Prečo Zelenskyj odmietol nemeckého prezidenta

Pomôžte, ale my povieme ako. Uvaľte sankcie, ale podľa našich predstáv. Príďte, ale my si vyberieme kto. Ukrajina sa už bezmála dva mesiace bráni ruskej invázii a žiada o pomoc. Humanitárne konvoje čoraz viac striedajú dodávky zbraní, od obranných sa posúvame k útočným. Prosby o pomoc sa čoraz viac menia na požiadavky.

Najviac to cítiť pri Nemecku.

Berlín sa najprv držal vlastnej tradície – (takmer) nevyvážať zbrane a nezapájať sa do konfliktov (okrem prípadov širších západných koalícií). Preto Nemci najprv Ukrajine sľúbili vojenské prilby. Bolo to v januári, keď sa ruské vojská ešte len zhromažďovali okolo ukrajinských hraníc, vojnu vtedy predpokladal málokto, ale napätie bolo už vtedy vysoké.

Nemcom sa vtedy otvorene vysmial kyjevský primátor Vitalij Kličko, ktorý „zostal bez slov“, pýtal sa, či nabudúce „pošlú vankúše“.

Nezabúdajme, bolo mesiac pred vojnou, ktorá načasovaním a rozsahom prekvapila aj Ukrajincov. Sám prezident Volodymyr Zelenskyj vtedy spochybňoval varovania USA. Tesne pred ruskou inváziou bol na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde aj on kritizoval hostiteľa za to, že namiesto zbraní posiela prilby.

Je pravda, že napríklad pobaltské štáty už v tom čase posielali protitankové strely, Česko delostrelecké granáty, Slovensko pred vojnou ponúklo odmínovacie zariadenia a zdravotnícky materiál. Drvivá väčšina Ukrajine nejako pomohla – na základe dobrej vôle. A Ukrajina si postupne čoraz viac vojenskú pomoc nárokovala. Od Američanov chceli bezletovú zónu, od Izraela Iron Dome, od ďalších štátov lietadlá, drony či tanky.

Vojna to zmenila

K zmene došlo už pred pár týždňami. Prispeli k tomu Charkov, Mariupol, naposledy Buča. Zmenil sa Západ, ale mení sa ďalej aj postoj Kyjeva. Už nejde len o morálny apel a obranu spoločných hodnôt, ešte viac vyzývajú na dodanie útočných zbraní, zostrila sa aj vojnová propaganda.

Ukrajinský parlament dokonca vyhlásil, že štáty NATO vrátane Slovenska mu pošlú desiatky stíhačiek typu MiG-29, ktoré by mohli štartovať z poľských letísk. Ukážkovú dezinformáciu muselo vyvracať slovenské ministerstvo obrany. Téma sa opäť vracia.

Po obranných zbraniach (protitankové, protilietadlové strely a systémy vrátane S-300) začal Západ posielať aj útočné zbrane – Česko tanky, Nemecko o tom špekuluje tiež, protitankové rakety už poslalo.

Ukrajine sa to máli. Sčasti pochopiteľne, zbraní potrebuje viac. Ubránili Kyjev, ale na vytlačenie Rusov a protiútok nemajú dosť síl, obranné zbrane nestačia.

Zelenskyj najskôr Nemcov napomenul, aby nebudovali nový múr. Postupne pritvrdzuje ešte viac: vyzýva na totálnu izoláciu Ruska, navrhuje Rusko zbaviť stáleho členstva v Bezpečnostnej rade OSN a nabáda na prijatie čo najtvrdších ekonomických sankcií – bez ohľadu na ich dôsledky.

Súvisí s tým aj diplomatický front. Už to nie sú vystúpenia cez videomost v parlamentoch, do Kyjeva chodia opäť delegácie.

Prvou návštevou, ešte počas bojov v okolí Kyjeva, bola delegácia českého, poľského a slovinského premiéra. Nasledovala predsedníčka europarlamentu a náš premiér s predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou. Po nich britský premiér Johnson. V Kyjeve mal otvorené dvere aj rakúsky kancelár Karl Nehammer, odtiaľ pokračoval do Moskvy, kde sa ako prvý západný politik od začiatku ruskej invázie stretol s Putinom. Až prišla stopka pre nemeckého prezidenta.

Prečo Nehammer mohol a Steinmeier už nie?

Veď Rakúsko len nedávno neumožnilo vystúpenie Zelenského v svojom parlamente, je výrazne závislé od dodávok ruských surovín a spájajú ich úzke ekonomické väzby. Je to neutrálny štát, povojnovú neutralitu mu garantuje aj Moskva, zbrane Ukrajine nedodáva, odmieta tiež sankcie na dovoz ruského plynu a nafty.

Rakúšania mali s Ruskom nadštandardné vzťahy aj počas posledných rokov – ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová na svojej vlastnej svadbe tancovala s Putinom. Len pred štyrmi rokmi počas prvej vlády ľudovcov pod vedením Sebastiana Kurza. Kneisslová po odchode z politiky dostala kreslo v ruskom petrochemickom koncerne Rosnefť, odchádzať sa jej nechce.

Pri nemeckom prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi si Kyjev postavil hlavu a jeho návštevu odmietol. Nemecký prezident sklopil uši a ortieľ prijal. „Bol som pripravený to urobiť, avšak zjavne – a musím to vziať na vedomie – si to v Kyjeve neželali,“ uviedol.