Boris Kollár: Samozrejme, že predčasné voľby by sme podporili. No blokuje ich OĽaNO

Parlament sa po odchode SaS pri prvej príležitosti zasekol. Ako chcete vládnuť? Bol to len jednorazový incident alebo z toho bude nový trend?

Treba to rozdeliť na parlament a vládu. Vo vláde je teraz pokoj. Ministri fungujú a vedia prijímať rozhodnutia. Problém je, keď sa vládne návrhy dostávajú do parlamentu. Toto ale neberiem ako obštrukciu, ale ako folklór, ktorý sa nebude sústavne opakovať. Lebo ak by sa opakoval, znamenalo by to rozhodnutie SaS, že ide povaliť Hegerovu vládu. Ak by bol parlament tri mesiace nefunkčný, má byť rozpustený. Neviem si predstaviť, že Smer, Hlas či SaS niečo podobné zopakujú pri doručovaní pomoci ľuďom a pri balíkoch finančnej pomoci. To, čo sa dialo v stredu, beriem ako prefackanie koalície zo strany SaS „pozor, sme tu“. Nič viac.

SaS tvrdí, že chceli len rozdeliť program schôdze a keďže nebola ochota, dočasne zablokovali parlament.

Nie, SaS nám nič nepovedala, len zablokovala parlament. Ak chcem predsa niečo navrhnúť a presadiť, musím prísť rokovať a robiť dohody. SaS s nami o ničom z toho, čo zrazu spomína, nerokovala. S dohodami by sme predsa nemali nijaký problém.

Na programe je aj návrh na odvolanie ministra vnútra Mikulca. Ako sa k tomu postaví vaša strana?

Od nás budú dvaja poslanci hlasovať za jeho odvolanie. Ostatní sa v strane zdržíme. Nebudem hlasovať proti ministrovi koaličnej strany, ak rešpektujem koaličného partnera a chcem s ním spolupracovať. Jeden z poslancov to riešil formálnym vypovedaním koaličnej dohody, ale išlo mu len o hlasovanie pri Mikulcovi.

Vy ste mali totiž v koaličnej dohode absurditu o jej plošnom podpisovaní všetkými poslancami koaličných strán…

Premiér ho upozornil, že hlasovanie za odvolanie ministra by bolo porušenie koaličnej dohody. Tým pádom mal pocit, že to musí riešiť takto, ale ide len o jeho postoj a možno ešte jedného poslanca našej strany k ministrovi vnútra. Nútiť nikoho nemožno, podľa ústavy má každý poslanec právo hlasovať slobodne.

Tvrdíte, že vláda funguje dobre. Tu musíme namietať, že vláda nemôže fungovať dobre, ak nemá väčšinu v parlamente ani plán, ako to riešiť. Poslanci Obyčajných naznačili, že síce majú zodpovednosť, ale to vraj neznamená, že musia mať „vyslovene plán“. Máte plán aspoň vy?

Myslel som to tak, že vláda sa už neháda, ministri sa verejne neurážajú a fungujú dobre. Samozrejme, iná kategória je parlament, kde sme odchodom SaS stratili väčšinu. Myslím, že vláda by mala byť zodpovedná a nemala by dávať do parlamentu cez sto zákonov. Alebo citlivé témy z kultúrno-etických sporov. Treba mať priority, pre ktoré treba vyrokovať s časťou opozície podporu. Z môjho pohľadu je to tak, že treba rokovať s opozičnými poslancami a je veľmi nešťastné, ak sa jeden môj koaličný partner postaví a vynadá im všetkým ako sviniam do hrantu. Ak chcem s niekým rokovať, lebo to potrebujem, nemôžem ho urážať, dokopať a osočovať.

Budete presadzovať také politické dohody, ktoré by Matovičovi nedovolili podnikať jednostranné útoky na poslancov, ktorých teraz potrebujete pre udržanie vlády a získanie väčšiny?

