Víkendové komunálne a senátne voľby v ČR totiž znovu potvrdili trend z minuloročných parlamentných volieb, ktorý potvrdzujú pravidelne všetky prieskumy. Voliči sú rozdelení ostrou hranou do dvoch sfér. Do tej prvej patria strany súčasnej vládnej koalície, do druhej opozičné a tie, čo skončili mimo snemovne, ako ČSSD alebo KSČM.
Cez červenú líniu sa nechodí
Česko zažíva najväčší pád životnej úrovne vo svojej histórii. Najväčšiu nestabilitu cien a zdražovanie. Tvrdú energetickú krízu. Napriek tomu, že sa mnoho ľudí obáva budúcnosti, na tomto základnom rozdelení spoločnosti sa nič nemení. Cez červenú líniu sa nechodí. Voliči vládnych strán neodchádzajú k tým opozičným. Hoci nie sú spokojní s tým, ako vláda krízu rieši, vidia, že nemajú alternatívu. Nič z toho mimo vládneho tábora pre nich nie je. Takže sa len rozhodujú, či pôjdu voliť alebo zostanú doma. A tentoraz to vyzerá, že v celkom hojnom počte prišli.
Andrej Babiš zatiaľ na najhoršej kríze v histórii nič nezískal. Dramatické posilnenie nezažívajú ani radikálne strany typu SPD Tomia Okamuru. Aj keď sa prvýkrát spolu s mimoparlamentnou Trikolorou a Hnutím PES organizujúcim protivládne demonštrácie dostali do pražského zastupiteľstva so ziskom čosi nad päť percent.
