Štátne inflačné sociálne dávky začnú vyplácať začiatkom jesene. Okrem toho ešte Rakúšania plánujú odložiť uhlíkovú daň, ktorú sa pôvodne chystali uvaliť na firmy. Podnikom okrem toho budú (hlavne v tých na spotrebu najnáročnejších odvetviach) kompenzovať ceny energií.
Inflačná špirála
Pohľad do rakúskych rodinných účtov ukazuje, že tieto vládne jednorazové dávky rozhodne zdraženie tovaru a služieb ľuďom celkom nekompenzujú. Je to politická demonštrácia, že sa niečo deje. Že sa vláda čosi snaží robiť. Zakrýva fakt, že je proti inflácii úplne bezmocná. Len naleje do ekonomiky, už tak roztočenej vysokou infláciou, ďalších 28 miliárd eur. Okrem toho sa ale budú ľuďom a firmám nalievať aj ďalšie peniaze.
Dá sa predpokladať, že vo chvíli, keď ľudia očakávajú prudké zdražovanie, ktorého koniec je v nedohľadne, ľudia s peniazmi, ktoré dostanú v rámci stratégie „miň, čo môžeš, zajtra bude drahšie“, okamžite vyrazia do obchodov a vládne kompenzácie minú. To znovu povedie k rastu cien, ktoré bude neskôr zase potrebné kompenzovať ďalšími sociálnymi dávkami. Tie znova zdvihnú ceny. A takto sa špirála bude otáčať ďalej. Otázka je, kde sa to skončí. V Turecku to už vytiahla do obrátok medziročného zdraženia o 73 percent.
Neriešia sa príčiny rastu cien
Politici sa nesnažia riešiť príčiny inflácie, ktorými sú umelé zdraženie energií ťahaním za bezemisnou ekonomikou, narušený globálny obchod a v neposlednom rade obrovské štátne dlhy, ktorých veľká časť ide na sociálne výdavky. Sociálne dávky už v Európe dávno nie sú pre tých, ktorých majú zachrániť pred pádom do chudoby. Dostávajú ich ľudia zo stredných vrstiev a v Rakúsku teraz už dokonca milionári. Nie náhodou má v Európe s infláciou najmenší problém Švajčiarsko, ktoré prerozdeľuje výrazne menšie časti a dostihov v sociálnych dávkach sa nikdy nezúčastnilo.
Rakúsko, ktoré platí eurom, má tú smolu, že proti inflácii tam môže zasahovať len vláda. Nemá vlastnú centrálnu banku, ktorá môže zdražovanie veľmi rýchlo pribrzdiť zvýšením úrokových sadzieb či posilnením meny. Európska centrálna banka drží sadzby stále na nule. Hoci vie, že ich skôr či neskôr bude musieť zdvihnúť, bojí sa to urobiť, aby zadlžené Taliansko nezdvihlo úroky tak, že ho začnú ohrozovať. Európski centrálni bankári nerozhodujú podľa Rakúska. Všetko je tam iba na vláde. A tá teraz usilovne pracuje plošnými sociálnymi dávkami na tom, aby to zdražovanie bolo nekonečné.
Kompenzácie širokým vrstvám sú priamou poukážkou na ďalšiu infláciu. Zaujímavé je, prečo vlády nikde namiesto nich radšej neznížia dane? Napríklad len ľuďom z najnižších vrstiev. Rekordné ceny totiž tiež rekordne zdvíhajú príjmy štátneho rozpočtu. Politici sa ich ale nechcú vzdať a radšej posilňujú svoju moc ďalším zvyšovaním prerozdeľovania.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.