Psychiatrička Kokindová o patologickom nakupovaní: Plaťte hotovosťou, stanovte si dlhodobé ciele

Je patologické nakupovanie výsledkom modernej doby?

Do určitej miery áno, ale o patologickom nakupovaní sa v psychiatrii hovorilo už pred vyše sto rokmi. Diagnózu vtedy známu ako oniománia teda poznali už v 20. storočí, ale v súčasnosti výrazne vystupuje do popredia.

Dnes to zrejme ide ruka v ruke s technológiami a digitalizáciou.

Áno, určite. Žijeme v dobe e-shopov a sociálnych sietí.

Len po ceste do práce sme vystavení rôznym bilbordom a reklamným pútačom. Keď si otvoríme emailovú schránku, nájdeme desiatky správ o zľavách a ponukách na nákupy. Vyzerá to, že reklama a iné marketingové nástroje si človeka nájdu všade.

Reklama je dnes omnoho lepšie zacielená než v minulosti. Všade na internete na nás číha niečo, čo si chceme kúpiť. Stačí, aby sme si to raz vyhľadávali.

Dokáže človek bez sociálnych sietí jednoduchšie predísť pochabým nákupom?

Myslím si, že áno. Zároveň však existujú rozsiahle obchodné centrá a množstvo kamenných predajní, kde sa tiež môže človek nežiadane uvoľniť.

Akú úlohu zohrávajú pri patologickom nakupovaní médiá a sociálne siete ako priestor pre rôznych zbohatlíkov, celebrity a influencerov prezentujúcich konzumný spôsob života? Mnohí ľudia majú pocit, že ak tak nežijú, sú niečo menej.

Tento obraz podľa mňa ohrozuje najmä mladých ľudí, ktorí ešte nedokážu vyselektovať, aká je realita. Vidia celebrity alebo influencerov, ktorí sú krásni, striedajú oblečenie a stále niekam cestujú, a chcú sa im podobať.

Ako hodnotíte programy typu Nákupné maniačky?

Na jednej strane to môže byť poučné pre osoby, ktoré sa chcú naučiť pekne obliekať a kombinovať kúsky, prípadne ako forma relaxu. Viem si však predstaviť, že to v ľuďoch vytvára pocit, že takéto nakupovanie je niečo prirodzené, a podsúva sa predstava, že ženy majú byť nákupné maniačky – a v tomto ponímaní je to rizikové.

Aj k nám už preniká akási americká kultúra, kde je zvykom prekryť nejakú vnútornú nepohodu vonkajšou aktivitou – neviazaným sexom, prejedaním sa, ale aj zbytočným nakupovaním. Spraviť si skrátka radosť.

Áno, pekne to ilustruje štúdia o tom, že v prvom polroku pandémie COVID-19 stúplo nakupovanie u osôb s príznakmi patologického nakupovania. Keď je človek v strese alebo uňho prevládajú negatívne emócie, potrebuje ich rýchlo skorigovať. Vtedy pomáha, ak si kúpi niečo nové – človek sa zrazu cíti lepšie, má povznesenú náladu a to je v zmysle patologického nakupovania veľmi rizikové. Znamená to, že nevieme pracovať s vlastnými emóciami, a preto siahneme po rýchlom zlepšení nálady.

Prečo ľuďom nestačia na radosť každodenné podnety a potrebujú si to kompenzovať nakupovaním?

Myslím si, že to asi ovplyvnila dnešná konzumná doba. Kým naši rodičia alebo prarodičia sa vedeli tešiť aj z mála, my sme od detstva vedení k materializmu a nadobúdaniu majetku a nových vecí.

Čo je teda silnejší spúšťač: okolie alebo vnútro človeka?

To sa asi nedá jednoznačne povedať. Naše chápanie príčin vzniku tejto poruchy je stále značne obmedzené. Boli však navrhnuté rôzne teórie, ako napríklad úloha neurotransmiterov v mozgu, dospievanie a s tým spojený vplyv výchovy a materializmu, vplyv rôznych psychologických faktorov, ako impulzívnosť, nízke sebavedomie či sebaúcta, snaha zapôsobiť na iných či vplyv negatívnych emócií. A v neposlednom rade vplyv neuromarketingu.

Čo sa deje v mozgu človeka, ktorý trpí patologickým nakupovaním?

Zažíva neznesiteľné nutkanie nakupovať. Keď si predstavuje nakupovanie alebo ide do obchodu a vyberá si z položiek, pociťuje príjemné emócie. Hovorí sa, že títo jedinci môžu zažívať dokonca až pocity ako pri sexuálnom vzrušení a tranzu podobným stavom. Sú vo vytržení. Aj keď si kúpia danú položku, môžu u nich ešte krátko prevládať pozitívne emócie. Potom zväčša nastúpia negatívne pocity ako vina a ľútosť. Takto vzniká bludný kruh, keď pozitívne emócie striedajú negatívne a aby ich znova potlačili, nakupujú.

