Schröder sa stretol s Putinom a ide z neho optimizmus

Hoci v Moskve prekvapenému ne­meckému no­vinárovi povedal, že tam dovolenkuje, lebo je to krásne mesto, v Sterne priznal, že išlo o re­ce­siu. Bývalý lobista v oblasti energetiky tam v skutočnosti viedol rokovania. Navštívil aj svojho priateľa Vladimira Putina.

Pre toto priateľstvo má exkancelár v dnešnom Nemecku pos­ta­ve­nie vy­vrheľa. Napriek tomu pri návšteve redaktorov prekypoval dobrou náladou. Bol sám doma, kórejská man­žel­ka bola v Kórei. Jeho obľúbená japonská reštaurácia mala za­vre­té, tak mohol svojim hosťom objednať len pizzu. Žoviálny Gerd venoval noviná­rom hrnčeky s jeho podobizňou a s potlačou Gerd. Má ich dosť. Sú­čas­ný generálny tajomník jeho opäť vládnucej SPD ich vy­ra­dil zo sor­ti­mentu straníckej predajne. Kórejská manželka všetky zvyšné hrnčeky od­kúpila.

78-ročný sociálny demokrat po­ho­to­vo žartoval. O plynovej kríze, do ktorej sa Nemecko rúti, hovoril: „Ne­pôjde len o to, aby sme sa me­nej sprchovali, ako to chce minister hospodárstva Robert Ha­beck zo strany Zelených. Každý ro­zum­ný člo­vek sa už snaží šetriť plyn. V mojej kancelárii v Hanno­veri tiež na noc vypínam plynové kúrenie.“ Ostrým jazykom dodal: „Mimochodom, môj plyn ne­po­chádza pria­mo z Krem­ľa.“

Schröder nezdieľal obavy zelenej ministerky Annaleny Baer­bo­c­ko­vej, že v prípade odstavenia plynu hrozia v Nemecku „ná­rod­né po­v­stania“. Podľa neho je to nezmysel, lebo Nemci to ne­ma­jú v povahe. Očakáva úplne nový rozmer bojov o roz­de­ľo­va­nie zdro­jov. Nechcel by byť na mieste tých, ktorí sú za to zod­po­ved­ní. Ne­zabudol zdôrazniť, že v jeho ponímaní to nebol on, kto doviedol ne­mec­kú ekonomiku do tejto šlamastiky: „Keď som bol kancelárom, my Nem­ci sme boli závislí od ruského plynu len z 35 percent. Na konci éry pani Mer­kel­ovej bola naša závislosť výrazne vyššia.“

Dobre naladený dôchodca tvrdil, že v Moskve rokoval „s osobou zod­po­vednou za ener­ge­tic­ký priemysel.“ Prevzal od nej ruský na­ratív o dôvodoch výrazného zníženia dodávok ruského plynu do Nemecka. Uistil, že „neexistuje žiadne politické vy­hlá­se­nie Kremľa o obmedzení toku plynu. Ide prevažne o technický a by­ro­kratický problém, mimochodom na oboch stranách”.

Návrh prevádzky plynovodu Nord Stream ako provokácia?

Ako vý­cho­dis­ko navrhol uviesť do prevádzky plynovod Nord Stream 2: „Ten je pri­pra­ve­ný. Ak bude situácia naozaj napätá, tento plynovod exis­tu­je a s obo­ma plynovodmi Nord Stream by nemecký prie­my­sel a nemecké do­mác­no­sti nemali problém s dodávkami.“ Keďže ne­mec­ká vláda uve­denie Nord Stream 2 do prevádzky po ruskej invázii na Uk­rajinu jed­noznačne vylúčila, Schröderov návrh znie dnes ako provoká­cia.

Za využitie hotového plynovodu sa neskôr vy­slovili aj podpredseda vládnej FDP a protiruský stĺpčekár Niko­laus Blome. Exkancelár varoval: „Ak nechcete využívať Nord Stream 2, musíte znášať dôsledky. Ak BASF nedostane plyn, táto spo­loč­nosť bude mať veľký problém. Ale my Nemci budeme mať obrovský problém. Celé prie­myselné odvetvia, ako napríklad sklár­sky alebo papierenský prie­mysel, sú na hrane.“

Ako všetci nemeckí novinári, aj tí zo Sternu boli zvedaví, prečo sa Schröder okrem poznámky, že túto vojnu považuje za „chybu“, ľud­sky nikdy nedištancoval od svojho vojnychtivého priateľa. Schrö­der reagoval trucovito: „Musím preskočiť každú pa­licu, ktorú mi niekto podhodí? Ja taký nie som. Urobil som roz­hod­nutia, za ktorými si stojím, a jasne som po­ve­dal: možno raz budem ešte užitočný. Tak prečo by som sa mal os­pra­vedlniť?“

Špekulácii britskej kremľologičky Catherine Beltonovej, že Kremeľ vraj má Schrödera v hrsti, sa len zasmial: „Tú­to dámu nepoznám a nič som od nej nečítal. Čo píše? Mám sa báť Ru­sov alebo Vladimira Putina? To je šialené.“ Veď prevažne s džobmi v ruskej ener­ge­tike si zarobil na dôchodku približne 20 miliónov. Keď novinári oponovali, že existujú jasné správy o ruských vraždách na objednávku, dokonca aj na Západe, v Nemecku, reagoval: „Ne­môžete myslieť vážne, že by som sa toho mal báť.“ 

Môže byť Schröder ešte užitočný?

