Hra na spravodlivosť sa vypláca. Hnutie BLM si z darov tajne kúpilo dom za viac ako päť miliónov eur

Americké krajne ľavicové rasové hnutie Black Lives Matter si ešte v októbri roku 2020 kúpilo rozsiahlu nehnuteľnosť v štáte Kalifornia. Na dom o výmere viac ako šesťsto metrov štvorcových využili 6 miliónov amerických dolárov (5,46 milióna eur) vyzbieraných od darcov, informoval americký magazín New York.

Ako sa zistilo, dom sa objavil už na videu hnutia z júna minulého roku, keď si líderky BLM pripomínali prvé výročie smrti Georgea Floyda. Patrisse Cullorsová, Alicia Garzaová a Melina Abdullahová – prvé dve samy seba označujú za školené marxistky – na snímke rozprávajú o svojom prínose k „rasovej spravodlivosti“ i o skúsenostiach za posledné mesiace.

„Najťažšie chvíle pre mňa boli, keď sa do mňa celou váhou oprel pravicový mediálny stroj, nielen do mňa, ale do nášho hnutia, proti našej organizácii BLM,“ hovorí na dnes už nedostupnom videu Cullorsová.

Odkazovala na článok od portálu New York Post, ktorý v apríli roku 2021 odhalil, že si krajne ľavicová zakladateľka BLM kúpila už štvrtú nehnuteľnosť za sumu 1,4 milióna dolárov (1,17 milióna eur). Neskôr sa pre tlak vzdala vedúcej pozície v organizácii. O udalosti informoval aj Štandard.

Zakrývanie stôp

Na rozdiel od predošlých excesov patrí multimiliónový dom priamo organizácii – pričom BLM spravilo všetko pre to, aby informácie o majiteľovi ostali pred verejnosťou aj novinármi skryté. Poukazuje na to spôsob kúpy, ako aj vnútorná komunikácia z prostredia hnutia, ku ktorej sa dostal magazín New York.  

Budovu so šiestimi spálňami a kúpeľňami, bazénom či dvadsiatimi parkovacími miestami kúpil muž menom Dyane Pascall zhruba dva týždne po tom, ako BLM dostalo od svojich darcov 66,5 milióna dolárov (niečo cez 60 miliónov eur).

Pascall je finančným manažérom spoločnosti Janaya and Patrisse Consulting, ktorú vedie Cullorsová a jej manžel Janaya Khan. Asi o týždeň sa vlastnícke práva k domu prevedli na spoločnosť v štáte Delaware, pričom sa kládol dôraz na to, aby sa informácia o majiteľovi nedostala na verejnosť.

Predstavitelia BLM verejnosť neinformovali o kúpe nehnuteľnosti. Až keď sa začal novinár z magazínu New York koncom marca na budovu vypytovať, z komunikácie hnutia vyplýva, že zvažovali možnosti, ako príbeh zamiesť pod koberec alebo odôvodniť kúpu.

Prvé zakopnutie? Ani zďaleka

Vedenie si posielalo návrhy ako: „Môžeme ten príbeh zabiť [sic]?“, „Naša strana – musí bagatelizovať vlastníctvo nehnuteľnosti,“ či „Študentský priestor [z anglického campus, vnútorné označenie BLM pre spomínaný dom, pozn. red.] je súčasťou kultúrnej odnože organizácie – možno ako domov pre ovplyvňovateľov, kde umelci a tvorcovia vytvárajú obsah.“

Neskôr v oficiálnom vyhlásení hnutie uviedlo, že nehnuteľnosť plánovali od začiatku zverejniť v máji tohto roku (takmer dva roky po kúpe), pričom má slúžiť ako ubytovanie a štúdiové priestory. Netreba pozabudnúť na to, že v údajných štúdiových priestoroch sa vytvorilo len pramálo mediálneho obsahu.

Problémy s transparentnosťou rasového hnutia Black Lives Matter sa ani zďaleka nekončia len pri pochybných nákupoch nehnuteľností. V druhej polovici februára tohto roku korporácia Amazon vyškrtla BLM zo svojho charitatívneho zoznamu, keďže aktivisti nedokážu preukázať, kde a ako skončili desiatky miliónov dolárov.

Nadácia BLM (BLMGNF) sa nedávno dostala do konfliktu aj s niekoľkými americkými štátmi. Odmietla totiž prezradiť, kto ju má pod kontrolou a kde končia aktíva organizácie odhadované na zhruba 60 miliónov dolárov (takmer 55 miliónov eur). Aj preto jej niekoľko štátov zrušilo možnosť prijímať dary.