Nebudem, nie je to moja úloha. My sme do politiky nešli kvôli tomu, aby sme riešili, či sa má Matovič správať slušne alebo neslušne. My sme tam išli preto, aby sme presadili nájomné byty, exekučné amnestie a ďalšie z našich cieľov, čo aj celkom úspešne presadzujeme. To, na čo sa pýtate, nemá nijaký zmysel. To sme už videli, nemá význam žiadať od Igora Matoviča takúto „obetu“. Lebo to nejde. Budeme chcieť dohody o vyriešení cien energií, o podpore gastra a cestovného ruchu, o finančnej pomoci ľuďom.

Zopakujem pôvodnú otázku: máte plán alebo nejakú stratégiu pre menšinovú vládu? Vláda môže byť formálne menšinová, no reálne je odkázaná aspoň na tiché dohody a podporu väčšiny, napríklad cez dohody s nezávislými poslancami. Nič také zatiaľ nevidíme.

Nemáte čo vidieť. My sme mali stratégiu a plán ako štvorkoalícia – poraziť Fica, postaviť vládu a presadzovať zmenu a nový program. Toto bol náš strategický plán.

Nevyšiel.

Nevyšiel. Je to pár dní, čo Sulík odišiel z vlády. Do poslednej chvíle som veril, že tí, ktorí spôsobili krízu, sa dohodnú a ustúpia. Na tomto sme pracovali a nemohol som vopred, ešte pred odchodom koaličného partnera, zháňať nového, nemôžete niekoho pochovávať, kým žije. Teraz sme v novej situácii a musíme ju riešiť rokovaniami s opozíciou.

Asi uznáte, že takéto improvizované zháňanie podpory pre vládu a jej program nie je perspektívne.

Stále chcete počuť, že nemám plán. Ja mám plán, ktorý vychádzal zo štvorkoalície. Tá padla, lebo Sulík s Matovičom mali spory, ktoré nevedeli vyriešiť. Nás tým uvrhli do novej situácie a teraz musíme riešiť to, čo oni navarili. Máme dve možnosti. Prvou je utekať do opozície za Sulíkom, vykrikovať a tváriť sa, že nás sa ten chaos netýka. To je ale alibizmus a útek z boja. Druhou možnosťou je, že sa pokúsime aj po odchode SaS niečo urobiť. Skúsime, či to pôjde. Prioritne chceme presadiť strop pre ceny elektriny a pomoc ľuďom s infláciou. A pre toto budeme hľadať podporu aj s opozičnými poslancami.

Máte predstavu o prioritách? Napríklad že prioritou sú rámcové dohody so SaS, ktorá deklarovala, že si želá prežitie Hegerovej vlády? Alebo je všetko otvorené a riešiť sa to bude za pochodu?

Ja si budem vyberať priority programu a bude mi jedno, či to podporí Sulík alebo iný poslanec z opozície.

Viete si predstaviť politické dohody s Pellegrinim? Napríklad že si dohodnete dočasnú toleranciu vlády, priechodnosť priorít či znižovane kvóra a zároveň termín predčasných volieb?

Pellegrini nie je samovrah, chce vyhrať voľby. Ak by pristúpil na dohody s vládou, strácal by verejnú podporu. Druhá vec by bola vzájomne výhodná politická dohoda: vy podporíte niektoré dôležité vládne zákony, my pristúpime na predčasné voľby niekedy na jar 2023. Ja osobne by som to bral, ale je to nereálne, keďže najväčší poslanecký klub, teda OĽaNO, odmieta predčasné voľby aj rokovania s Pellegrinim.

Súhlasíte, že dohoda o predčasných voľbách by bola poctivým riešením problémov, v ktorých sú dnes vláda aj parlament?

Samozrejme. Za podmienky, že by nám do volieb prechádzali aspoň kľúčové zákony, tak áno. Lenže sami si voľby nepresadíme, na tom by musela byť široká zhoda.

Situácia je dnes zvláštna aj tým, že vlastne nemáte nijakú platnú koaličnú dohodu. Tá o štvorkoalícii je minulosť, nová neexistuje. Pracujete na novej dohode?

Áno, súčasťou novej dohody budú aj naše programové ciele, o ktorých som hovoril.

Okrem toho ale budete musieť vyriešiť aj personálne otázky, respektíve deľbu politickej zodpovednosti za rezorty, ktoré ostali po SaS. Je pravda, že ste sa dohodli, že za hospodárstvo zodpovedá Sme rodina a za zahraničné veci OĽaNO?