Najrelevantnejšie pasáže rozhovoru sa niesli v duchu spomínanej ve­ty: „Možno raz budem ešte užitočný.” Schröder potvrdil, že v Moskve opäť stretol Putina a prebral s ním vojnu na Ukrajine. Súčasnej nemeckej vláde ale odkázal: „Nechcem nikomu vo vláde brať džoby sprostredkovateľa.” Zároveň sa ako sprostred­ko­vateľ nepriamo odporučil: „Prečo by som mal prestať s rozhovormi?“, „Bez rozhovorov to nepôjde.”

Svoje závery z rozhovoru s Putinom opísal opatrným a odo­sobneným spô­sobom: Mein Eindruck ist, dass da eine Ver­hand­lungs­lösung ge­wollt wird, „môj dojem je, že riešenie na základe ro­kovaní je tam chce­né“. Alebo: „Dobrou správou je, že Kremeľ chce riešenie na zá­kla­de rokovaní.“ Narážal na istanbulské rokovania v marci a rie­še­nie v otázke exportu ukrajinského obilia, ktoré sa našlo v tom is­tom Istanbule: „Do­ho­da o obilí je prvým úspechom a možno sa pomaly rozvi­nie do prí­me­ria.“

Exkancelár, ktorý podporil „natovskú” vojnu v Juhoslávii, no nepodporil americkú vojnu v Iraku, považoval za prekážku na ceste k mieru, že „aj Západ – ak ešte vô­bec existuje – robí váž­nu chybu a prí­liš jednostranne sa spolieha na Ameriku. Ame­ri­čania sú veľmi ne­istí v tom, či sú stále jedinou svetovou veľmo­cou. A keď sa taká­to mocnosť stane neistou doma, vzniknú problémy v zahraničnej po­litike. USA v skutočnosti vedú s Čínou zápas o svo­ju skutočnú ve­dú­cu úlohu vo svete. Nie s Ruskom, kto­ré nemôže hospo­dársky kon­ku­ro­vať.“

Krym je „s výnimkou tatárskej menšiny“ rus­ký, Donbas ukrajinský, ale…

Už menej odosobnene hovoril, ako „sme dis­ku­to­vali“ s Putinom o mož­ných riešeniach. Bol konkrétny a prekvapene op­ti­mis­tic­ký: „Ak sa pozriete na skutočne dôležité problémy, sú riešiteľné.“ Schröder označil Krym „s výnimkou tatárskej menšiny“ za rus­ký. Keď ho sovietsky vodca Nikita Chruščov daroval Ukrajine, „prav­de­po­dobne predpokladal, že Sovietsky zväz vydrží rovnako dlho ako Katolícka cirkev, našťastie tomu tak nebolo. To by sa dalo vy­rie­šiť prostredníctvom časovej osi, možno nie za 99 rokov ako v Hong­kongu, ale v ďalšej generácii”.

Rysoval „ozbrojenú neutralitu pre Ukrajinu bez členstva v NATO, podobne ako v prípade Rakúska”. Priznal, že „Donbas je zlo­ži­tejší. V minskej dohode bolo dohodnuté: Donbas musí zostať sú­časťou ukrajinského štátu, ale zároveň sa musia zvýšiť práva rus­kej menšiny. Ale Ukrajinci dokonca zrušili dvojjazyčnosť v Don­ba­se. Bude potrebné nájsť riešenie založené na švajčiarskom kanto­nál­nom modeli.“

Schröder sa konkrétne nevyjadril k rozsiahlym ďalším te­ri­to­ri­ám, kto­ré Ruská federácia okupuje, k Chersonskej oblasti a častiam Za­po­rož­skej a Charkovskej oblasti. Zdá sa, že tieto územia považuje za vyjednávacie žetóny.

V Nemecku kontroverzný bývalý kancelár sa prezentuje v Sterne ako vtipný, žoviálny a kon­štruk­tívny pragmatik. Keďže hovorí ľudovo a bez vajatania, číta sa to dobre. Rozhovor má iba jednu chybu. Schröder síce na­črtá­va konkrétne kompromisy: dlhodobý od­k­lad krymskej otázky, neut­ra­lizáciu Ukrajiny pod­ľa rakús­keho vzoru, kantonizáciu východnej Ukrajiny podľa švajčiars­ke­ho vzoru, ústupky oboch strán. Novinári sa ho, žiaľ, nespýtali, či tieto riešenia sú z jeho vlastnej hlavy ale­bo z hlavy Putinovej.