Vo vojne na Ukrajine sa črtá zlomový moment, netešme sa však predčasne. Obe strany chcú rokovať, skloňuje sa aj Bratislava

Bombardovanie, nálety, námorné operácie, pozemná invázia aj diverzanti. Rusko prekvapilo nielen bezprecedentným útokom na susednú Ukrajinu, ale aj jeho rozsahom. Vyslali stovky vozidiel a tisíce vojakov.

Prvotné správy zneli pre Ukrajinu krajne nepriaznivo. Rusko hlásilo už v štvrtok doobeda zničenie vojenských letísk aj vyradenie protivzdušnej obrany. Postupovalo z troch strán svetových strán, na juhu z okupovaného polostrova Krym aj priamo z Čierneho mora smerom na Odesu.

Vojensky situácia vyzerala jasne v prospech Ruska. Väčšina západných štátov síce Ukrajine dodávala zbrane, ale niektoré sa zdráhali. Nemecko zbrane dodať nechcelo a podľa ukrajinského veľvyslanca v Berlíne už nad Kyjevom lámali palicu. Objavili sa správy, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dostal ponuku od USA na evakuáciu, ostal však v Kyjeve. „Bojuje sa tu, potrebujem muníciu, nie odvoz,“ odpovedal údajne ukrajinský líder.

V piatok a najmä v sobotu začali postup Ruska brzdiť tri faktory: vojenský odpor Ukrajincov, tvrdšie sankcie Západu a diplomatický tlak.

Ukrajinská obrana

Rýchly postup ruských vojsk sa postupne spomalil. Štandard informoval v osobitnom článku o tom, že podľa vojenských expertov Rusi počítali s obsadením Kyjeva počas prvých dvoch dní. S tým, že predlžovanie ofenzívy spôsobí Moskve vojenské aj politické škody. A tiež viac zbraní, dobrovoľníkov a politickej podpory od Západu.

Analytici predpokladali, že Rusko sa chcelo vyhnúť masívnejšiemu útoku na obývané oblasti a civilnú infraštruktúru, ktoré by spôsobili väčšie civilné boje a skomplikovali by dosadenie bábkovej vlády.

https://standard.sk/174122/vojensky-expert-rusi-postupuju-pomalsie-nez-si-zelali/

Tento scenár sa do istej miery plní. Kyjev sa drží, obyvatelia dostali zbrane a pokyny na výrobu Molotovových koktailov. Primátor Vitalij Kličko vyhlásil v sobotu zákaz vychádzania až do pondelňajšieho rána s cieľom zakročiť proti ruským diverzantom pohybujúcim sa v uliciach metropoly.

Kým Kyjev odoláva, druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov hlási, že ruskí vojaci už prenikli do centra. Pravdou zostáva, že ruský postup sa spomalil. Ukrajine v tom pomáha odhodlanie, oduševnené vystupovanie prezidenta Zelenského a zbrane zo Západu, menovite protitankové a protilietadlové strely.

Sankcie

Dynamicky sa vyvíja sankčná politika. Prvé sankcie, ktoré uvalili EÚ a USA v stredu, boli skôr symbolické. Západ na ozbrojenú agresiu Ruska odpovedal opatreniami namierenými proti separatistickým ľudovým republikám a ruským politikom, čo sa podieľali na ich uznaní. K dlhodobým reštrikciám za ruskú anexiu Krymu v roku 2014 pribudlo rozšírenie sankčného zoznamu na vyše 500 jednotlivcov a 52 inštitúcií. Na zoznam sa dostal brat Anastasie Kuzminovej Anton Šipulin, pretože ako poslanec Štátnej dumy hlasoval za uznanie nezávislosti republík v Donbase.

