Poľsko ustúpilo, Únia mu schválila miliardy z Plánu obnovy. Obe strany si však nechávajú poistku

Pragmatizmus a vojna na Ukrajine umožnili Varšave zakopať vojnovú sekeru s Bruselom. Prvou lastovičkou bola kauza o nepovolenom rozšírení ťažby v bani Turów. Súdny dvor EÚ vlani nariadil, že Poľsko musí zatvoriť hnedouhoľnú baňu, čím vyhovela českej vláde, ktorá sa sťažovala, že baňa s povrchovou ťažbou negatívne vplýva na životné prostredie.

Poľsko toto predbežné opatrenie súdu ignorovalo a muselo platiť denné penále vo výške 500-tisíc eur. EÚ mu preto strhla 15 miliónov z eurofondov. S Českom sa však dohodli na kompromise, čím medzištátny spor urovnali – Poľsko ponúklo šetrnejšiu ťažbu a finančnú kompenzáciu. Varšava hneď po podpísaní zmluvy poslala Česku 45 miliónov eur ako odškodné. 

Cukor a bič

Vážnejší spor s EÚ však Poľsko viedlo v oblasti justície. Brusel mu preto nechcel schváliť národný Plán obnovy. Únia vyčítala poľskej vláde, že zasahuje do nezávislosti súdov a zriadila osobitnú disciplinárnu sudcovskú komoru. Poľsku nariadila ukončiť disciplinárne konania, čo síce splnilo, ale neukončilo podľa pokynu tie, ktoré už boli proti sudcom vedené. Dočkalo sa za to po rozhodnutí Súdneho dvora dvojnásobnej pokuty – milión eur denne.

Zmena nastala minulý týždeň, keď Poľsko napokon definitívne cúvlo. Parlament odhlasoval vznik nového orgánu, ktorý nahradí disciplinárnu komoru neprijateľnú pre EÚ. Od kroku si sľubovalo odobrenie vyše 35 miliárd eur v podobe grantov a pôžičiek, ktoré mu prináležia v Pláne obnovy. Pripomeňme, že Poľsko je na rozdiel od Slovenska v čerpaní európskych fondov mimoriadne efektívne.

V stredu sa objavili správy, že plán Varšavy slávi úspech. Politico, Bloomberg aj Reuters informovali, že Európska komisia (EK) na pravidelnom zasadnutí kolégia komisárov schváli poľský Plán obnovy.

Poľsko musí výmenou za to ukončiť celú doterajšiu reformu disciplinárnych komôr a dosadiť späť do funkcií zosadených sudcov. Zároveň si EK stanovila podmienku, že pred vyplatením desiatok miliárd eur si skontroluje, či Poľsko sľubované zmeny uviedlo do praxe.

Lepší imidž Poľska vďaka Ukrajine

Na spor aj dohodu o jeho urovnaní je potrebná vôľa z oboch strán. V prípade Poľska zrejme zavážili dva rozhodujúce faktory.

Prvým je vojna na Ukrajine. Poľsko už niekoľko rokov mocensky rastie, stáva sa rozhodujúcim hráčom v regióne a zakladá si na dialógu na úrovni Varšava, Berlín, Paríž. Vďaka ekonomickému rozmachu je pre Nemecko a Francúzsko pomaly rovnocenným partnerom. Od začiatku ruskej invázie sa zaradilo po USA k najoddanejším podporovateľom Kyjeva a prijalo najviac ukrajinských utečencov (zhruba 3,5 milióna).

Únia, ktorá ma v živej pamäti okolnosti a dôsledky migračnej krízy z roku 2015, si všíma, že ukrajinskí utečenci nachádzajú útočisko najmä v okolitých a slovanských štátov. Pred siedmimi rokmi bol hlavný ťah až do Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva.

Poľsku sa vďaka tomu poradilo získať najviac z európskych fondov (145 miliónov eur) na starostlivosť o ukrajinských utečencov. Sú z blízkeho civilizačného a kultúrneho okruhu, a tak sa väčšina z nich podvedome riadi takzvaným dublinským systémom migrácie v EÚ (ktorý v roku 2015 Angela Merkelová dočasne odstavila). Ten hovorí, že utečenci by mali žiadať o pomoc a azyl v prvom členskom štáte Únie, do ktorého vkročia, čo sa vo veľkej miere deje. Výnimkou je časť Ukrajincov, ktorí cestujú za blízkymi do Česka, Rakúska či Nemecka.

K tomu pridajme skutočnosť, že poľská armáda patrí v rámci EÚ medzi tie najväčšie a najbojaschopnejšia v regióne. Poľsko je hraničným štátom a dlhodobým kritikom Ruska, v čom sa drží bruselskej línie. Má tiež dôležitú logistickú polohu, z jeho územia európski lídri cestujú vlakom do Kyjeva (stredoeurópski premiéri) a prichádza väčšina zbrojných dodávok.

PolitikaČeský a poľský premiér vycestovali do Kyjeva, slovenský sa zľakol. Ďalšie pozvanie na cestu by Heger viac prehodnotil

Korporátna daň

Únia zároveň potrebuje súhlas Poľska v otázke korporátnej dane, pripomína Politico. Ešte vlani sa štáty na úrovni Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) dohodli na minimálne 15-percentnej dani pre veľké národné firmy. Spoločný americko-európsky plán je zameraný na obrov ako Facebook, Google či Amazon.

Prezident USA Joe Biden ho potrebuje na to, aby financoval mamutí investičný plán do infraštruktúry za dva bilióny dolárov (takmer 1,9 bilióna eur). Peniaze chce získať zdanením veľkých firiem, musí si však poistiť, aby sa daňovej povinnosti nevyhli jednoduchým presunom sídla do iného rozvinutého štátu. Preto vznikla dohoda v OECD a je tlak na to, aby Únia minimálnu sadzbu uzákonila.

Lenže Poľsko je proti a návrh v EÚ ako jediné vetuje. Nepohol s ním doteraz Brusel ani Washington. Osobne sa o to vo Varšave neúspešne pokúšala americká ministerka financií Janet Yellenová pred dvoma týždňami.

Poliaci majú povesť šikovných obchodníkov. Ústupky pri justície vymenilo za miliardy eur, ale pri globálnej korporátnej dani vidia, že cenovka je vysoká. Maďarsko si v EÚ uplatňuje právo veta nekompromisnejšie a tiež dosahuje výsledky, ale na sedem miliárd z Plánu obnovy zatiaľ môže zabudnúť.