Tento stav definujeme ako samostatné ochorenie alebo iba príznak inej duševnej poruchy?

Patologické nakupovanie doteraz neuznali za samostatnú diagnózu a nie je súčasťou klasifikačných systémov v psychiatrii. Napriek tomu sa zvykne v psychiatrii klasifikovať pod kódom F63 Poruchy návykov a impulzov, kam patrí aj patologické hráčstvo (gambling). Vyplynulo to z potreby niekam týchto pacientov zaradiť a môcť ich liečiť. Obe tieto poruchy dnes označujeme ako nelátkové závislosti a zrejme je len otázkou času, keď bude aj patologické nakupovanie súčasťou medzinárodných klasifikačných systémov. Podobne sa to stalo aj v prípade poruchy v dôsledku hrania počítačových hier (gaming), ktorá je už súčasťou pripravovanej novej medzinárodnej klasifikácie chorôb (11. revízia).

Kým bude toto všetko skutočnosťou, ako sa zatiaľ pomáha chorým?

Na Slovensku je prevencia aj diagnostika tohto problému nedostatočná. Máloktorý lekár sa pri vyšetrovaní pacienta na problém s nakupovaním cielene opýta. Čo sa týka liečby, neexistujú žiadne štandardné postupy. Navyše, mnohí ľudia netušia, že trpia touto poruchou a že by mali vyhľadať odborníka. Pri liečbe sa podľa aktuálnych poznatkov javí byť najvhodnejšou psychoterapia. Jedinec, ktorý má pocit, že trpí patologickým nakupovaním, by mal vyhľadať psychológa alebo psychiatra.

To sa u Slovákov stále spája s istou neochotou. Prečo je potrebné až psychiatrické vyšetrenie?

Je skôr pravidlom než výnimkou, že patologické nakupovanie sa vyskytuje spolu s inými duševnými poruchami, ako je depresia, úzkostné poruchy, poruchy príjmu potravy alebo závislosti. Preto je dobré, ak pacienta vyšetrí odborník a zistí prípadné komorbidné psychiatrické ochorenia. Ak sa tie u pacienta vyskytujú, je dôležité ich liečiť, a tu už má lekár aj možnosť farmakologickej liečby. V prípade, že tento problém nie je možné zvládnuť ambulantnou formou, potrebná je ústavná liečba.

Ktoré slovenské zariadenia prijímajú pacientov s touto nelátkovou závislosťou?

Na Prednej Hore už majú nejakých odliečených pacientov a rovnako aj v Banskej Bystrici. Je možné, že už sa to rozbieha aj inde, ale nemám všetky informácie. Už dnes však možno takýchto pacientov odoslať aj na hospitalizáciu.

Pri iných závislostiach dokážeme určiť hranicu, pri ktorej vzniká závislosť. Pre ľudí býva varovaním, ak si nedokážu plniť svoje povinnosti. Kde by ste stanovili hranicu pri patologickom nakupovaní?

Pri iných diagnózach máme presne stanovené diagnostické kritériá. Pri patologickom nakupovaní tieto kritériá nemáme. Určite by som však spozornela, ak jedinec nevie kontrolovať svoje nákupy – v zmysle periodicity, množstva či minutých financií. Varovným signálom je aj to, ak si človek nedokáže povedať „nie“ a nevie potlačiť akt nákupu. Výstrahou ďalej býva, ak človeku nakupovanie spôsobuje pracovné, sociálne, finančné alebo psychologické problémy.

Do akej miery toto všetko determinuje výchova? Sú v predchádzaní tejto závislosti úspešnejší rodičia, ktorí prísnejšie kontrolujú výdavky dieťaťa, učia ho skromnosti, vysvetľujú, že každý nákup si treba premyslieť?

Rodina a výchova má na to veľký vplyv. Práve dospievanie je obdobím, v ktorom si človek rozvíja hodnoty prispievajúce k jeho spotrebiteľskému správaniu. Aj výskumy naznačujú, že rodičia, ale aj rovesníci pomáhajú utvárať materializmus a patologické nakupovanie u adolescentov. Môžu mať však aj opačný, akoby ochranný vplyv.

Ako môžu rodičia nevytvárať v deťoch sklony k materializmu?

Nemali by deti odmeňovať nákupmi výmenou za ich poslušnosť. Ani úplný extrém a prílišná skromnosť v nakupovaní však nie sú riešením, lebo deti u rovesníkov uvidia, že majú nový tablet či štýlové oblečenie, a túžia to vlastniť tiež. Vo veku medzi 20 a 30 rokov, keď sa jedinec osamostatňuje z jadrovej rodiny, si potom môže začať kompenzovať to, čo v detstve nemal a prepadne nekontrolovateľnému nakupovaniu.

