AKTUALIZOVANÉ Ukrajinským vojakom by mali v boji proti ruským okupačným silám pomáhať aj na Slovensku vyrábané samohybné húfnice Zuzana 2. V porovnaní so systémom S-300 ich však nemienime darovať, ale má ísť o riadny predaj. Rokovania potvrdil aj minister obrany Jaroslav Naď.
Posledná ťažká zbraň vyrábaná na Slovensku, samohybná húfnica s označením Zuzana 2, podľa viacerých správ onedlho poputuje do výzbroje ukrajinskej armády.
O presune tejto vojenskej techniky sa hovorí už od začiatku apríla, pričom finálna dohoda je podľa TV Markíza na spadnutie a k jej realizácii by mohlo prísť už tento mesiac.
Kyjev prejavil záujem o jednu batériu, čo je osem samohybných húfnic. Ukrajinci avizujú, že nepôjde o dar, ale za Zuzany 2 nám riadne zaplatia.
Tieto húfnice vyrába štátom kontrolovaná spoločnosť Konštrukta – Defence v Dubnici nad Váhom.
Naď rokovania o predaji potvrdil
Slovensko je odhodlané pokračovať v podpore Ukrajiny prostredníctvom humanitárnej, ale aj vojenskej pomoci. Minister obrany SR Jaroslav Naď to vyhlásil v utorok po multilaterálnom rokovaní zameranom na podporu Kyjeva v priestoroch americkej leteckej základne Ramstein v Nemecku.
„Ukrajina, ktorá sa vytrvalo bráni voči bezprecedentnej agresii Ruskej federácie, potrebuje silnú a dlhodobú podporu medzinárodného spoločenstva,“ uviedol Naď.
Šéf slovenského rezortu obrany zároveň informoval zahraničných partnerov o už poskytnutej pomoci zo strany Slovenska, ako aj o možnom predaji húfnic typu Zuzana 2.
„Rokovania o dohode sú v pokročilom štádiu, a ak k nej dôjde, sme pripravení uprednostniť dodanie tejto techniky pre Ukrajinu skôr, ako bude dodaná pre Ozbrojené sily SR,“ spresnil minister.
V rámci dlhodobej podpory spomenul šéf slovenského silového rezortu aj komerčnú spoluprácu pri opravách ukrajinskej techniky v slovenských podnikoch obranného priemyslu či školenie personálu.
Čo dokáže Zuzana 2?
Zuzana 2 je delo so samočinným nabíjaním umiestnené na osemkolesovom podvozku od firmy Tatra. „Vyznačuje sa dlhým dostrelom [vyše 30 kilometrov, pozn. red.], značným účinkom v cieli, vysokou presnosťou a rýchlosťou streľby, rýchlym zaujatím palebnej pozície a ovládateľnosťou,“ sľubuje výrobca.
Cena potencionálnej transakcie nie je známa. Keď však vláda v roku 2018 odklepla nákup 25 húfnic pre slovenskú armádu, náklady predstavovali vyše 172 miliónov eur s DPH. Okrem našich ozbrojených síl Zuzany 2 používajú aj Gréci.
S-300 a dodatočná obrana ministra
O predaji húfnic Zuzana 2 na Ukrajinu sa začalo intenzívnejšie hovoriť po tom, ako Slovensko darovalo Ukrajincom náš jediný systém protivzdušnej armády S-300, pričom jeho úlohu prevzali americké Patrioty dislokované od spojencov.
K tejto operácii sa v pondelok vrátil aj šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), podľa ktorého S-300 nielenže nechráni naše nebo tak ako Patrioty, ale aj „cenovo sa rozprávame o neporovnateľných systémoch“.
Stíhačky zatiaľ ostali v našich hangároch
Pred niekoľkými dňami sa hovorilo aj o presune slovenských stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu, prípadne ich častí. Špekulácie o tom, že sa tak už udialo, oživil hovorca Pentagónu a po ňom aj český vojenský analytik Lukáš Visingr.
Hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková však pre Štandard uviedla, že Slovensko východnému susedovi žiadne celé lietadlá neposlalo a neskôr poprela aj správu o presune častí a príslušenstva migov.
Slovensko s EÚ intenzívne rokuje o náhrade za materiál darovaný Ukrajine
Slovensko s Európskou úniou (EÚ) intenzívne rokuje o náhrade za vojenský materiál darovaný Ukrajine. Rokovania sa týkajú aj refundácie systému protivzdušnej obrany S-300. Vyplýva to z vyjadrenia ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) na sociálnej sieti.
„Slovensko nateraz pomohlo Ukrajine vojenským materiálom v hodnote okolo 62 miliónov eur a poskytlo tiež protiraketový a protilietadlový systém S-300 v hodnote približne 68 miliónov eur,“ pripomenula Kovaľ Kakaščíková s tým, že diskusia o možnostiach podpory pokračuje.
Doplnila, že vyhodnocovanie žiadostí o refundáciu v rámci Európskej únie prebieha vo viacerých fázach. Konečná výška a termín preplatenia nákladov budú podľa hovorkyne závisieť aj od počtu doručených žiadostí od členských štátov EÚ a výšky ich požiadaviek.