Nočná reportáž z hraničného priechodu Ubľa: Okrem matiek s deťmi pribúda Afričanov

Už pred školou vidím, že situácia je dramaticky odlišná od toho, čo som tu videl ešte v sobotu. Pred školou stojí množstvo autobusov, okolo postáva toľko ľudí, že mám problém dostať sa do telocvične, kde mali byť pôvodne všetci títo ľudia sústredení. Všade panuje čulý ruch.

Pri stolíku s občerstvením počujem, ako sa jedna žena s malými deťmi ospravedlňuje pani z obecného úradu, ktorá vydáva stravu, že si berie trochu viac jedla. „Tridsať hodín som nič nejedla,“ hovorí. Pani z obecného úradu sa rozplače. Po chvíli však pokračuje v práci. Tu nie je čas na slzy.

Pýtam sa starostky Ubli Nadeždy Sirkovej, ktorá sa kvôli utečeneckej kríze v obci predčasne vrátila z liečenia, čo je príčinou toho, že sa situácia tak dramaticky zmenila. „Teraz je už situácia dobrá, asi pred hodinou tu bolo možno dvakrát toľko ľudí,“ hovorí mi. Nedokážem si to predstaviť. Nikto nevie povedať, čo sa stalo. Na otázku, kam tých ľudí odvážajú, mi starostka hovorí, že najviac autobusov odišlo do Bardejova. Teraz zbierajú ľudí do Vranova nad Topľou. Keď k jednému takémuto autobusu nasmerujem skupinku študentov, šofér sa ma pýta, kde vo Vranove ich má vysadiť. Ospravedlňujem sa, že som len novinár. Našťastie mu neďaleko stojaci ľudia vravia, že opodiaľ telefonujúci pán to práve zisťuje.

Vnútri aj vonku stretávam aj niekoľko skupín ľudí pochádzajúcich z Afriky či Ázie, ktorí od nedele rána začali vo väčšom množstve prekračovať slovensko-ukrajinskú hranicu. Po ženách s deťmi sú podľa môjho pozorovania druhou najväčšou skupinou utečencov. Hneď pri bráne školy stojí päť marockých mladíkov a dve dievčatá. Lámavou angličtinou mi vysvetľujú, že hľadajú miesto, kde by sa mohli vyspať, lebo sú veľmi unavení. Viem o ubytovaní v Snine, kde by sa mohli uchýliť, zháňam pre nich odvoz.