Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko považuje tesnejšie bezpečnostné vzťahy s Čínou za kľúčový cieľ

Tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Nikolaj Patrušev, ktorej predsedá prezident Vladimir Putin, v pondelok počas návštevy Číny vyhlásil, že Kremeľ považuje posilnenie vzťahov s Pekingom za jeden z hlavných politických cieľov.

Ako informovala agentúra AP, Patrušev označil posilnenie komplexného partnerstva a strategickej spolupráce s Pekingom "za bezpodmienečnú prioritu ruskej zahraničnej politiky".

Počas stretnutia s najvyšším predstaviteľom Komunistickej strany Číny Kuo Šeng-kchunom povedal, že "v súčasných podmienkach musia naše krajiny preukázať ešte väčšiu pripravenosť na vzájomnú podporu a rozvoj spolupráce".

Patruševov úrad v stručnom vyhlásení po rokovaniach v čínskom meste Nan-pching uviedol, že obe strany sa dohodli na "rozšírení výmeny informácií o boji proti extrémizmu a pokusom zahraničia o podkopanie ústavného poriadku oboch krajín s cieľom narušiť nezávislé politiky slúžiace národným záujmom" Ruska a Číny.

Čínski a ruskí predstavitelia zdôraznili aj potrebu rozšírenia spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti a posilnenia kontaktov medzi bezpečnostnými orgánmi oboch krajín v oblasti boja proti terorizmu.

Putin a Si Ťin-pching v Uzbekistane

Vo vyhlásení neboli uvedené podrobnosti o budúcej spolupráci, poznamenala AP. Zároveň pripomenula, že Putin sa minulý týždeň v Uzbekistane stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Šlo o ich prvé stretnutie od konca februára, keď Putin vyslal ruské jednotky na Ukrajinu a rozpútal tam vojnu.

Vo vyhlásení čínskej vlády vydanom po stretnutí hláv štátov sa Ukrajina konkrétne nespomína, ale uvádza sa v ňom, že Si Ťin-pching prisľúbil "silnú podporu kľúčovým záujmom" Ruska.

Peking používa pojem "kľúčové záujmy" na označenie otázok, ako je národná suverenita a nárok v Číne vládnucej komunistickej strany na Taiwan.

Bezhraničné priateľstvo

Čínska vláda, ktorá pred inváziou na Ukrajinu vyhlásila, že ju s Moskvou spája "bezhraničné" priateľstvo, odmieta kritizovať ruské vojenské operácie na Ukrajine.

Uviedla tiež, že Čína a India po vypuknutí vojny na Ukrajine zvýšili svoj dovoz ruskej ropy a plynu, čím Moskve pomohli kompenzovať straty spôsobené západnými sankciami uvalenými na Rusko v súvislosti s jeho konaním na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Na hrade Windsor sa začal obrad rozžehnania sa s telom kráľovnej Alžbety

V Kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor sa v pondelok popoludní začal obrad rozžehnania sa s telom britskej kráľovnej Alžbety II. Na obrad je pozvaných 800 hostí. Neskôr bude nasledovať súkromný obrad v Pamätnej kaplnke kráľa Juraja VI., počas ktorého zosnulú kráľovnú uložia na miesto posledného odpočinku po boku jej manžela princa Philipa, ktorý zomrel vlani. Informuje TASR.

Štátny pohreb sa konal pred poludním vo Westminsterskom opátstve v centre Londýna s účasťou približne 2000 pozvaných hostí vrátane prezidentov a členov kráľovských rodín z celého sveta. Slovensko zastupovala prezidentka Zuzana Čaputová.

Na hrade Windsor ide o druhý obrad, ktorý už bude mať intímnejšiu podobu. K členom kráľovskej rodiny sa tu pripojili aj zamestnanci z rozličných panstiev v Británii patriacich kráľovi. Obrad rozžehnania sa s telom povedie windsorský dekan, ktorý prečíta prvý až siedmy verš z 21. kapitoly Zjavenia svätého Jána. Túto pasáž čítali aj na pohreboch kráľa Juraja V. v roku 1936, jeho manželky Márie v roku 1953 a tiež v roku 1952 na pohrebe Juraja VI. – otca Alžbety II., uvádza televízia CNN.

