Čo sa to deje? Tvrdé dáta nie sú, žiadny prieskum neskúmal dôvody pre tieto extrémne výkyvy. Pri preferenciách v rozmedzí od 39 do 66 percent v priebehu dvoch mesiacov môžeme s istotou povedať iba to, že voličská nálada je zrejme extrémne volatilná. Že panuje neistota. Počas krátkej a takmer nedetekovateľnej kampane sa neobjavila téma, ktorá by Van der Bellenovi silno pomohla alebo škodila. Áno, uškodil si výrokom, že mladí majú v časoch inflačnej krízy „zaťať zuby“, sám neskôr priznal, že „to bolo v každom ohľade blbé“. Áno, nasrdil svojich kritikov, keď odporcov európskej politiky proti ruskej agresii nepriamo nazval „kolaborantmi“. Áno, jeho dnes vládnuca strana mu neurobila láskavosť, keď práve v čase vrcholiacej energetickej krízy (1. októbra) svojou uhlíkovou daňou zdraželi pohonné látky ešte viac. Ale nič z toho nebolo určujúcou témou.
Protikandidáti
Spolkovému prezidentovi potenciálne pomáha, že vyžaruje skúsenosť a stabilitu, senilita je zatiaľ menej pokročilá ako v prípade jeho (o rok staršieho) amerického kolegu. Všetci jeho protikandidáti sú (s jednou výnimkou) do značnej miery protisystémoví, o to viac pôsobí milý ujo v zimnom paláci Habsburgovcov ako opora republiky.
Spomínaná výnimka sa volá Dominik Wlazny (takto sa píše Vlažný po rakúsky), mladý zabávač a predseda „Strany piva“, ktorá žiada inštalovanie automatov piva na frekventovaných verejných miestach. Iba Wlazny, ktorý má s preferenciami 8 – 10 percent malú, ale nezanedbateľnú šancu na postup do prípadného druhého kola, kopíruje programovo agendu prezidenta.
Ostatní sú „iní“. Žiadajú odvolanie vlády alebo osobitne neschopných ministrov, tvrdo kritizujú – až po požiadavku vystúpenia – EÚ, vyslovujú sa za zrušenie v Rakúsku výsostne nepopulárnych sankcií proti Rusku.
Platí to zvlášť pre trojicu pravicovopopulistických národniarov, ktorá má spolu s vlažným pivkárom Wlaznym najlepšie preferencie: stranícky kandidát opozičných proruských Slobodných Walter Rosenkranz (11 – 16 percent, samotná strana má silnejší výtlak ako jej distingvovaný ombudsman), antiglobalistický stĺpčekár tabloidu Kronenzeitung Tassilo Wallentin (7 – 9 percent, feši dandy v cieľovej skupine, dopláca na svoje konformistické mlčanie k šialenstvám očkovacej politiky) a homosexuálny populistický expolitik a komentátor korupčno-bulvárnej televízie OE24 Gerald Grosz (4 – 5 percent).
Protisankčná trojica
Protisankčná trojica má silné témy, ale nemá silnú osobnosť. Úradujúci prezident s nimi do žiadnej debaty nešiel, tak sa museli sami alebo vo štvorke uchádzať o mediálnu pozornosť. Ostrieľaní novinári verejnoprávneho ORF protikandidátov nemilosrdne grilovali, až to vyzeralo ako skúška sopliakov z ústavného práva. Ani Kronenzeitung nepodporuje svojho bývalého stĺpčekára, kým píše nápadne priateľským tónom o Van der Bellenovi. Prezident je psíčkar a rád chodí na túry po Alpách, to občas stačí na priazeň tohto svojbytne rakúskeho denníka.
Je stále nepredstaviteľné, že sa niekto iný ako Alexander van der Bellen stane spolkovým prezidentom. Je možné, že tých exotov v nedeľu suverénne prevalcuje. Alebo že prejde s odretými ušami. Alebo že uvidíme ďalšiu hanebnú porážku prieskumných agentúr a potupeného prezidenta v druhom kole. Predstaviteľné je aspoň to, že systém bude musieť trošku bojovať.
