Čínske krytie bolo zrejme jednou z podmienok vpádu na Ukrajinu

Začnime aktuálne: Čína v piatok nepodporila rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá odsdzovala ruskú vojnu, rezolúciu predložila Amerika a nestály člen Albánsko. Rusi je vetovali, Číňania nehlasovali. Zároveň v noci nášho času zaznela aj prvá kritika zo strany Číny, Peking je „hlboko znepokojený“ posledným vývinom situácie na Ukrajine. „Už to prerástlo do takého bodu, ktorý si neželáme vidieť,“ povedal zástupca Číny v OSN Čang Ťün počas piatkového zasadania Bezpečnostnej rady OSN.

Vidíme tu teda rusko-čínske spojenectvo, nateraz otvorenú podporu Číny, ale aj náznak, že táto nemusí byť bezpodmienečná.

Rozoberme si, ako k tomu došlo a čo táto rusko-čínska aliancia znamená.

Američania a Severoatlantická aliancia (NATO) už niekoľko týždňov pred ruským útokom na Ukrajinu deklarovala, že v prípade vypuknutia širšieho konfliktu nepošle na Ukrajinu vojenské jednotky. Hoci teraz rastie v západných médiách aj často verejnosti tlak, slová amerického prezidenta Joea Bidena aj generálneho tajomníka aliancie Jensa Stoltenberga sa naplnili.

„Zostali sme sami,“ uviedol v piatok ráno ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v čase, keď sa ruská armáda nachádzala len niekoľko desiatok kilometrov od Kyjeva.

Priame zapojenie USA či iných štátov NATO by znamenalo rozšírenie vojny, stala by sa z nej skutočne veľká vojna. Na to upozornil aj Putin, keď vo vyhlásení vojny Ukrajine povedal, že ak sa do nej zapojí iná krajina, musí rátať s tvrdou reakciou Ruska, vo forme, akú ešte dejiny nezažili. Viacerí si to vysvetlili ako odkaz na možné použitie jadrových zbraní.

To je síce hrozba, ale aj hrozba pre Rusko. Práve preto musel Kremeľ do svojej prípravy na agresiu zahrnúť aj silnú poistku. Tú našiel v Číne.

Už len samotný armádny a ekonomický potenciál tandemu Moskva – Peking je totiž taký enormný, že v mysliach lídrov západných štátov pochová aj poslednú myšlienku na priame zapojenie sa do konfliktu na Ukrajine.

Spojenectvo, ktoré Putina utvrdilo v tom, že inváziou dosiahne svoje ciele bez rizika nepredstaviteľných strát pre svoju krajinu, sa zrejme potvrdilo v Pekingu pri začiatku olympijských hier.

Putin a Si Ťin-pching sa okrem iného v spoločnom vyhlásení v čínskej metropole zo začiatku februára ohradili proti „akémukoľvek rozširovaniu NATO“, americkú politiku v Tichomorí a Indickom oceáne označili za „nebezpečnú pre stabilitu a mier“ a podpísali nové zmluvy o dodávkach ruského plynu a ropy do Číny.

Dnes už vieme, že išlo o plán, ktorý sa bod po bode napĺňa.

Podľa čínskej štátnej televízie CCTV čínsky minister zahraničných vecí Wang I po rozhovore s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom povedal, že zatiaľ čo Čína vždy rešpektovala zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých krajín, ukrajinský konflikt má „zložité a osobitné historické aspekty“ a že Peking chápe „oprávnené obavy Ruska v bezpečnostných otázkach“.

V druhom rade, vyhlásenie Putina a Si Ťin-Pchinga o nebezpečenstve americkej politiky v Tichomorí a Indickom oceáne – teda v čínskej sfére vplyvu – rovnako nebolo náhodné. A možno ho chápať aj ako vyhlásenie o tom, že nielen Číňania budú kryť chrbát Rusom pri naprávaní údajných historických krívd, ale aj naopak. Do tohto kontextu zapadá správa, že Taiwan vo štvrtok zachytil deväť čínskych lietadiel vo svojej zóne protivzdušnej obrany. Ríša stredu si ale tiež dobre uvedomuje, že po prípadnej porážke Ruska by ostala na geopolitickej šachovnici oslabená.

Po tretie, novými zmluvami o odbere ruského plynu a ropy Číňania Rusom podávajú pomocnú ruku vo faktickom odrezaní od Európy, ktoré ich čaká. Čína je tiež pripravená zmäkčiť dosahy sankcií uvalených na Rusko pre napadnutie Ukrajiny a pomôcť krajine v situácii, keď sa zhoršujú jej vzťahy so Západom, ako o tom písal vo štvrtok Financial Times.

Zhrnuté a podčiarknuté, svet od rozpadu bipolárneho sveta zažil viacero neodôvodnených vojenských intervencií. Agresia voči Ukrajine je však iná, lebo zrejme definitívne prekresľuje vzťahy medzi mocnosťami a zvýrazňuje mentálnu a neskôr možno aj fyzickú hranicu medzi západným a východným blokom.

Spojenectvo Ruska a Číny znie ako lekcia z reálpolitiky, ale od rozpútania preventívneho a masívneho útoku Ruska je to však predovšetkým absolútna ľudská tragédia a zlo, ku ktorému vôbec nemuselo prísť.