Podľa televízie BBC priebeh tohto obradu prediskutovali s kráľovnou Alžbetou II. už dávnejšie. Veľkú časť hudobného sprievodu skomponoval Sir William Harris, ktorý bol organistom v Kaplnke svätého Juraja v rokoch 1933 až 1961 a údajne budúcu kráľovnú ešte ako dieťa naučil hrať na klavíri. Okrem toho zaznie aj Ruský kondak za zosnulých, ktorý spievali aj na pohrebe princa Philipa.

Na záver spustia rakvu do kráľovskej hroby, pričom dekan bude čítať 103. žalm. Následne prečítajú všetky tituly kráľovnej a naposledy na jej počesť zaznejú zvuky gájd.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené arabské emiráty zrýchľujú plán na zvýšenie kapacity produkcie ropy

Spojené arabské emiráty (SAE) zrýchľujú plán na zvýšenie kapacity produkcie ropy, keďže sa snažia speňažiť svoje zásoby komodity skôr, ako svet prejde na čistejšiu energiu. Uviedli to zdroje oboznámené so situáciou, ktoré nechceli byť menované. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Firma Abu Dhabi National Oil Co. (ADNOC), ktorá dodáva na trh takmer všetku ropu zo SAE, by chcela do roku 2025 ťažiť 5 miliónov barelov (1 barel = 159 litrov) ropy denne. Pôvodne pritom plánovala dosiahnuť tento cieľ do roku 2030.

Nový cieľ však bude ťažké splniť a môže tiež zvýšiť náklady na projekt, ktorého cena sa odhaduje na miliardy dolárov, uviedli zdroje. ADNOC a vláda SAE chceli najskôr posunúť tento cieľ na rok 2027, ale potom sa rozhodli pre rok 2025, dodali zdroje.

Spojené arabské emiráty sa snažia predávať viac ropy a zemného plynu, kým ceny fosílnych palív zostávajú vysoké. Cena ropy po ruskej invázii na Ukrajinu vyskočila na 120 USD (120,12 eura) za barel. A hoci od júna klesla na približne 90 USD/barel, pre obavy zo spomalenia globálneho hospodárstva, stále sa drží vysoko nad výrobnými nákladmi SAE.

Štátna spoločnosť ADNOC požiadala medzinárodné firmy, ktoré sú jej partnermi na ropných poliach, aby zvýšili svoju dlhodobú úroveň produkcie o 10 % alebo viac. Ak sa emirátom podarí dosiahnuť cieľ v oblasti zvýšenia ťažby do roku 2025, môžu sa do konca desaťročia pokúsiť dosiahnuť produkčnú kapacitu 6 miliónov barelov ropy denne.

SAE sú po Saudskej Arábii a Iraku najväčším producentom ropy v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Odhaduje sa, že aktuálne sú schopné vyprodukovať niečo vyše 4 miliónov barelov ropy denne. Dosiahnuť túto úroveň im však bránia ťažobné limity stanovené OPEC a ich spojencami, ktorých cieľom je vyvážiť ponuku a dopyt.

Minulý mesiac bola denná produkcia ropy v Spojených arabských emirátoch podľa údajov zostavených agentúrou Bloomberg tesne pod úrovňou 3,4 milióna barelov.

(tasr)

Minúta  |  

Matovičov odkaz Sulíkovi: Niekto mal pocit, že je premiérom a že si bude diktovať, ako bude fungovať parlament

Požiadavky SaS, aby sa ich návrhy prerokovali v úvode riadnej schôdze Národnej rady SR, sú postavené na hlavu. Vyhlásil to líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Naznačil, že časť SaS by takto chcela vydierať koalíciu. Verí, že napokon vyhrá druhé krídlo strany, ktoré podľa jeho slov parlamentnú schôdzu blokovať nechce. Matovič pritom poukázal na aktuálnu krízu.

