu Ukrajiny do NATO je výrazom studenej vojny medzi USA a Ruskom. A, samozrejme, od tejto myšlienky sa odvíja naša dnešná situácia, keď sa bojíme prepuknutia vojny. Na rozdiel od myšlienky vstupu iných krajín do NATO, vstup Ukrajiny je vojnotvorná idea.

Toto všetko sa dalo a malo predvídať.