To je aj najzraniteľnejšia skupina pre túto závislosť?

Áno, ale aktuálne sa to posúva k nižším vekovým kategóriám. Ohrozenejšie sú ženy, hoci nie každý s týmto názorom súhlasí.

Prečo?

Vedci argumentujú tým, že ženy sa častejšie priznávajú k nadmernému nakupovaniu, ochotnejšie sa zúčastňujú na štúdiách a ľahšie si priznajú svoj problém ako muži, a preto aj častejšie vyhľadávajú pomoc. Ja si napriek tomu myslím, že ženy prepadajú patologickému nakupovaniu častejšie než opačné pohlavie.

Ako vplýva na takzvaný shopoholizmus prostredie? Pôsobíte v Bardejove, kde je objektívne horšia finančná situácia než na západe Slovenska. Vyskytuje sa táto porucha sporadickejšie v oblastiach, kde ľudia žijú skromne?

Takáto rovnica pri patologickom nakupovaní neplatí. V minulosti sa to možno týkalo najmä rozvinutých krajín, ale v súčasnosti čoraz viac preniká aj do tých ekonomicky menej vyspelých. Nie je to len problém celebrít a solventných, ale aj ľudí, ktorí žijú od výplaty k výplate, či dokonca nezamestnaných. Tí chudobnejší možno nenakupujú v značkových obchodoch, ale často navštevujú secondhandy a lákajú ich rôzne zľavy. Keďže majú obmedzený rozpočet, častejšie sa dostávajú do finančných ťažkostí. Berú si rôzne úvery a pôžičky, ktoré potom nedokážu splácať.

Poznáme štatistiky, koľko ľudí sa u nás ocitlo v dlhoch a čelí exekúciám práve pre neobmedzené nákupy?

Takéto štatistiky nemáme.

Koľko percent slovenskej populácie má túto závislosť?

Nedopátrala som sa k žiadnym štatistikám v tejto súvislosti. Svetové štatistiky ale určujú prevalenciu tohto ochorenia od piatich do tridsať percent. Z jednej metaanalýzy vyplynulo, že päť percent populácie trpí patologickým nakupovaním. To zodpovedá úrovni iných porúch duševného zdravia s vysokou prevalenciou. Bolo by zaujímavé vykonať takúto štatistiku aj u nás.

Čo by podľa vás z nej vyplynulo? Vymykali by sme sa svetovému priemeru?

To si netrúfam povedať. Mňa napríklad prekvapilo, že sa svetovému priemeru vymyká Taliansko, Brazília a Španielsko, ktoré v populačných štúdiách priniesli vyššie percentá výskytu tejto poruchy. Naopak, Maďarsko v jednej štúdii uvádza prevalenciu iba jedno percento. Spojené štáty zasa priemer päť percent. Tieto hodnoty sú naozaj iba odhadované a pravdepodobne nie veľmi presné. Aby sme dostali dôveryhodnejšie čísla, potrebovali by sme minimálne vyššie spomínané celosvetovo jednotné diagnostické kritéria.

Do akej miery sa táto porucha spája s finančnou gramotnosťou?

Neschopnosť správne zaobchádzať s financiami môže byť jednou z príčin. Deti v školách pravdepodobne nedostávajú dostatočné informácie, ako hospodárne narábať s peniazmi. Kurzy zamerané na finančnú gramotnosť by boli určite vhodné a do určitej miery by mohli pomôcť predísť patologickému nakupovaniu.

Na prvé počutie pre ľudí stále vyznie chorobné nakupovanie vtipne. Ako to však dokáže zmeniť život pacientov? Ako vyzerá život chorobného nákupcu?

Nemám osobnú skúsenosť s liečbou takýchto pacientov, ale vo všeobecnosti platí ako pri iných závislostiach, že to vo významnej miere zasahuje do pracovného či rodinného života daného jedinca. Prakticky celý ich deň sa točí okolo jediného – či už sú to myšlienky týkajúce sa nakupovania, alebo sú to celé hodiny strávené prezeraním e-shopov či návštevami nákupných centier. Pre svoju závislosť sa môžu cítiť spoločensky izolovaní. Priatelia, príbuzní a kolegovia nerozumejú ich správaniu. V rodinách potom častokrát vzniká pnutie a konflikty, v práci zasa problémy pre nevýkonnosť či neplnenie si úloh.

Čelíme kríze životných nákladov. Čo môže táto závislosť spôsobiť v nasledujúcich mesiacoch?

