Dohadzovanie zažíva renesanciu. Vlády, kňazi aj algoritmy spájajú budúcich manželov
Zoznamovacie aplikácie nepriniesli želaný efekt a pôrodnosť naďalej klesá. Vlády, kňazi a špičkoví odborníci teda opäť oživujú starodávny spôsob hľadania životného partnera.
Analýza USA pripisuje približne tri štvrtiny poklesu plodnosti od roku 2007 menšiemu počtu sobášov skôr než nižšej plodnosti medzi manželskými pármi. Foto: Francesco Riccardo Iacomino/Getty Images
Po celé stáročia sa hľadanie manžela alebo manželky považovalo za príliš dôležitú záležitosť na to, aby sa nechala úplne na náhodu. Rodiny, priatelia a dohadzovači neraz zoznamovali vhodných slobodných ľudí s jasným zámerom – aby uzavreli manželstvo.
Potom prišli sociálne a sexuálne revolúcie 20. storočia. Vo veľkej časti Západu postupne stratili na význame súhlas rodičov, zapojenie rodiny a tradičné zvyky dvorenia, keďže výber životného partnera sa začal považovať za čoraz súkromnejšiu záležitosť. Žiadosť o ruku dcéry adresovaná jej otcovi pretrvala skôr ako tradícia než nutnosť. Dohadzovači ustúpili barom, pracoviskám a nakoniec aplikáciám typu Tinder, ktoré ponúkajú zdanlivo neobmedzený výber potenciálnych partnerov.
Teraz sa kyvadlo možno vracia späť. Vzhľadom na klesajúcu pôrodnosť a rastúcu frustráciu z online zoznamovania vlády a mladí slobodní ľudia znovu objavujú starú myšlienku: možno ľudia niekedy potrebujú pomoc pri hľadaní partnera.
Moderný dohadzovač sa však presunul do digitálneho sveta.
Singapur koncom septembra spustil FirstDate, vládou vyvinutú zoznamovaciu platformu, ktorá sa testuje medzi slobodnými zamestnancami verejného sektora vo veku od 21 do 35 rokov. Namiesto toho, aby používateľov nútila prechádzať stovky profilov, ponúka vždy len jedného partnera.
Používatelia odpovedajú na otázky o svojich záujmoch, zvykoch, hodnotách a preferenciách. Systém potom využíva Galeov-Shapleyho algoritmus stabilného manželstva, ktorý v roku 1962 vyvinuli matematici David Gale a Lloyd Shapley, na vytvorenie dvojíc podľa preferencií oboch strán. Shapley neskôr za svoju prácu v oblasti trhov založených na párovaní získal spolu s ďalším laureátom Nobelovu cenu za ekonómiu za rok 2012.
Po vytvorení páru majú obaja používatelia tri dni na to, aby sa rozhodli, či nadviažu kontakt. Iba ak súhlasia obaja, dôjde k výmene ich kontaktných údajov. Ide o zoznamovanie zbavené vtieravosti tety či dedinskej dohadzovačky a prispôsobené ére smartfónov.
Zdroj: Agentúra pre vládne technológie v Singapure
Vlády sa stávajú dohadzovačmi
Za singapurským experimentom stojí vážny demografický dôvod. Podľa najnovších vládnych údajov o obyvateľstve klesla úhrnná plodnosť v krajine v roku 2025 na rekordné minimum 0,87 dieťaťa na ženu, čo je menej než polovica z približne 2,1 dieťaťa potrebných na zachovanie počtu obyvateľov. Počet narodených detí so singapurským občianstvom klesol o 10,8 percenta na 26 071, zatiaľ čo počet manželstiev uzavretých singapurskými občanmi sa znížil o 5,6 percenta na 21 671.
Štátom organizované zoznamovanie však nie je v Singapure novinkou. Tento mestský štát v roku 1984 zriadil úrad pre sociálny rozvoj, aby podporil zoznamovanie vzdelaných nezadaných ľudí. O štyri desaťročia neskôr sa vláda pokúša o to isté, len tentoraz úlohu dohadzovača plní algoritmus.
Japonsko zašlo ešte ďalej. Tokijská metropolitná vláda v roku 2024 spustila vlastnú zoznamovaciu službu využívajúcu umelú inteligenciu. Záujemcovia musia predložiť doklad totožnosti, potvrdenie, že nie sú v manželstve, a doklad o príjme. Dotazník o ich hodnotách pomáha systému odporúčať potenciálnych partnerov.
Členstvo stojí 11-tisíc jenov (73 dolárov) na dva roky. Japonsko má zjavný dôvod experimentovať: úhrnná plodnosť v roku 2025 klesla na rekordné minimum 1,14 dieťaťa na ženu, zatiaľ čo počet narodených detí sa znížil na približne 671-tisíc, čo je najmenej od začiatku vedenia porovnateľných záznamov v roku 1899.
Nezadaní Japonci zároveň znovu objavujú stáročnú tradíciu omiai – formálne sprostredkovaných stretnutí medzi potenciálnymi manželmi.
IBJ, najväčšia japonská sieť sobášnych agentúr, oznámila, že v máji sprostredkovala rekordných 102 013 stretnutí, čo predstavuje medziročný nárast o 14,5 percenta. Počet členov jej siete vzrástol na približne 109-tisíc, pričom obzvlášť rýchlo pribúdajú ľudia vo veku od 20 do 29 rokov.
Príťažlivosť tejto služby spočíva takmer v presnom opaku toho, čo ponúka Tinder. Dohadzovač výber nerozširuje na maximum, ale zužuje ho. Obaja účastníci pritom od začiatku vedia, že ten druhý hľadá partnera do manželstva.