"Niekto mal pocit, že je premiérom, a že si bude diktovať, ako presne bude fungovať parlament, príjmu sa len ich návrhy, a keď sa ich návrhy príjmu, oni sa potom rozhodnú, či sa s nami budú baviť o tom, že by sa prijali teoreticky aj naše návrhy. Toto je naozaj na hlavu postavené," povedal Matovič na margo návrhov SaS.

Čo sa týka novej koaličnej zmluvy, aj tú doterajšiu podľa jeho slov považujú súčasní partneri za dobrú. "Bola to dobrá zmluva, len partner sa rozhodol ju nedodržiavať," poznamenal. V koalícii sa preto podľa jeho slov dohodli, že v nej urobia len malé zmeny.

Dodal, že riešenia, súvisiace s aktuálnou energetickou krízou, bude vláda oznamovať postupne podľa toho, ako budú dohodnuté. "Máme komfort v porovnaní s ČR, že na domácnosti vyššie  ceny energií nedoliehajú, ani do konca roka nebudú doliehať. Nechcem hovoriť, že máme mesiace času, ale verím, že do pár týždňov bude táto otázka vyriešená," uviedol.

Minister financií zároveň priblížil, že aktuálne podpisoval napríklad rozpočtové opatrenie na uvoľnenie 30 miliónov eur pre regionálne školstvo. Tie majú byť určené práve na vyššie náklady škôl.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident Žaparov vyzval obyvateľov Kirgizska, aby sa ako národ zjednotili

Kirgizský prezident Sadyr Žaparov v pondelok vyzval tamojších obyvateľov, aby sa ako národ zjednotili. Urobil tak po tom, čo si obnovenie nepokojov na hraniciach medzi Kirgizskom a Tadžikistanom vyžiadalo takmer sto obetí.

"Boje na hraniciach nateraz prestali," uviedol Žaparov v pondelkovom vyhlásení. Obyvateľov Kirgizska tiež vyzval, aby ignorovali "provokačné vyhlásenia" na internete, ktoré majú podľa neho za cieľ zhoršiť vzťahy Kirgizov so susednými krajinami.

Žaparov tiež obyvateľov Kirgizska uistil, že krajina má dostatok finančných prostriedkov na to, aby dokázala adekvátne vyzbrojiť svoju armádu a zaplatiť rekonštrukciu obydlí, ktoré boli počas bojov zničené.

Bojujúce strany sa v piatok dohodli na prímerí. Žaparov a tadžický prezident Emomali Rachmon sa následne stretli na summite v Uzbekistane. Len niekoľko hodín po tomto stretnutí sa však obe republiky začali opätovne obviňovať z obnovenia paľby. Generálny tajomník OSN António Guterres v sobotu vyzval predstaviteľov oboch krajín, aby "rokovali o trvalom prímerí".

Minúta  |  

Ruskému poslancovi odsúdenému za dezinformácie o armáde znížili sedemročný trest. O mesiac

Moskovský mestský súd v pondelok v odvolacom konaní znížil o jeden mesiac sedemročný trest väzenia nad komunálnym poslancom Alexejom Gorinovom, ktorý bol odsúdený za šírenie dezinformácie o ruskej armáde.

Gorinov tak musí absolvovať trest väzenia v trvaní šesť rokov a 11 mesiacov.

Informovala o tom v pondelok britská stanica BBC, ktorá doplnila, že Gorinov ako poslanec zastupiteľstva moskovského Krasnoseľského okresu je prvým riadne zvoleným politikom z radov opozície, ktorý bol nepodmienečne odsúdený za kritiku vojenskej invázie na Ukrajine.

Zasadnutie moskovského mestského súdu sa v pondelok konalo za zatvorenými dverami - údajne kvôli vyhrážkam, ktoré súd dostal, doplnila BBC.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.