Útok kratší ako 48 hodín. Briti vypracovali štyri možné scenáre čínskej invázie na Taiwan

Rad húfnic čínskej armády namontovaných na vozidlách počas cvičenia ostrej streľby 16. júna 2022. Foto: China Military

Čínske ozbrojené sily v pondelok predĺžili cvičenie v lokalite neďaleko Taiwanu. Hoci sa o bezprostrednom útoku na ostrov nehovorí, zdroje z prostredia diplomacie tvrdia, že ak k nemu príde, musí sa uskutočniť bleskovo a trvať menej ako 48 hodín. Briti medzičasom predostreli štyri možné verzie invázie.

Čínska armáda v pondelok oznámila, že pokračuje vo vojenskom cvičení v mori a vo vzduchu v oblastiach okolo Taiwanu. Rozsiahle manévre, ktoré podnietila nedávna návšteva predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na spornom území, sa mali pôvodne skončiť v nedeľu.

Východné velenie armády a čínska štátna televízia uviedli, že pondelkové cvičenie je zamerané na nácvik útokov proti ponorkám, ako aj vojenských úderov na mori.

Pri ohlásení tohto bezprecedentného námorného a leteckého cvičenia v okolí Taiwanu minulý štvrtok Čína uviedla, že potrvá do nedele. Dosiaľ však oficiálne neoznámila jeho koniec. Niektorí čínski komentátori sa vyjadrili, že takéto manévre by sa mohli vykonávať pravidelne.

Hovorca čínskeho ministerstva obrany označil v pondelok terajšie cvičenie za „potrebné varovanie“ pre Spojené štáty a Taiwan. Podľa jeho slov ide o primeranú reakciu na ich „provokácie“.

Taiwanské ministerstvo obrany uviedlo, že čínske sily v sobotu ráno v rámci cvičenia dokonca uskutočnili simulovaný útok na taiwanský hlavný ostrov.

Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen počas vojenského cvičenia s názvom Chan-kuang na Taiwane 26. júla 2022. Foto: TASR/AP

Hlavne rýchlo

Ak manévre neostanú iba v rovine cvičenia a Čína Taiwan aj skutočne napadne, útok musí trvať menej ako 48 hodín, aby krajina draka uspela. S odvolaním sa na svoje diplomatické zdroje to uviedol britský denník Telegraph. Má ísť o časový úsek, ktorý na rozdiel od konfliktu na Ukrajine zabráni dlhej a opotrebovávajúcej vojne.

Pripomeňme, že zjednotenie Taiwanu s pevninskou Čínou je súčasťou stratégie prezidenta Si Ťin-pchinga ako „oživiť“ čínsky národ do roku 2050. Predtým sa špekulovalo, že by mal Peking realizovať ozbrojené zjednotenie niekedy v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch. Teraz sa ale predpokladá, že sa prezident poučil z neúspechov ruského prezident Vladimira Putina na Ukrajine a vojenská ofenzíva príde oveľa skôr, píše spomenuté médium.

Ak by k napadnutiu Taiwanu prišlo, podľa analytikov z Royal United Services Institute, vôbec najstaršieho britského think tanku v oblasti obrany a bezpečnosti, existujú štyri možné varianty invázie.

Si Ťin-pching. Foto: TASR/AP

Od blokády po pozemnú operáciu

Prvou alternatívou je blokáda ostrova zo strany Číny. Predpokladá sa, že terajšie cvičenia by sa mohli využiť k ekonomickému a operačnému vyčerpaniu 23-miliónového Taiwanu, ktorého armáda by bola dlhodobo udržovaná v stave pohotovosti. Čína by tak podľa analytikov mohla rozmiestniť vojenské jednotky do najlepších pozícií a Taiwan by mohla izolovať od vonkajšej pomoci.

Druhým scenárom je napadnutie ostrovov Matsu a Kinmen. Na malých predsunutých územiach žije dvadsaťtisíc ľudí a Čína by ich mohla použiť ako ukážku sily a test odhodlania Západu. Ostrovy sú také malé, že mnoho krajín by podľa bezpečnostných analytikov nemuselo chcieť riskovať a zapojiť sa do vojny o ne.

Treťou možnosťou by mohlo byť začatie útoku zo vzduchu, pričom prvým na rane by boli pobrežné obranné objekty, radarové stanoviská a letiská. Peking by však neútočil na veľké sídla v snahe dotlačiť svojho suseda k rokovaniam. Touto taktikou by zároveň stlmil odhodlanie verejnosti spoločne brániť vlasť.

Štvrtým scenárom je začatie rozsiahlej pozemnej invázie. V takom prípade by sa Čína pod záštitou rakiet hnala cez Taiwanský prieliv, aby odlákala pozornosť prípadných obrancov a snažila sa vylodiť vojakov na strategických miestach. Bojovalo by sa aj na mori a v kybernetickom priestore, v ktorom by panovala snaha o narušenie komunikácie na Taiwane a vyvolanie paniky medzi obyvateľstvom. Čínske námorníctvo by mohlo pôsobiť aj ako zástena na severe a východe, aby odrezalo prípadné posily z Japonska a USA.

Ostrovy Matsu a Kinmen v Taiwanskom prielive. Foto: Google

Čísla nahrávajú Číne, stačiť to nemusí

Pokiaľ ide o porovnanie armád oboch celkov, Čína má podľa údajov portálu Global Fire Power jednoznačne navrch v každom parametri. Či už ide o počet vojakov (2 milióny ku 170-tisíc), tankov (5 250 ku 1 110) alebo napríklad stíhačiek (1 200 ku 288).

Britský publicista Con Coughlin však tvrdí, že „z hľadiska svojich vojenských schopností nie je Čína ničím iným než papierovým drakom“. Coughlin upozorňuje, že Taiwan má dobre vycvičené letectvo, moderné systémy protivzdušnej armády a vysoko motivovanú armádu. Faktom tiež je, že obrovskú číselnú prevahu má na papieri aj Rusko voči Ukrajine. Priebeh vojny však tomu nezodpovedá.

Existuje tu aj ďalší rozmer, ktorý plány na inváziu komplikuje. Prípadné zlyhanie čínskeho útoku vedeného armádou bez skúseností by mohlo fatálne podkopať moc prezidenta Si Ťin-pchinga pred kľúčovým straníckym zjazdom, kde sa očakáva, že bude ako prezident znovu zvolený.

Ďalšie články od Tomáš Dugovič
Ďalšie články