Dohady o smrti Jána Pavla I. pochovali jeho učenie. František ho blahorečí, no nie preto, že bol pápež

V nedeľu vyhlási Jána Pavla I. za blahoslaveného jeho nástupca pápež František. Je to nutný krok k tomu, aby mohol byť v budúcnosti svätorečený. Vravíte, že bol prvý pápež, ktorý citoval Korán. Aké ďalšie prvenstvá má Albino Luciano, ako sa volal civilným menom?

(Úsmev) Napríklad jeho samotné zvolenie bolo prvé po Druhom vatikánskom koncile. Áno, citoval Korán počas modlitby Anjel Pána, vyzývajúc zodpovedných lídrov na mier: prezidenta USA Jimmyho Cartera, prezidenta Egypta Anvara Sadata a premiéra Izraela Menachema Begina. Stretli sa v severoamerickom Camp Davide. [Tam 17. septembra 1978 podpísali mierovú dohodu známu ako Zmluvy z Camp Davidu, pozn. red.]. To je dôležité a extrémne aktuálne. V tomto išiel ku koreňom evanjelia.

Nejde však o to, v čom bol prvý. Dôležité je, že počas 34 dní pontifikátu vedel dať cirkvi zásadnú orientáciu tým, že sa vrátil k prameňom. Bol v tomto jediný. Neexistuje v ňom rozdiel medzi tým, že bol pápež, čo je vláda v cirkvi a hľadaním vlastnej duchovnosti. Bol všetkým pre všetkých. To, čo hovoril ako pápež, vravel vždy, neustále sa snažil byť súčasný. A to vskutku znamená byť nekonečne aktuálny tak, ako je aj kresťanstvo: vie sa prispôsobiť, no je vždy aktuálne.

Na prezentácii jeho blahoslavenia vo Vatikáne ste nehovorili o jeho slabostiach, napríklad o jeho plachosti.

To sú anekdoty zašlých časov. Luciani nebol plachý, no bol „enfant prodige“ [osoba, ktorá exceluje už v skorom veku, Luciani sa na Petrov stolec dostal ako 65-ročný, pozn. red.]. Skúmala som dokumenty od jeho spolužiakov, a keď mal za triedu niekto niečo povedať, posielali jeho. Už ako veľmi mladý čítal po anglicky, francúzsky, nemecky. V 25 rokoch sa stal vicerektorom seminára. Nikdy nemal funkciu farára, ale vždy riadiaci post.

Podľa vás to bol najgeniálnejší pápež 20. storočia. Prečo?

Preto, čo som povedala. Vedel spojiť do radostnej, geniálnej formy posvätné a svetské, nova et vetera, jasnosť, učenosť a jednoduchosť, s ktorou vedel zájsť ku každému. Preto si zvolil motto servo humilis od svätého Augustína, teda zjednotiť užitočné a vhodné, aby sa spása dostala ku všetkým. Inak sa stráca samotná pravda.

To si všimol francúzsky filozof Jean Guitton, keď počul prvú modlitbu Anjel Pána od pápeža Lucianiho. Opäť som objavil umenie jednoducho konverzovať s ľuďmi, no hovoríme o umení, napísal vtedy Guitton. Keď Luciani hovoril o viere, citoval Trilussu [taliansky spisovateľ, ktorý používal nárečie, takzvané romanesco, pozn. red.]. Prečo Luciani použil dialekt? Dôvodom je, že ide o rodinnú reč, a aj keď ako domorodec zo severu nevedel hovoriť rímskym nárečím, bol to spôsob, ako ho bolo ľahšie pochopiť.

Ako sa pozeráte na dohady o príčine jeho smrti, ktoré vyvolali veľa polemiky. Nekonala sa napríklad pitva.

V tom čase [v roku 1978, poz. red.] sa pitva nevyžadovala, zaviedol ju až pápež Ján Pavol II. v roku 1983. Nevyžadovali ju ani štyria lekári akademici, ktorí obhliadli zosnulého pápeža. Za nutnú sa považovala len vtedy, ak sa objavilo náležité podozrenie, alebo ak bolo niečo nejasné. Ako dôvod smrti napísali infarkt, nečakaná smrť. V právnej medicíne to vždy znamená prirodzenú smrť. Pritom nevyhnutné je rekonštruovať historickú pravdu, robia to historici a je to aj naše novinárske povolanie.

Navyše o pápežský apartmán sa starali rehoľné sestry a verte mi, tým nič neunikne. Nie je teda dôvod udávať inú príčinu smrti.

Všetky spisy o jeho smrti vyšli kompletne v angličtine a taliančine a hovoria veľmi jasne.

Ale je pravda, že pápežova smrť a dohady o nej pohltili a pochovali myšlienky jeho učenia, no, žiaľ, vyprovokovali falošné správy, ktoré pretrvali príliš veľa času.

Lucianiho neter Lina Petriová spomína, že ukazoval hlboké veci na jednoduchých príkladoch. Čo by ste v tomto súvise vyzdvihli?

Svoj prejav ku kardinálom odložil nabok a začal hovoriť bez prípravy, no nebola to improvizácia. Zmienil sa o koncilovom dokumente Lumen gentium a silne apeloval na jednotu. Biskupská kolegialita (súdržnosť) znamená byť s Petrom, teda s pápežom, a o tom sa dnes hovorí v súvise so synodalitou. Kolegialita cirkvi je jedna z jej výsad, no dlho bola na okraji spolu s témou chudoby.

Jediný písaný prejav, ktorý Luciani predniesol na Koncile, bol o kolegialite. Dal v ňom za pravdu Ratzingerovi [budúci pápež Benedikt XVI., pozn. red.], že garantom jednoty cirkvi je pápež. Keď sa to spochybní, celý zbor biskupov sa zakolíše. Pápeža možno kritizovať, ale to je už iná vec. Biskupov oslovoval ,bratia´. Tiež chcel, aby sa konkláve, ktoré ho zvolilo, skončilo o deň neskôr, aby mohol zotrvať aj so staršími kardinálmi-nevoličmi [po dovŕšení 80 rokov kardináli nemajú právo voliť pápeža v konkláve, pozn. red.]. Aj to je výsadou rímskeho biskupa a jasne to komunikoval, veď učil dogmatickú teológiu 17 rokov.

Zaviedol dialóg so súčasnosťou, používal to, čo nazývame evanjeliová jednoduchosť, no nemožno ju zameniť za obyčajný simplicizmus [povrchné zjednodušovanie, pozn. red.]. Striedal posvätné a svetské, literárnu postavu Sancha Panzu a svätého Augustína, mal nesmierne kultúrne povedomie, no vedel ho použiť s veľkou jasnosťou.

Stefania Falasca

je takzvaná postulátorka (latinský postulator znamená žiadateľ) kauzy blahorečenia pápeža Jána Pavla I. Postulátorka navrhuje a právne zastupuje pri cirkevných úradoch kauzu blahorečenia alebo svätorečenia zosnulej osoby. Falasca je vatikanistka v talianskom denníku Avvenire a na tejto kauze začala robiť pred rokom 2007.