Nie. Čo my máme s ministerstvom hospodárstva? Nič.

Nominácia Karla Hirmana na ministerstvo hospodárstva bol ale váš návrh, nie?

Nie, veď ja ho vôbec nepoznám.

Myslíme vašej strany…

Ešte raz: nie. My nemáme v rámci rezortov po SaS nič. A nemá ich ani OĽaNO, ani Za ľudí, tie voľné ministerstvá nemá nikto zo strán.

Kto z lídrov strán teda prebral zodpovednosť za nových nominantov?

Nikto.

Kto za tie rezorty politicky zodpovedá?

Vláda.

Novými, akože odbornými nomináciami a vyhlasovaním, že politicky s nimi nič koalícia nemá, ste si ale veľmi skomplikovali situáciu. Veď dvaja z troch nových ministrov, Káčer a Hirman, sú silne proamerickí, pôsobia ako nominanti Progresívneho Slovenska alebo prezidentky, nie ako zástupcovia konzervatívnej koalície, ktorá chce riešiť energetickú krízu.

Mne bolo jedno, kto je liberálny, progresívny, konzervatívny, protiruský. My teraz neriešime kultúrno-etické ani politické otázky, na to teraz nemáme priestor. Potrebujeme nutne riešiť praktické otázky a som rád, že noví ministri majú povesť odborníkov. Je mi šumafuk, či je, alebo nie je niekto progresívny.

Lenže ono to šumafuk nie je. Problém môže byť v tom, že noví ministri ako Káčer či Hirman asi nebudú mať politické postoje v súlade s politikou koalície a ich prioritou nebude tlačiť na tlmenie sankcií, a tým ochranu slovenských záujmov.

Neriešim, kto má aké politické názory, ministri vo vláde majú riešiť praktické a odborné úlohy.

Dobre, ale určite asi nie je jedno, kto má akú politickú zodpovednosť, prípadne kto politickú zodpovednosť vôbec nemá a robí aktivizmus…

Áno, ale v prvom rade majú zodpovednosť za rezort a za vyriešenie predražených energií. Kto má aké politické názory ma nezaujíma, zaujímajú ma riešenia.

Praktické a politické rozhodnutia sa často prekrývajú. Ministri sú predsa členmi Rady EÚ, kde sa robia zásadné rozhodnutia, napríklad o sankciách, ktoré tlačia na vysoké ceny energií. Nie je normálne, ak za Slovnaft viac bojovali na pôde EÚ Orbánovi ministri než slovenskí. Ako budete riešiť prípadné spory medzi prehnane aktivistickým prístupom ministra a záujmami koalície?

Ja nemôžem „šoférovať“ ministra, ktorý nie je politický nominant našej strany. Ale môžem problém stiahnuť na koaličnú radu a tam ministra zaviazať, ako má v Rade EÚ rozhodovať. A toto aj budeme robiť, nových ministrov budeme politicky zaväzovať, nemôžu si vždy robiť, čo chcú, musia zastupovať pozíciu vlády a vládnej koalície.

Ako to môže fungovať? Nie sme včerajší, mnohé veci vznikajú za pochodu počas rokovaní, nedá sa to vopred zaviazať mandátom. To budete niekoho posielať s Hirmanom alebo Káčerom na Radu ministrov? Pravdepodobnejšie sú skôr spory medzi novými ministrami a koalíciou.

Ministri majú na jednej strane právomoci a osobnú zodpovednosť, no majú aj zodpovednosť voči vládnej koalícii. My si vieme vytiahnuť priamo na koaličnú radu zásadnú otázku a vieme ministra zaviazať, ako má konať. Každá koaličná strana má právo veta, môže ho uplatňovať a týka sa to aj uplatnenia voči práci nových ministrov. Túto vec vyriešime, zasadím sa o to, aby bola v novej koaličnej zmluve.

Aj preto je dôležité, kto vlastne navrhol dvoch kľúčových ministrov Káčera a Hirmana. Neviete alebo nechcete to povedať?

