Pápež v Kanade prirovnal kolonizátorskú mentalitu ku cancel culture

Nedeľme svet na priateľov a nepriateľov, nerobme národy rukojemníkov v zovretí desivých a rozširujúcich sa studených vojen. Cancel culture, teda kultúra rušenia, všetko robí rovnakým, štandardizuje a zanedbáva najslabších. Vyhlásil to pápež na apoštolskej ceste v Kanade.

„Nepotrebujeme deliť svet na priateľov a nepriateľov, vytvárať odstupy a opäť sa vyzbrojovať až po zuby: preteky v zbrojení a stratégie odstrašovania neprinesú pokoj a bezpečnosť. Netreba si klásť otázku, ako viesť vojny, ale ako ich zastaviť. A zabrániť, aby sa národy opäť stali rukojemníkmi v zovretí desivých a rozširujúcich sa studených vojen. Potrebujeme kreatívne a ďalekosiahle politiky, (s ktorými budeme) vedieť vyjsť zo straníckych schém, aby dali odpovede na globálne výzvy.“

Povedal to pápež František v príhovore verejným predstaviteľom, diplomatickému zboru a delegácii domorodcov v kanadskej provincii Quebec. Od minulej nedele až do nasledujúcej soboty je v druhej najväčšej krajine sveta na „kajúcnej púti“, ako ju sám nazval, kde sa stretáva primárne s rôznymi komunitami pôvodných obyvateľov.

Ospravedlňuje sa im za spoluúčasť cirkvi počas násilnej asimilácie týchto národov, ktorú zavádzali kanadské vlády v minulom storočí. Deti v školských zariadeniach trpeli na podvýživu, zneužívanie, zanedbávanie a došlo i k úmrtiam. Niektoré školy mali na starosti rôzne cirkvi.

KresťanstvoRímsky týždeň: Pápeža čaká kajúcna púť za domorodcami v Kanade

Katolícky líder spomenul, že javorový list, ktorý sa nachádza na kanadskej vlajke, v čase vojny vojaci používali ako obväz a liečivo na rany. Citoval pritom spisovateľku židovského pôvodu Edith Bruckovú, ktorá prežila tragédiu šoa (holokaust):

„Dnes tvárou v tvár nezmyselnému vojnovému šialenstvu potrebujeme nanovo zmierniť extrémizmy protikladov a liečiť rany nenávisti. Jedna svedkyňa tragického násilia minulosti nedávno skonštatovala, že mier má svoje vlastné tajomstvo: nikdy nikoho nenávidieť. Ak chceme žiť, nikdy nesmieme nenávidieť.“

Rímsky biskup v tomto súvise odsúdil „históriu utrpenia a opovrhovania, ktorá pochádza z kolonizátorskej mentality“. Dal ju do súvisu s ideologickou kolonizáciou a takzvanou cancel culture (doslova kultúra rušenia), ktorú otvorene pranieroval už v januári tohto roku:

„Ak kedysi koloniálna mentalita zanedbávala konkrétny život ľudí a vnucovala vopred stanovené kultúrne modely, ani dnes nechýbajú ideologické kolonizácie, ktoré sa zrážajú s existenčnou skutočnosťou, dusia prirodzené spojenie s hodnotami národov v snahe vykoreniť tradície, históriu a náboženské väzby. Je to mentalita, ktorá v domnienke, že prekonala temné stránky dejín, dáva priestor pre cancel culture, ktorá hodnotí minulosť iba na základe určitých súčasných kategórií. Tým sa vštepuje kultúrna móda, ktorá štandardizuje, všetko robí rovnakým, netoleruje rozdiely a sústreďuje sa iba na prítomný moment, na potreby a na práva jednotlivcov (a) často zanedbáva povinnosti voči najslabším a najkrehkejším: chudobní, migranti, starí, chorí, nenarodení.“

Práve na nich sa podľa pápeža v spoločnostiach blahobytu zabúda. „Oni sú tí vo všeobecnej ľahostajnosti vyraďovaní ako suché listy na spálenie,“ vystríhal pápež vo svojom doteraz poslednom prejave v Kanade.

Argentínsky pontifik Jorge Mario Bergoglio pritom vyzdvihol multikulturalizmus ako „základ súdržnosti spoločnosti, ktorá je taká rozmanitá, ako sú pestré koruny javorov“.

KresťanstvoPápežov týždeň: o cancel culture, covide a ťažkých životných situáciách rodičov