Reálne sankcie boli predmetom rokovaní na mimoriadnom samite EÚ vo štvrtok večer v Bruseli. Keďže ruská invázia bola už v plnom prúde, očakávalo sa odstrihnutie agresora od bankového komunikačného systému SWIFT a sankcie v energetike, ktorá je pre Rusko kľúčová. Lenže proti boli viacerí: Nemci, Rakúšania, Francúzi, Taliani aj Maďari.

https://standard.sk/173263/eu-rusko-bude-celit-izolacii-lidrov-unie-vecer-caka-mimoriadny-samit-o-ukrajine-chcu-schvalit-dalsie-sankcie/

Lídri vo štvrtok večer schválili len mäkší balík opatrení. Obmedzili ruský prístup ku kapitálu, sčasti zasiahli energetiku, obchod a dopravu a takmer 70 percent ruského bankového trhu.

Podstatne silnejší náboj mali iné kroky. Jednak postoj inak zmierlivého Nemecka, keď kancelár Olaf Scholz v utorok pozastavil certifikáciu plynovodu Severný prúd 2. Ďalším rozhodným odkazom bolo uvalenie sankcií na ruského prezidenta Vladimira Putina, ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ministra obrany Sergeja Šojgua a ďalších členov ruskej bezpečnostnej rady. Sankcie prijali USA, Spojené kráľovstvo aj EÚ a boli zlomové – znemožnili, prinajmenšom dočasne, diplomatické rokovania s Ruskom.

Analytici prijaté sankcie považovali za nedostatočné a ako vojna na Ukrajine pokračovala, napokon došlo v noci zo soboty na nedeľu aj k rozhodnutiu odstrihnúť Ruska od systému SWIFT, hoci nezasiahne všetky ruské banky. Ďalším cieľom nových sankcií je paralyzovať aktíva ruskej centrálnej banky a zabrániť ruským oligarchom vo využívaní majetku, ktorý majú na západných trhoch na západných trhoch. Noviny The Financial Times upozornili, že sú to zatiaľ najtvrdšie sankcie, aké Západ na Rusko uvalil, a USA podobné kroky namierené proti centrálnym bankám použili len v prípade KĽDR, Iránu a Venezuely.

Rusku hrozí finančná izolácia a v Únii sa čoraz viac hovorí o tom, ako nahradiť dodávky ruského plynu inými zdrojmi, napríklad skvapalneným plynom z USA či Kataru. Podľa expertov však ešte minimálne niekoľko rokov bude Európa závislá na ruskom plyne a Moskva zas na jeho vývoze – až 70 percent z celkových príjmov z exportu plynu majú Rusi od zákazníkov z EÚ, uviedol energetický analytik Karel Hirman.

Ďalším krokom je uzatváranie vzdušného priestoru pre ruské lietadlá. V ostatných dňoch ku kroku pristúpili mnohé európske štáty: Bulharsko, Česko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Litva, Nemecko, Poľsko či Spojené kráľovstvo. Moskva reagovala na sankcie recipročným zákazom.

Diplomatický tlak

So sankčnou politikou priamo súvisí diplomatický tlak. Pociťuje ho Rusko ako celok aj jednotlivci.

Hoci Moskvu spája od anexie Krymu ešte užšie partnerstvo s Čínou, ktorá je jeho najväčším obchodným partnerom, na plnú podporu Pekingu sa spoliehať nemôže. Spolu si vytvorili alternatívny systém k SWIFT-u, lenže Čína je opatrná. Za obchodovanie s Ruskom jej teraz hrozia sankcie tiež a vojna nivočí ekonomické vzťahy. Pripomeňme, že najdôležitejším obchodným partnerom Ukrajiny je Čína.

Kým ešte pár dní dozadu Peking stál na strane Ruska, teraz hovorí, že invázia zašla priďaleko. „Už to prerástlo do takého bodu, ktorý si neželáme vidieť,“ uviedol čínsky veľvyslanec pri OSN Čang Ťün. V piatok Bezpečnostná rada OSN hlasovala o rezolúcii odsudzujúcej ruskú agresiu na Ukrajine. Rusko schválenie rezolúcie vetovalo, Čína sa hlasovania zdržala. Peking chce diplomatické riešenie. Ďalšie mimoriadne zasadnutie OSN bude v pondelok.

