Petr Drulák

Nedávne stretnutie Si Ťin-pchinga s Vladimirom Putinom v olympijskom Pekingu potvrdilo, že nepremyslená politika Washingtonu prinútila Rusko a Čínu, aby prekonali svoje rozpory a spojili sa proti nemu. Spoločné vyhlásenie oboch prezidentov sa neobmedzuje na tradičné odmietnutie americkej globálnej roly a prehlbovanie vzájomných obchodných vzťahov vrátane ďalších ruských dodávok ropy a plynu. Obe veľmoci sa chystajú na intenzívnejšiu spoluprácu v mnohých ďalších oblastiach: chcú spoločne do Arktídy, chystajú sa prepojiť ruský projekt Eurázijskej ekonomickej únie s čínskym projektom Novej Hodvábnej cesty, hovorí sa o Veľkom eurázijskom partnerstve.

Čína sa doteraz nevyjadrovala k európskej bezpečnosti, teraz však podporila ruské úsilie o jej nové usporiadanie a odmietla rozširovanie NATO. Hoci ruské uznanie separatistických republík na Donbase a následná invázia idú proti dlhodobému čínskemu záujmu na dôslednom rešpekte k suverenite a na obchode s Ukrajinou, Čína tento týždeň neodsúdila Rusko, ale USA za vyzbrojovanie Ukrajiny a protiruské sankcie. Rusko naopak v olympijskom vyhlásení vyšlo v ústrety Číne odsúdením americko-britsko-austrálskej aliancie v Pacifiku a podporou politiky jednej Číny výslovne odmietlo nezávislosť Taiwanu.

V minulosti stáli skôr proti sebe

Zbližovanie oboch veľmocí sa koná už vyše dvadsať rokov, ako bilaterálne, tak aj v Šanghajskej organizácii spolupráce, ktorej sa zúčastňujú aj štáty strednej a južnej Ázie. Avšak dosiahlo takú kvalitu, že je na mieste otázka, či Peking a Moskva nekladú základy eurázijskému impériu. Ich spoločnú históriu pritom poznamenávajú skôr konflikty ako spolupráca.