Keď som prišiel na koaličnú radu, tam už bola rozprava o menách. Káčer, Bradáč, Hirman, Bútora. Nepýtal som sa, kto ich navrhol. Bolo to kolektívne rozhodovanie, Hirmana spomenul Milan Krajniak.

Čiže je to návrh zo Sme rodina.

Vôbec nie, to, že sa spoločne hľadali mená a niekto niekoho spomenul kolegom, neznamená, že je to návrh strany. Takto to nebolo, za stranu som nikoho nevyberal ani nenavrhol. Mal som ale právo vyjadriť sa ku každému návrhu a aj som to urobil. Na niektorých menách bola zhoda, na iných nie. Treba ale priznať, že sme to s hľadaním mali ťažké, lebo nešlo len o politickú zhodu, ale aj o súhlas kandidáta. Skúste niekoho lákať do podniku, ktorý možno o pár mesiacov končí.

Asi ale uznáte, že to vyzerá zbytočne záhadne, ak sa nevie nikto v koalícii a vláde priznať k nominácii a zodpovednosti za túto nomináciu. Matovič to vraj nebol, mal spomenúť iba sudcu Bradáča, vy tvrdíte to isté. Kto potom zodpovedá za nové postavy vo vláde? Stále dúfame, že pôvodným autorom návrhov, o ktorých ste rozhodovali, nebol Denník N.

Niektoré návrhy prišli od kandidátov, ktorí odmietli ponuku. Napríklad Viliam Karas. Jeho meno nám odporúčal jeden z kandidátov, ktorý nemohol prijať ponuku a pracovali sme ďalej na tomto návrhu a zhodli sme sa, že Karas by bol dobrý minister spravodlivosti. Nevedel som o ňom nič, ale po vypočutí bola politická zhoda na jeho nominácii.

Čiže v jeden deň sa rozhodlo o novom ministrovi, o ktorom ste deň predtým netušili, kto to je?

Myslím to tak, že ho nepoznám osobne. Ja nemusím poznať všetkých kandidátov na všetky rezorty.

Vo výsledku to vyzerá tak, že ste ako koalícia stratili politickú kontrolu nad nomináciami na kľúčové ministerstvá a zrazu tam máte progresívnejšie zafarbených ľudí, ako boli ministri SaS, navyše sú bližší prezidentke Čaputovej, a nie koaličným stranám, ku ktorým majú výhrady.

Politika je umenie možného. Človek si stanoví priority a keď pre ne dostane podporu, ustúpi v niečom inom. Dostal som niečo, tak ustupujem.

Čo ste dostali?

(Úsmev.) Dobrý pocit z toho, že sme sa dohodli na všetkých programových prioritách, ktoré sú dôležité pre ľudí…

Toto je fráza, ktorú nemôžete s vážnou tvárou povedať niekomu, kto má viac ako 18 rokov.

Môžem. Presadil som, čo bolo pre našu stranu a našich voličov dôležité. A viac vám z koaličnej pokrievky na hrnci odkrývať nebudem. Nechcite odo mňa, aby som podrazil partnerov a komunikoval interné dohody.

To nechceme, len sa pýtame, čo ste dostali.

Vyváženie pri iných témach, kde zas partneri ustúpili nám a našim výhradám, aj personálnym. Áno, je zjavné, že odniekadiaľ fúkal vietor a nám ich sem akosi dofúkalo, ale neprešlo úplne všetko a mnohé z toho, čo sme presadzovali my, sa splnilo.

Vyzerá to skôr ako poriadny prievan, ktorý máte v koalícii.

Ja som čiastočne ten prievan ustál a nepripustil som niektoré príliš radikálne návrhy.

Pôvodne to vyzeralo tak, že po odchode SaS bude robiť trojkoalícia konzervatívnejšiu politiku, hoci aj s podporou nezávislých poslancov okolo Tarabu. Nakoniec to vyzerá tak, že ľudí SaS nahradili ľudia z progresívneho a atlantického tábora, ktorí budú práve pre konzervatívnych poslancov ťažko prijateľní.

To je ale problém OĽaNO. Oni so Sulíkom boli zodpovední za koaličnú krízu aj za jej riešenie.

