Tomáš Dugovič

Začnime pozitívnou správou.

Hoci všeobecne prevláda v Európe názor, že s Rusmi sa od napadnutia Ukrajiny nedá a nemá hovoriť, objavil sa prvý príklad, pri ktorom túto potrebu nikto nemôže spochybniť. Je to dohoda o vývoze obilia či kukurice, ktorá bola uzavretá v Turecku a ktorá začala vývozom 26-tisíc ton kukurice. Rusko a Ukrajina – ako pripomína New York Times – produkujú spolu až štvrtinu svetovej produkcie obilia, výrazný podiel hnojív a ďalších tovarov, ktorých nedostatok zvyšuje globálne ceny a vyvoláva nedostatok, potravinovú krízu či hrozbu hladu v najchudobnejších krajinách.

Dohoda vznikla po dlhom tlaku na Rusko, ktorý bol našťastie úspešný. Nejde ale iba o úspech v úzkom zmysle slova, že sa podarilo dohodnúť proces, kde dve znepriatelené strany dokázali nájsť riešenie na prospech tretiemu svetu. Ide najmä o príklad, že dohoda je možná a rokovať má zmysel.

Hovoril o tom už Henry Kissinger, ktorý pripomenul, že on sám rokoval s podstatne väčším vojnovým zločincom (Mao Ce-tungom), alebo Sergio Jaramillo, ktorý pomohol vyjednať mier v Kolumbii.