Wayne Gretzky, the Great One, sa dožíva šesťdesiatich rokov

Je najlepším futbalistom Messi alebo Ronaldo? Tradičná polemika súčasného futbalového fanúšika. Tí starší do bitky o najlepšieho futbalistu všetkých čias pridajú zaiste i Pelého a Maradonu. Hokejisti sú o podobnú debatu ochudobnení. Wayne Gretzky, najlepší hokejista všetkých čias, sa dnes dožíva šesťdesiat rokov.

Talent zo záhradného klziska

Víťaz štyroch Stanley Cupov, trojnásobný víťaz Kanadského pohára, kraľuje aj väčšine individuálnych štatistík v najlepšej hokejovej lige. Desaťkrát bol najlepšie bodujúcim hráčom NHL (Art Ross Trophy), päťkrát najlepším strelcom (Maurice Richard Trophy). Hokejový džentlmen neoplýval strelou Ovečkina, ale napriek svojej nevýraznej postave dominoval vďaka rýchlosti, inteligencii a čítaniu hry. Dokázal presne časovať nečakané prihrávky, vyhýbať sa zrážkam, presne predvídať, kam puk pôjde, a spraviť tak správny pohyb v správnom čase. Takáto kombinácia a plná koncentrácia na hru ho robili bezkonkurenčným. 

Po odchode do dôchodku v roku 1999 Gretzkého ihneď uviedli do Hokejovej siene slávy, čo z neho spravilo jediného hráča, ktorý čakal na zaradenie taký krátky čas. NHL vyradila jeho dres s číslom 99, toto číslo si teda nemôže dať na dres už žiaden hráč v žiadnej organizácii v NHL. Stal sa jediným hokejistom, ktorému udelili takáto poctu.

https://www.youtube.com/watch?v=RCrUcovi820

Wayne vyrastal v kanadskom Brantforde, kde jeho otec Walter každú zimu chystal v záhrade za domom vlastné klzisko pre svojich štyroch synov a ich kamarátov. Wayne sa údajne prvý raz korčuľoval vo veku dvoch rokov a desiatich mesiacov. Klzisko v záhrade neslúžilo len chlapčenským zápasom, otec chystal partičke aj tréningy. Zlepšovali sa v korčuľovaní pomedzi fľaše a konzervy či v palicovej technike. Wayne často spomína aj na radu od otca, korčuľovať tam, kde puk bude, nie tam, kde bol.

V šiestich rokoch Wayne začal nastupovať v kategórii desaťročných. Dres mu bol tak veľký, že si ho musel zastrkávať do nohavíc, pričom tento zvyk sa s ním tiahol až do NHL. Už v detstve v tíme Brantfordu dominoval v štatistikách, čo znamenalo pozornosť miestnych médií, ale aj závisť zo strany rovesníkov a ich rodičov. V štrnástich rokoch sa rodina sťahuje do Toronta, aby sa hokejový talent zbavil zbytočného tlaku. 

Ako šestnásťročný sa Gretzky sťahoval do juniorskej Ontario Hockey League. Ako to už v Kanade vtedy chodilo, subtílna postava ho napriek suverénnym bodovým štatistikám stála prvé dve miesta v drafte. Nakoniec si ho vybrali Sault Ste. Marie Greyhounds, kde si prvý raz obliekol svoju legendárnu 99-tku. Mladík mal vyhliadnutú deviatku, ktorú nosil jeho vzor Gordie Howe. Toto číslo bolo v tíme už obsadené a tak mu jeden spoluhráč poradil deväťdesiatdeviatku a vznikla legenda.

Seniorskú kariéru začal Gretzky vo WHA (World Hockey Association), ktorá sa v tom čase snažila konkurovať NHL. Robila to aj prostredníctvom podpisovania zmlúv s hráčmi mladšími ako dvadsať rokov, čo bolo vtedy v NHL zakázané. Gretzky padol do oka majiteľovi Indianapolis Pacers, ktorý ho po krátkej anabáze predal do konkurenčného Edmontonu Oilers. Na svoje osemnáste narodeniny v roku 1976 podpísal Gretzky s Oilers desaťročný kontrakt za tri milióny dolárov a hneď v prvej seniorskej sezóne si pripísal 110 bodov.

Kurz NHL

Zlom v Gretzkého kariére nastal v roku 1979. Po krachu WHA sa NHL rozšírila zo 17 na 21 tímov. Z krachujúcej súťaže pribrali do najlepšej ligy sveta Winnipeg Jets, Hartford Whalers, Quebec Nordiques a Gretzkého Edmonton Oilers. A v NHL Gretzky okamžite zažiaril. Získal Hart Memorial Trophy pre najužitočnejšieho hráča ligy, keď so 137 bodmi spolu s Marcelom Dionom vyhral kanadské bodovanie súťaže.