Kňaz v úlohe Amora
V niektorých náboženských komunitách však dohadzovanie partnerov nikdy celkom nevymizlo. Španielsky katolícky kňaz Fernando Cuevas už viac ako 15 rokov zoznamuje nezadaných katolíkov. Podľa nemeckého kresťanského magazínu PRO prešlo neformálnou zoznamovacou službou tohto kňaza z Valencie viac ako 1 200 nezadaných ľudí. Cuevas tvrdí, že vďaka nej vzniklo 640 manželstiev. V súčasnosti dostáva približne 60 žiadostí denne.
Nezadaní ho kontaktujú cez WhatsApp a uvádzajú svoj vek, bydlisko, povolanie, vzdelanie, kultúrne zázemie a mieru zapojenia do života Cirkvi. Cuevas potom rozhoduje, kto by sa ku komu mohol hodiť, pričom kladie osobitný dôraz na geografickú blízkosť a spoločnú oddanosť viere.
Celá aktivita sa začala takmer náhodou, keď predstavil študenta hľadajúceho priateľku žene s rovnakými hodnotami. O šesť mesiacov neskôr Cuevas celebroval ich svadobnú omšu.
Jeho úspech pripomína, že zdanlivé oživenie dohadzovania partnerov môže byť sčasti návratom niečoho, čo nikdy úplne nezaniklo. V náboženských komunitách, kde bolo naďalej obzvlášť dôležité uzavrieť manželstvo s človekom s podobným presvedčením a hodnotami, pokračovalo cielené zoznamovanie aj v čase, keď inde na Západe vyšlo z módy.
Na opačnom konci spoločenského rebríčka platia niektorí z najbohatších nezadaných ľudí závratné sumy v podstate za rovnakú službu.
Podľa magazínu Fortune zažilo profesionálne dohadzovanie partnerov za posledné dve desaťročia výrazný návrat. Exkluzívne služby môžu stáť od približne 10-tisíc do viac ako 300-tisíc dolárov. Rachel Greenwaldová, ktorá sa venuje dohadzovaniu partnerov a pôsobí na Harvard Business School ako odborníčka z praxe, si účtuje od 10-tisíc do 75-tisíc dolárov mesačne.
Služba môže pripomínať nábor vrcholových manažérov. Dohadzovači vyhľadávajú kandidátov, vedú s nimi rozhovory a pred predstavením jediného potenciálneho partnera môžu preveriť desať až dvadsať ľudí.
Newyorská dohadzovačka Lisa Clampittová odhaduje, že na prelome storočí pôsobilo v Spojených štátoch možno 50 ľudí, ktorí sa venovali individuálnemu dohadzovaniu partnerov. Dnes ich je podľa nej viac ako päťtisíc, hoci v tomto prevažne neregulovanom odvetví je ťažké zistiť presné počty.
Túto iróniu možno len ťažko prehliadnuť. Technológie mali z hľadania lásky odstrániť sprostredkovateľa. Niektorí z tých, ktorí k nim majú najlepší prístup, dnes platia desiatky či dokonca stovky tisíc dolárov, aby ho doň opäť vrátili.
Manželstvo má stále význam
Návrat dohadzovania partnerov s cieľom uzavrieť manželstvo môže mať aj demografickú logiku. Analýza demografa Lymana Stonea z Inštitútu pre štúdium rodiny ukázala, že uzavretie manželstva v Spojených štátoch naďalej úzko súvisí s tým, či ľudia majú deti.
Stone vypočítal, že keby podiel ľudí žijúcich v manželstve v jednotlivých vekových skupinách zostal na úrovni z roku 2007, plodnosť v USA by bola v roku 2023 približne o 12 percent vyššia. Jeho analýza pripísala približne 75 percent poklesu plodnosti od roku 2007 zmenám v pravdepodobnosti, že ľudia žijú v manželstve, a nie poklesu plodnosti samotných manželských párov.
To nedokazuje, že samotné manželstvo spôsobuje vyššiu plodnosť. Poukazuje to však na často prehliadanú súčasť krízy pôrodnosti: skôr než sa ľudia môžu rozhodnúť, či budú mať druhé alebo tretie dieťa, mnohí si najprv musia nájsť niekoho, s kým chcú mať to prvé.
Vlády vynaložili obrovské sumy na to, aby existujúcim párom uľahčili mať deti prostredníctvom rodičovskej dovolenky, príspevkov na starostlivosť o deti a finančných dávok. Takéto opatrenia však nedokážu vyriešiť problém ľudí, ktorí túžia po rodine, ale nikdy si nenašli vhodného partnera.
Singapur a Japonsko preto zasahujú o krok skôr. Pre nezadaného katolíka v Španielsku môže byť dohadzovačom kňaz s WhatsAppom. Pre bohatého amerického manažéra to môže byť profesionál, ktorý si účtuje 75-tisíc dolárov mesačne. Pre nezadaných Japoncov to môže byť sobášna agentúra. Pre mladých singapurských štátnych zamestnancov je to dnes algoritmus vytvorený vládou.
Pri pohľade na dlhšie dejinné obdobie sa čas, keď veľká časť Západu začala považovať hľadanie manželského partnera za takmer výlučne súkromnú záležitosť, ponechanú prevažne na náhodu či Tinder, môže napokon javiť skôr ako historické intermezzo než ako koniec dohadzovania.
Stará myšlienka cielene spájať ľudí, ktorí sa k sebe hodia a túžia po manželstve, vstúpila do digitálneho veku. Dohadzovač je späť. Len dnes je ním niekedy algoritmus alebo úzko špecializovaný profesionál vyzbrojený vašimi údajmi.