Pod tlakom sa bonitných postov v ruských firmách vzdávajú niekdajší poprední európski politici. Niektorí tvrdia, že invázia je pre nich neprijateľná, ďalší pociťujú, ako sa okolo nich sťahuje sankčná slučka.

Christian Kern, bývalý rakúsky kancelár, vo štvrtok potvrdil, že odchádza z monitorovacieho výboru ruských štátnych železníc. Z predstavenstva najväčšej ruskej banky Sberbank odišiel fínsky expremiér Esko Aho, zo spoločnosti firmy Delimobil zas taliansky expremiér Matteo Renzi. Bývalý francúzsky premiér Francois Fillon odstúpil z predstavenstiev dvoch veľkých ruských energetických firiem Sibur a Zarubežnefť.

Niekdajší nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý inicioval stavbu ropovodu Severný prúd len pár dní pred koncom mandátu v roku 2005, zatiaľ zostáva predsedom predstavenstva ruského štátneho ropného gigantu Rosnefť.

https://standard.sk/168547/do-moskvy-tentoraz-smeruje-nemecky-socialny-demokrat-a-ti-sa-s-ruskom-vzdy-vedeli-dohodnut/

Ruský majiteľ futbalového klubu FC Chelsea Roman Abramovič v sobotu previedol správcovstvo klubu na charitatívnu organizáciu. Rozhodnutie spravil v čase, keď Londýn zmrazuje účty a majetok Rusov v ostrovnom štáte. Podľa BBC to možno spravil, aby sa poistil pred prípadnými sankčnými opatreniami ruskej vlády.

Z bojiska k rokovaciemu stolu? Možno aj do Bratislavy

Dôsledkom naťahujúcej sa vojny, ktorá vyvolala silný ekonomický a diplomatický tlak na Moskvu, sú opakované návrhy na rokovania v Bielorusku. Lenže ukrajinský prezident rozhovory na pôde najbližšieho spojenca Moskvy, odkiaľ prišla časť ruských vojsk, odmietol.

Zelenskyj vo videopríhovore spomenul ako alternatívne miesta rozhovorov konkrétne Varšavu, Bratislavu, Istanbul, Budapešť a Baku.

Rozhovory síce opätovne navrhlo Rusko, zároveň však povedalo, že bude aj počas prípadných rokovaní pokračovať v ofenzíve. Ukrajina zas založila medzinárodnú légiu, ktorá pripomína légie z čias občianskej vojny v Rusku pred 100 rokmi. Zelenskyj prostredníctvom sociálnych médií vyzval „všetkých, ktorí sa chcú pridať k obrane Ukrajiny, Európy a sveta“, aby prišli bojovať po boku Ukrajincov.

Zatiaľ by sme nemali počítať s rýchlym mierovým riešením konfliktu, keďže môže ďalej eskalovať. Od rokovacieho stolu sme možno ešte ďaleko. Popri medzinárodnom tlaku a demonštráciách by konanie Ruska mohla rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť nestabilná vnútropolitická situácia.

Množia sa občianske protesty proti vojne na Ukrajine. Ľudia vychádzajú do ulíc každý deň od začiatku invázie v Moskve, Petrohrade a ďalších ruských mestách. Napriek tomu, že len v sobotu polícia zadržala stovky ľudí. Otvorené listy odsudzujúce ruskú inváziu podpisujú tisíce ľudí: zdravotníci, inžinieri, spisovatelia aj učitelia. Ak sa niečoho Vladimir Putin bojí, tak sú to rozsiahle politické protesty a ruská verzia ukrajinského Majdanu. Svedčí o tom dôraz, s akým zakročil proti opozičnému politikovi Alexejovi Navaľnému a jeho stúpencom.