Ďalej je to už známejšia časť príbehu plná trofejí, rekordov a úspechov. Hneď v ďalšej sezóne so 164 bodmi prekonal napríklad rekord v počte bodov a asistencií za sezónu. Espositov rekord v počte strelených gólov prelomil v roku 1982, keď vsietil 92 gólov. Najúspešnejšou sezónou bola tá z rokov 1985/1986, keď v 80 zápasoch bodoval neuveriteľných 215-krát. Len počas kariéry v Oilers prekonal 49 rôznych rekordov, čo je, samozrejme, rekord NHL.

Dominancia Gretzkého bola kľúčom aj k tímovým úspechom Oilers. Tím v bránke s Granthom Fuhrom, v obrane s legendárnym Paulom Coffeym a v ofenzíve s Gretzkým, Markom Messierom či Jarry Kurim, sa do finále dostal už v roku 1983, ale stroskotal na New York Islanders.

O rok už Gretzky a Olejári prehru Ostrovanom vrátili a tešili sa zo Stanley Cupu. Čeliť sa im takmer nedalo. Len Gretzky si v osemnástich zápasoch play-off pripísal 17 gólov a 30 asistencií, čo znamenalo spolu 47 bodov. Dynastia Oilers deväťdesiatych rokov pridala k primátu z roku 1984 ďalšie tri z rokov 1985, 1987 a 1988.

Good bye, Edmonton

Finančné problémy majiteľa Oilers znamenali výmenu Gretzkeho do nehokejovej Kalifornie a tímu Los Angeles Kings. Edmonton po odchode svojho lídra pridal ešte jeden Stanley cup v roku 1990, čo sa už Waynovi na jeho ďalších hokejových zastávkach nepodarilo. Napriek tomu fanúšikovia v Kanade zazlievali Gretzkému zradu klubu, mesta i krajiny.

Hokejový virtuóz si však srdcia Kanaďanov získal zase späť. Trikrát viedol víťazný tím na Canada Cupe, čo bol vrcholný turnaj národných tímov pre profíkov z NHL ešte pred érou ich uvoľňovania na olympijské turnaje. Potlesku postojačky pred plnou arénou sa dočkal aj v Edmontone, napriek tomu, že režíroval prehry svojho bývalého tímu. 

Los Angeles dostal Gretzky počas osemročného pôsobenia raz do finále, ale v ňom podľahli Montrealu v sérii 1:4. Aj bez úspechu v podobe pohára nastal vďaka Gretzkému v Kalifornii hokejový boom, do NHL potom vstúpili tímy z Anaheimu a San Jose.

Opätovná túžba po tímovom úspechu viedli Gretzkého k zmene pôsobiska. Jednu sezónu strávil v St. Louis Blues, kde sa nedostavila očakávaná chémia s kanonierom Brettom Hullom, a na záver kariéry pridal tri sezóny v New York Rangers, kde sa znova stretol s parťákom z Edmontonu Markom Messierom. Rangers dostali do finále Východnej konferencie, ale po odchode Messiera do Vancouveru sa už Rangers do play-off nedostali ani s Gretzkým. 

Smolné Nagano a záver kariéry

Wayne veľmi túžil aj po olympijskej medaile, pokúsil sa o ňu v ostro sledovanom turnaji v japonskom Nagane v roku 1998. Pred olympiádou sa riešilo, či má formu na nomináciu, ale status hrajúcej legendy znamenal pozíciu vo štvrtom útoku, spolu so Yzermanom a Shanahanom.

Na turnaji si pripísal len štyri asistencie v šiestich štartoch a Kanada skončila neslávne už v semifinále po nájazdoch s neskoršími víťazmi z Českej republiky s fenomenálnymi Haškom a Jágrom. Prehra s Fínmi 2:3 v zápase o tretie miesto v konečnom účtovaní znamenala nevďačnú štvrtú priečku a návrat domov bez medaily. 

S hráčskou kariérou sa rozlúčil v roku 1999. V poslednom zápase na území Kanady proti Ottawe Senators ho vyhlásili za všetky tri hviezdy zápasu. V poslednom zápase vôbec v New Yorku prítomný Brian Adams na jeho počesť pozmenil text kanadskej hymny, ktorú spieval. 

Počas dvadsiatich sezón v NHL nazbieral 1 487 štartov, strelil 894 gólov a zaznamenal spolu 2 857 bodov, čo znamená priemer 1,92 bodu na každý odohratý zápas. 

Hokeju je verný dodnes. Vlastnil Hull Olympiques v QMJHL, Phoenix Coyotes v NHL, ktorý štyri sezóny aj viedol ako hlavný tréner. Trikrát bol generálnym manažérom Kanady na olympiáde a Kanadskom pohári. Dnes je minoritným vlastníkom milovaného Edmontonu Oilers, kde pozorne sleduje možno svojho nasledovníka Connora McDavida. Aj ten často korčuľuje tam, kde puk ešte len bude…