O víťazovi švédskych volieb rozhodnú desatinky. Pravicoví Švédski demokrati slávia historický úspech a chcú byť vo vláde

Vystriedajú po ôsmich rokoch ľavicu vo švédskej vláde pravicové strany? Deň po voľbách do 349-členného Riksdagu stále nepoznáme, ale isté, že výsledok bude veľmi tesný. O priazeň voličov sa uchádza osem relevantných strán, ktoré sú rozdelené na polovicu na ľavicový a pravicový štvorblok.

Po exit polloch začali oslavovať sociálni demokrati, ktorí sú na čele ľavicového bloku. Podľa predbežných výsledkov švédskej verejnoprávnej televízie SVT mali získať 49,8 percenta hlasov a pravica 49,2 (v ďalšom exit polle bol pomer síl 50,6 k 48 percentám).

Lenže, radovali sa predčasne. Exit polly z povahy veci nie sú presné a pri vyrovnaných výsledkoch sa ne spoliehať nemožno. Postupne získal tesnú prevahu pravicový blok.

Po sčítaní 94 percent okrskov dosiahol pri prepočte na 176 mandátov (najtesnejšia väčšina ja 175 kresiel). Konečné výsledky by mali byť známe v stredu.

Trpké víťazstvo sociálnych demokratov

Sociálni demokrati sú dlhodobo najpopulárnejšou švédskou stranou. Od prvej svetovej vojny si pravidelne získavajú podporu tretiny, dvakrát vyše polovice voličov. V ostatných rokoch však vidno klesajúci trend. Pred 20 rokmi dostali takmer 40 percent hlasov, v minulých voľbách už mali len 28 percent, najmenej za ostatných 100 rokov.

Tentokrát podľa všetkého získajú zhruba 31 percent hlasov a ako samostatná strana voľby s prehľadom vyhrajú, lenže na väčšinu to stačiť nemusí. Spolupracujú s ďalšími troma ľavicovými  stranami – Ľavicová strana (Vänsterpartiet), Strana zelených (Miljöpartiet), Strana stredu (Centerpartiet). Hoci si zelení mierne polepšili, zvyšné dve strany zaznamenali pokles a ťahajú ľavicový blok dole.

Ďalším rozmerom je, že Sociálni demokrati sa ostatné roky trápia. Krehká koalícia so Stranou zelených sa vlani rozpadla a zostali sami v menšinovej vláde. Možno si pamätáte ako sa premiérka a predsedníčka socialistov Magdalena Anderssonová podala demisiu a vzápätí sa do funkcie vrátila.

PolitikaŠvédsko malo prvú premiérku, nevydržala ani deň. Čoskoro sa však na pozíciu asi vráti

Tvárou v tvár nezvládnutej migračnej politike a stúpajúcemu násiliu gangov na predmestiach vládu držala ľavičiarov osem rokov ako-tak pokope len zotrvačnosť a snaha zabrániť pravicovým Švédskym demokratom dostať sa k moci, konštatuje agentúra Reuters.

Kriminalita sa stala hlavnou témou kampane a väčšina strán, vrátane vládnej ľavice, postupne preberala argumenty a slovník tvrdých pravičiarov. Rekordný počet prípadov streľby bol skrátka neprehliadnuteľný. Venovali sme sa tomu v osobitnom texte.

PolitikaRekordný počet prípadov streľby sa stal témou švédskej predvolebnej kampane. Kriminalitu s imigráciou spája už aj vládna strana

Keď je druhý víťazom

Historický úspech si v aktuálnych voľbách pripísali Švédski demokrati. V roku 2012 sa prvýkrát dostali do parlamentu s takmer šiestimi percentami, v minulých voľbách mali 17 percent, teraz presiahnu 20 percent.

Obsadili tak druhú priečku a stali sa najsilnejšou pravicovou stranou v parlamente. Kedysi radikálna pravicová strana s väzbami na fašistické a neonacistické hnutia sa zbavila problémových členov a pod vedením Jimmieho Akessona sa posunula do politického hlavného prúdu. Na stupeň víťazov ich dostala kritika imigračnej politiky, ktorá bola roky ich nosnou témou.

Je možné, že budú mať prvý raz priamy vplyv na vládnu koalíciu alebo budú priamo jej súčasťou. Hoci to líder strany pred voľbami nepresadzoval, výsledok ho priviedol k zmene názoru.

„Momentálne to vyzerá, že nastane výmena pri moci. Našou ambíciou je byť členom vlády,“ vyhlásil Akesson počas volebnej noci.

Tlaky vnútri pravice

Otázkou je, či skutočne v tesných voľbách vyhrá pravica a ako bude vyzerať nová vládna koalícia. Pravicový blok vedie Umiernená koaličná strana a reprezentuje ho jej predseda Ulf Kristersson, ďalšími troma členmi sú Švédski demokrati, Liberáli a Kresťanskodemokratická strana.

Kristersson pred troma rokmi podstúpil reputačné riziko a nadviazal so zaznávanými Švédskymi demokratmi dialóg, hoci ostatné strany si od nich držali odstup. Stále však ide o polarizujúcu stranu. Preto je podľa agentúry Reuters reálnym kandidátom na premiéra skôr umiernený Kristersson ako líder tvrdých pravičiarov Akesson, hoci jeho strana získala spomedzi pravičiarov najviac kresiel. Tak to vidí aj známy švédsky expremiér Carl Bildt.

Kristersson tiež uviedol, že sa bude usilovať o zostavenie vlády s kresťanskými demokratmi a s liberálmi a o podporu Švédskych demokratov sa chce len opierať v parlamente. To by však pri parlamentnej matematike znamenalo, že vláda by bola od počiatku de facto menšinová.