„Niektoré jeho bezpečnostné požiadavky boli dobrým základom k debate o budúcej európskej obrannej architektúre s cieľom udržania mieru vo svete,“ uviedol Šándor v úvode rozhovoru o posledných nárokoch zo strany Ruska.
Bol však prekvapený tým, že ruský prezident Vladimir Putin sa nakoniec rozhodol pre vojenský spôsob dosiahnutia svojich cieľov. Takisto sa vyjadril, že v súvislosti s jeho osobou po posledných udalostiach už nebude používať kondicionál „to by on neurobil“. Narážal tým na očividnú stratu predvídavosti rozhodnutí, ktorá šéfa Kremľa dlho charakterizovala.
Osobne si nemyslí, že ruská agresia voči Ukrajine bola dlho predtým plánovaná a Putin sa vraj rozhodol vo chvíli, keď sa presvedčil, že mierová cesta nikam nevedie a zároveň v momente, keď si uvedomil, že na jeho požiadavky nebude reflektované spôsobom, akým si sám predstavoval. „Putin asi prišiel k záveru, že diplomacia už asi fungovať nebude,“ domnieva sa Šándor.
Precedensy v minulosti
Vojenský expert sa snažil nájsť aj odpoveď na otázku, prečo k útoku Ruska prišlo teraz. „Asi sme úplne nedocenili fakt, že keď sa jedna veľmoc približuje k hraniciam tej druhej, tak to tá druhá veľmoc nesie veľmi nemilo,“ povedal.
Istú rolu mohli podľa neho hrať aj relatívne nedávne útoky, ako napríklad bombardovanie Srbska či vojna v Iraku, ktoré sa uskutočňovali v rozpore s medzinárodným právom. Pre vnímanie Kremľa to údajne mohlo znamenať, že keď spomenuté vojny takpovediac prešli Spojeným štátom americkým, môžu prejsť aj Rusku. „To sú tie precedensy a chyby, ktorých sme sa dopustili, a tie sú jednoducho vážne,“ dodal.
Šándor priznal, že ho prudký ruský odklon od diplomacie, keď si donedávna v Kremli podávali kľučky lídri európskych štátov, prekvapil. „Mysleli sme si, že to bolo viac pozitívne, ako to v skutočnosti bolo,“ pokračoval s tým, že verejnosť na druhej strane nemôže vedieť, či neprebiehali rokovania aj na odlišnej ako tej najvyššej úrovni, ktoré vyzerali inak. „Putin má v krvi starý sovietsky spôsob riešenia problémov silou,“ povedal.
O zámienkach
Ak ide o viacero ruských zámienok pre konflikt, expert je pri nich skeptický. Šándor pripúšťa, že na Donbase mohla byť situácia dlho napätá, ale pokiaľ si vraj vzal Putin tamojšie reálie ako zámienku, v tom prípade „vojenskou akciou, ktorú predviedol, zmyl akúkoľvek vinu Ukrajiny na konflikte,“ pričom túto vinu Šándor nevníma ako zanedbateľnú.
Ak je reč o druhom dôvode, teda demilitarizácii štátu, ani tu Šándor nevidí úplné splnenie cieľa. Expert ďalej vysvetľuje, že demilitarizácia znamená snahu zničiť armádu bojaschopnosti, a teda zničiť veliteľské stanovištia, radarové stanovištia, stanovištia protivzdušnej armády, letiská či muničné sklady.
Argument Putina o denacifikácii taktiež nesedí. Šándor spochybnil, že najvyššie ukrajinské vedenie v podobe prezidenta Volodymyra Zelenského či šéfa diplomacie Dmytra Kulebu sympatizovalo s nacizmom. „V každej krajine sú ultrapravicové elementy,“ dodal Šándor. Na Ukrajine sú to podľa jeho mienky batalióny ako Azov a upozorňuje aj na inklináciu niektorých politikov k Stepanovi Banderovi. Šándor sa posťažoval, že tieto faktory si dnes nikto nechce uvedomovať a aj preto tvrdí, že „žiadny konflikt nie je boj dobra so zlom“.
Pokiaľ však ide o rozširovanie NATO, nebrať do úvahy ruský nesúhlas vraj bola „zásadná strategická chyba“ a myslí si, že „nebolo to Rusko, ktoré niekam expandovalo“. „Nevieme sa vžiť do toho, ako Rusko vníma ohrozenie zo Západu, ktoré sa v minulosti niekoľkokrát prejavilo flagrantne,“ povedal s tým, že sme sa mali o dialóg viac snažiť.
Okupácia aj dosadenie bábkovej vlády sú náročné
Ďalší cieľ Ruska môže byť podľa niektorých vyjadrení okupácia celej Ukrajiny. No aj tu podľa bývalého lídra vojenskej rozviedky vyvstáva problém. Ide totiž o veľmi finančne nákladnú záležitosť a bolo by na ňu nutné podľa odhadov vyhradiť až 700-tisíc vojakov.
Analytik je tiež skeptický voči tvrdeniu, že by Moskva chcela zabiť prezidenta Zelenského tak, ako sa o tom informovalo v tlači a dosadiť do Kyjeva svoju bábkovú vládu. Takáto garnitúra by sa údajne stretávala s obrovskými problémami pri riadení štátu a nedokázala by si získať poslušnosť obyvateľstva.
Zlé vyhliadky do nasledujúcich rokov
Šándor sa napokon nazdáva, že Rusi si útokom voči svojmu susedovi značne zhoršili pozíciu do budúcnosti a obnovenie dôvery zhodnotil ako veľmi ťažké. „Ak v Kremli povýšite lož na normu, ako chcete znova vyjednávať?“ pýtal sa. „Ako môžete veriť niekomu, kto proti vám sedí a hovorí: My máme vojská na našom území, my tu iba cvičíme, my sa vraciame do posádok a zrazu vidíme, že si splietli smer a namiesto východu idú na západ,“ dodal.
K otázke sankcií sa vyjadril nasledovne: „Je nutné urobiť veľké veci, aby sme tú agresiu zastavili, ak je to možné, no úplne si nie som istý, že je nutné vytvoriť – a teraz to v porovnaní preháňam – novú Severnú Kóreu z Ruskej federácie tým, že ju budeme totálne izolovať. Nemyslím si, že je to správny krok.“
Pozitívnym posolstvom je, že diplomatické vycúvanie z konfliktu podľa Šándora Rusi nakoniec ocenia. Vojna ich totiž stojí veľa peňazí, množstvo mŕtvych a tiež stratu posledných zvyškov sympatie voči nim.