Hoci táto novela nedokazuje, že vláda očakáva neschválenie rozpočtu, faktom je, že ak by sa tak stalo, od januára jej v prípade provizória poskytne väčší manévrovací priestor.
Čo by to znamenalo pre bežného človeka?
Rozdiel predstavuje takmer tri miliardy eur
Schválený štátny rozpočet na rok 2026 počítal s výdavkami približne 32,9 miliardy eur. V návrhu rozpočtu na budúci rok už vláda plánuje približne 35,7 miliardy eur. Rozdiel je takmer 2,8 miliardy eur.
Neznamená to však, že ak rozpočet neprejde, minister financií Ladislav Kamenický musí 1. januára škrtnúť takmer tri miliardy.
Provizórium totiž vychádza zo schválených výdavkov predchádzajúceho roka, nie z toho, koľko štát v roku 2026 napokon reálne minie. Nové pravidlá navyše umožňujú do rámca zahrnúť zákonom vymedzené nepoužité a viazané prostriedky z predchádzajúcich období.
Presnú sumu, s ktorou by štát pri provizóriu hospodáril, preto dnes nemožno určiť.
Rozdiel 2,8 miliardy však ukazuje podstatu problému: vláda chce v roku 2027 minúť citeľne viac, než predstavujú výdavky schválené na tento rok. Bez nového rozpočtu by celý plánovaný nárast nemala automaticky k dispozícii.
Dôchodky nezmiznú
Pre občana je najdôležitejšie, čo provizórium neznamená.
Nie je to bankrot ani vypnutie štátu. Dôchodky, rodičovské príspevky či ďalšie zákonné sociálne dávky sa neprestanú vyplácať iba preto, že parlament neschválil rozpočet.
Ak človeku vznikol nárok zo zákona, absencia nového rozpočtu ho sama osebe neruší.
Rovnako nemožno očakávať, že by učitelia, policajti, vojaci či úradníci od januára prestali dostávať mzdu. Štát bude zabezpečovať základné funkcie a plniť svoje záväzky.
Otázkou bude, čo si môže dovoliť navyše.
Čo môže vypadnúť ako prvé
Tu sa provizórium môže začať dotýkať každodenného života.
Ak štát musí zo zákona vyplatiť dôchodok, má veľmi obmedzenú možnosť rozhodnúť sa, že ho nezaplatí. Iná situácia je pri investícii, ktorá sa ešte nezačala, novom dotačnom programe alebo projekte, ktorého spustenie možno posunúť.
Najzraniteľnejšie by preto boli nové a odložiteľné výdavky.
Môže ísť o rekonštrukciu nemocnice, opravu cesty, modernizáciu školy či verejnej budovy, nákup techniky alebo nový program podpory. To neznamená, že sa takéto projekty automaticky zastavia. Rozhodujúce bude, či už štát prijal záväzky, z akých zdrojov sa financujú a akú prioritu im vláda prisúdi.
Investíciu či nárast platov v štátnej správe možno spravidla odložiť jednoduchšie než zákonnú sociálnu dávku. Občan tak nemusí provizórium pocítiť tým, že mu štát niečo vezme. Môže ho pocítiť tým, že niečo, čo mal štát postaviť, opraviť alebo spustiť, príde neskôr.
Otáznik by visel aj nad ohláseným zvýšením platových taríf zamestnancov štátnej a verejnej správy o 8,4 percenta od júla 2027. Valorizáciu totiž obsahuje pozmeňujúci návrh k zákonu o štátnom rozpočte na budúci rok. Ak by parlament rozpočet neschválil, zvýšenie by sa automaticky neuplatnilo.
Provizórium by síce neohrozilo vyplácanie existujúcich miezd, no plánovaná valorizácia by potrebovala samostatný právny základ alebo dodatočné schválenie rozpočtu. Keďže sa má uskutočniť až od júla, krátke januárové provizórium by ju ešte nemuselo ovplyvniť.
Parlament by totiž mohol zvýšenie platov schváliť aj dodatočne, a to samostatným zákonom. Ak by však medzičasom schválený rozpočet s týmito výdavkami nepočítal, vláda by na ne musela nájsť prostriedky, napríklad presunom peňazí z iných položiek alebo zmenou rozpočtu.
Kde chce vláda pridať
Návrh budúcoročného rozpočtu zároveň ukazuje, kde môže vzniknúť najväčšie napätie.
Medziročne sa majú zvýšiť výdavky na dopravu približne o 568 miliónov eur, na sociálnu oblasť o 443 miliónov, na zdravotníctvo o 429 miliónov a na školstvo približne o 96 miliónov eur.
Tieto čísla nemožno v prípade provizória interpretovať ako automatické škrty. Doprava tak nemusí prísť o 568 miliónov ani zdravotníctvo o 429 miliónov eur. Ukazujú však oblasti, v ktorých vláda počíta s dodatočnými peniazmi. Bez schváleného rozpočtu by musela rozhodovať, ktoré zvýšenia dokáže financovať.
Novela dáva ministrovi väčšiu voľnosť
Prípadné provizórium v roku 2027 by navyše vďaka schválenej novele zákona fungovalo inak než doteraz.
Doterajšie pravidlá obmedzovali mesačné výdavky jednou dvanástinou výdavkov predchádzajúceho rozpočtu, hoci zákon poznal viacero výnimiek. Tento mesačný limit sa však ruší. Dôležitejší bude celkový výdavkový rámec a minister financií dostane väčší priestor určovať a upravovať záväzné ukazovatele jednotlivých kapitol.
V praxi to môže znamenať, že ak nebude dostatok priestoru na všetky plány roku 2027, väčšiu váhu bude mať rozhodovanie ministra financií o tom, čo dostane prednosť.
Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) vidí problém práve v tom, že rozpočtové provizórium má byť podľa neho zámerne nepríjemným a striktným režimom, ktorý núti vládu hľadať v parlamente väčšinu pre riadny rozpočet.
Novela podľa neho túto poistku oslabuje a presúva priveľa rozhodovania na ministra financií, ktorý bude môcť pružnejšie určovať, koľko a kam štát počas provizória minie. Viskupič preto tvrdí, že zmena oslabuje právomoc parlamentu rozhodovať o hospodárení štátu, a považuje ju za protiústavnú.
Aj z tohto dôvodu ohlásili v piatok opozičné strany SaS, KDH a Hnutie Slovensko spoločné podanie na Ústavný súd proti novele rozpočtových pravidiel. Progresívne Slovensko sa k ich iniciatíve nepripojilo a avizovalo vlastné podanie.
Rozhodnú mesiace, nie prvé januárové dni
Pre občana bude napokon zásadné, ako dlho by prípadné provizórium trvalo. Ak by parlament schválil rozpočet v januári, veľká časť verejnosti by si dočasný režim nemusela ani len všimnúť.
Ak by však štát bez schváleného rozpočtu fungoval niekoľko mesiacov, ministerstvá by museli dlhšie rozhodovať v obmedzenom rámci. Niektoré projekty by sa mohli odložiť alebo by sa menilo ich financovanie.
Dôsledky by potom pocítil aj súkromný sektor. Firma v podobe dlhšieho čakania na štátnu zákazku, obec na investíciu a občan na infraštruktúru alebo službu plánovanú na rok 2027.