Vy ste jedna z mála koaličných strán, ktoré môžu okrem tejto vlády pôsobiť aj v budúcej. Týmito nomináciami a zodpovednosťou za ne si ale politicky komplikujete situáciu a verejnú podporu a nahrávate radikálom v opozícii, ktorí vás za politiku, ktorá sleduje viac atlantické záujmy ako európske a slovenské, budú kritizovať.

Pozrite sa, ja som presvedčený, že Rusko je agresor, v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Krym, napadlo suverénny štát a Putinov režim treba zastaviť. O tomto nepochybujem a v tomto sa nezapredám a nebudem meniť názor kvôli verejnej mienke alebo kvôli strachu z Fica…

Toto ani nie je predmet sporu, vláda skôr naráža a bude narážať na otázky prehnaného aktivizmu pri sankciách, ktoré môžu potápať Slovensko aj Európu. To je dnes hlavná politická a bude aj volebná téma pre spoločnosť. A nielen pre slovenskú.

Súhlasím, v tomto som jasne proti tomu, aby sa vypínal plyn, ropa a aby sa zastavil obchod s Ruskom, ktorý je pre Európu životne dôležitý. Môžete si byť istí, že nechcem robiť politiku, ktorou by sme išli proti sebe a proti záujmom spoločnosti. Sankcie musia byť nastavené tak, aby nelikvidovali Európu a Slovensko.

Tieto rozhodnutia ale nebudú na vás, ale na ministroch hospodárstva alebo zahraničných vecí. Scéna, keď maďarský minister loboval za výnimky pre Slovnaft viac ako slovenský minister, sa môže zopakovať…

To, že sme v Bruseli pôvodne súhlasili s rozhodnutiami, ktoré boli pre Slovensko nevýhodné, ma zarazilo a bol som poriadne nahnevaný. Niečo také by sa nemalo opakovať, a preto budem presadzovať, aby sa pozícia Slovenska vždy prerokovala s ministrom na koaličnej rade a aby sa rešpektovala spoločná línia.

Čo ak budú nakoniec rozhodnutia vyzerať inak? Noví ministri nebudú len pod tlakom koalície, ale aj pod silným tlakom médií, prezidentky, možno aj vyľakaného premiéra.

Mňa už nevystrašia, ja som naučený a zvyknutý na tlaky aj na krik médií. A pri sporoch nemienim uhnúť a podporiť napríklad také sankcie, ktorými si strelíme do kolena. A ak minister zlyhá alebo poškodí záujmy Slovenska, bude veľmi rýchlo odvolaný.

Ešte otázka k vášmu „rezortu“, parlamentu. Ak menšinová vláda stroskotá, poslanci si nemôžu odhlasovať ako východisko predčasné voľby, lebo na to chýba ústavný základ. Prečo ste to za rok nevyriešili?

Ale veď to sa riešilo…

Ale nevyriešilo.

Ani teraz sa to možno nevyrieši. Splnil som si povinnosť a predložil som potrebné návrhy. Sme rodina má 20 poslancov a na zmeny ústavy a ústavných zákonov treba 90 hlasov. Viem sľúbiť, že budem bojovať za to, aby to prešlo a aby boli predčasné voľby ústavne možné riešenie.

Pýtame sa z čisto praktických dôvodov. Ak vláda definitívne padne alebo stroskotá v parlamente, nemôžeme ísť do hlasovania a rozhodnutia parlamentu o predčasných voľbách. Po rozhodnutí Ústavného súdu by to bolo protiústavné.

Presne tak, ak by sme aj všetci odišli z vlády do opozície, predčasné voľby si nemôžeme odhlasovať. Ústava a ústavné pravidlá sa musia zmeniť. Preto pracujem na tom, aby sa to riešilo.

Váš čisto osobný odhad: kedy budú predčasné voľby?

Veľa závisí od toho, či sa koalícii podarí vyriešiť aktuálne problémy a presadiť sociálny program pre ľudí: riešenie cien energií, šeky, pomoc rodinám. Ak to presadíme, vláda by potom mohla vydržať do riadneho termínu 2024. Ak sa to nebude dariť a práca vlády sa rozpadne v parlamente, potom treba ísť do predčasných volieb. Tie by po ústavných zmenách mohli byť niekedy v apríli alebo máji 2023.