Zelené peniaze? Pravidlo, že viac financií sa rovná viac oxidu uhličitého, neplatí

Banky prinášajú produkty kalkulácie uhlíkovej stopy na základe platobného správania klientov. Dozviete sa, že váš štvoreurový nákup v potravinách môže za 4,57 kilogramu emisií oxidu uhličitého, čo je 22 kilometrov jazdy autom. Aj keď je za týmito snahami dobrá myšlienka, je to zároveň zlý signál klientom.

V prvom rade sa tieto čísla počítajú agregátne. Banka nevie, či ste si na benzínovej pumpe kúpili obed alebo ste tankovali. Zároveň nevie, čo robíte v živote inak. Niektoré nákupy môžu znižovať vaše celkové uhlíkové emisie, napríklad ak si kúpite vlastné solárne panely a vyrábate si energiu doma.

Pri platbe za letenku môže byť súčasťou ceny aj kompenzácia emisií a vaša cesta lietadlom môže byť uhlíkovo neutrálna. Letenka za 500 eur môže byť priamy let z Viedne do New Yorku (389.2 kilogramu oxidu uhličitého na cestujúceho), ale aj letenka prvou triedou do Helsínk (146.6 kilogramu, keď toto číslo zohľadňuje vyššie emisie vyššej triedy letu).

Ak však chce cestovateľ ušetriť, môže si kúpiť prestupné letenky: napríklad let Viedeň – Frankfurt – Washington – New York môže stáť o sto eur menej, ale vyprodukuje o 40 percent viac emisií oxidu uhličitého. Offset 389 kg emisií CO₂ stojí na trhu okolo 4 eurá. Vie banka, či si klient vybral možnosť offsetovať emisie?

Neplatí teda jednoduché pravidlo, že viac peňazí = viac oxidu uhličitého.

Zlý príklad sa tu ale nekončí. Dostávame sa k tomu, čo sú peniaze a na čo sa používajú. Banky sledovaním transakcií a ich vyhodnocovaním vytvárajú efekt panoptikonu – ich správanie je sledované, a teda ovplyvňované. Aj keď v tomto prípade ide o snahu s dobrým úmyslom, je naozaj úlohou banky meniť správanie svojich zákazníkov?

Dôsledky takéhoto konania môžu byť ďalekosiahle. Jedného dňa bude benzín na pumpe pre ľudí, ktorí tankujú príliš veľa, možno drahší. A je jedno, či to bude formou zľavy na prvých sto eur útraty na čerpacej stanici mesačne, alebo priamo vyššej ceny. Alebo sa časom budú meniť úroky na úveroch.

Panoptikon efekt nám pripomína existenciu potreby súkromia v komunikácii – a finančná komunikácia je tiež komunikácia. Spomeňme si, že platiť sa dá aj hotovosťou alebo kryptomenami. Transakcia pomocou bitcoinovej siete Lightning Network nevyprodukuje takmer žiadny oxid uhličitý (menej ako načítanie webovej stránky) a odohráva sa medzi obchodujúcimi stranami.

Finančné súkromie sa podobá iným typom súkromia, komunikačné siete by mali byť hodnotovo neutrálne a mali by jednoducho preposielať informáciu. Či už je to telegram, telefonický hovor, internetová komunikácia, satelitný prenos alebo prevod peňazí. Komunikačnú sieť platíme za to, aby komunikáciu umožnila, nie za to, aby ju čítala a menila na jej základe naše správanie.

Prvým krokom je panoptikon efekt, potom môžu nastúpiť incentívy, odmietnutie poskytnúť určitým klientom služby až po finančnú represiu. Ak si chceme brať inšpiráciu z Číny, tak maximálne v technologickom pokroku. My by sme Číne mali na oplátku posielať inšpirácie v hodnotách západu – patria tam rôzne slobody a hodnoty západnej spoločnosti vrátane hodnoty súkromia.