Stres, nuda, úzkosť či strach sú momenty, keď je človek náchylnejší na patologické nakupovanie, lebo mu môže krátkodobo priniesť pocity potešenia a radosti. Naopak, uvedomelejších ľudí môže zlá ekonomická situácia motivovať, aby lepšie kontrolovali svoje výdavky a nákupy.

Čo by ste odporučili tým, ktorí sa chcú vymaniť z bludného kruhu nepotrebných nákupov?

V prvom rade si treba priznať, že človek veľa míňa, nedokáže to kontrolovať a chcieť to zmeniť. Potom už existuje množstvo tipov, ako predísť nepremysleným výdavkom. V prvom rade je dôležité nechodiť do obchodov, keď to nepotrebujeme. Ideálne je odstrániť si z mobilu a počítača nákupné aplikácie. Do obchodu je vhodné chodiť len s konkrétnou hotovosťou, ktorú sme ochotní minúť, lebo ak platíme platobnou kartou, nepociťujeme „bolesť” zo vzdávania sa peňazí. Dôležité je stanoviť si dlhodobejší cieľ – napríklad dovolenku či kúpu auta. Predstava takéhoto sna môže pomôcť v momente, keď si chceme
kúpiť niečo nepotrebné.

Je dôležité upratať si v šatníku, lebo ženy často skĺzajú k myšlienke, že si nemajú čo obliecť. V šatníku pritom majú kúsky, ktoré sa dajú dobre kombinovať. Netreba sa báť poprosiť o sprevádzanie pri nákupe rodinu alebo kamaráta, ktorému dôverujeme a ktorý bude kontrolovať naše výdavky. Pred každou novou kúpou je dobré sa vyspať, respektíve dopriať si čas na rozmyslenie.

To znie veľmi striktne. Nemáme žiadne peniaze míňať na potešenie?

Každý mesiac si treba stanoviť sumu peňazí, ktorú si môžeme dovoliť minúť na drobné radosti. Ak nám to nevychádza, treba byť na seba prísny a danú vec si kúpiť až budúci mesiac.

Liečbu komplikuje aj fakt, že nakupovania sa nemôžeme úplne vzdať.

Áno. Závislému od alkoholu možno povedať, že sa musí vzdať alkoholu, ale pri nakupovaní to tak nefunguje. Patrí skrátka k životu, každý si potrebuje zadovážiť potraviny a z času na čas oblečenie a elektroniku. Preto si treba zakaždým dopredu napísať nákupný zoznam. Treba sa tiež zamyslieť nad tým, pri akých emóciách nakupujeme. Ak zistíme, že vyrazíme do obchodov napríklad, keď sme smutní alebo nervózni, musíme sa naučiť zvládať tieto emócie iným spôsobom. Ešte podotýkam, že impulzívne nákupy sú výdavky, na ktoré sa rýchlo zabudne a častokrát ich aj oľutujeme. Ak investujeme do seba a kúpime si napríklad permanentku do fitnescentra alebo sa prihlásime na zaujímavý kurz, určite to náš život viac obohatí.

Práve pre takúto osvetu ste si založili instagramový účet?

To bol môj prvý a vlastne aj jediný cieľ. Chcela som to urobiť práve v prostredí, ktoré je rizikové, teda na sociálnych sieťach, ktoré navštevujú prevažne mladí a kde sa to hemží obrázkami nádherných ľudí, ktorí si stále kupujú niečo nové. Snažím sa vyvažovať toto prostredie a poskytnúť čiastočnú pomoc tým, ktorí by to potrebovali.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Patologické nakupovanie (@patologicke_nakupovanie)

Viete z akej vekovej skupiny sú prevažne vaši sledovatelia?

Gro tvoria skutočne ľudia v rozmedzí od dvadsať do tridsať rokov. Potom sú tam ľudia medzi tridsiatkou a štyridsiatkou, ale nájdu sa aj tí nad päťdesiat rokov. Prevahu však majú mladí.

Aké sú zatiaľ ich reakcie?

Pozitívne. Píšu mi aj rodinní príslušníci ľudí trpiacich patologickým nakupovaním, ktorí ma žiadajú o pomoc a rady, ako ich presvedčiť, aby vyhľadali odborníka. Všetkým sa snažím poradiť, napĺňa ma to.

Keby ste mali predikovať: bude sa výskyt tejto závislosti zmenšovať alebo nie?

Myslím si, že reklama a marketing budú vždy o krok pred nami. Už teraz sú popredu a nedokážeme sa im brániť. Dôvodom je využívanie neuromarketingu a techník neuroimagingu pri tvorbe reklám. Úlohou niektorých takýchto reklám je obchádzať́ racionálne rozhodovanie a prinútiť náš mozog konať impulzívne.