Župy berú opravy mostov do vlastných rúk. Mostnú čatu už majú vo viacerých z nich

„Sú to ľudia a technika, ktorá je vyčlenená na priame zásahy a opravy mostov a ich havarijných stavov, respektíve ich udržanie v nejakej primeranej kvalite tak, aby sa kondícia, stav mostov nezhoršoval,“ skonštatovala hlava štátu.

Optimálny krok pre ostatné župy

„Musím to oceniť, pretože ak by sa župa vydala cestou zdĺhavých obstarávaní a hľadaní nejakých dodávateľov, bolo by to podstatne drahšie, nebolo by to také efektívne a rýchle. Jednoducho by sa župe nedarilo tie mosty opravovať takým rapídne rýchlym spôsobom, ako sa jej to darí takto,“ pochválil Pellegrini krok nitrianskej župy.

Podľa prezidenta je to optimálny spôsob, aby sa na celom Slovensku samosprávy, mestá aj župy usilovali o čo najviac takých aktivít, ktoré zvládajú dostať späť pod vlastné ruky, aby nakúpili primeranú techniku, aby nemuseli obstarávať od súkromných dodávateľov, lebo niekedy obstarávania trvajú neúmerne dlho.

„To preto, lebo sú tam námietky či napadnutia jednotlivých súťaží. Ľudia potrebujú výsledky, nepotrebujú počúvať o tom, aký je komplikovaný zákon o verejnom obstarávaní,“ upozornil Pellegrini, ktorý tento projekt považuje za pilotný, vysoko ho oceňuje a dáva ho za príklad aj pre ostatné župy na Slovensku.

Nitra má až dve mostné čaty

Na slová prezidenta zareagoval aj nitriansky župan Branislav Becík, ktorý je hrdý na to, že hlave štátu mohli predstaviť svoj jedinečný projekt.

„Chceme v kraj udržiavať naše mosty a usilovať sa o to, aby nedegradovali,“ tvrdí Becík. V Nitrianskom samosprávnom kraji, kde majú 533 mostov, pričom 32 je vo veľmi zlom až havarijnom stave, funguje mostná čata od leta 2022.

„Jej úlohou je opravovať mosty a predchádzať znehodnocovaniu ich stavebnotechnických prvkov. Cieľom je, aby most ostal v rovnakom stupni technickej kvality (STS), respektíve aby sa kvalifikácia posunula do bodovo nižšej, lepšej úrovne,“ uviedla pre Denník Štandard hovorkyňa NSK Zuzana Vilčeková.

Vytvorenie mostnej čaty a investície do jej materiálno-technického vybavenia sa podľa nej doteraz pohybujú vo výške približne 72-tisíc eur s DPH a na území nitrianskej župy sú v pohotovosti dve mostné čaty – pre región Nitry a región Komárna. Každá z nich zamestnáva štyroch pracovníkov a jedného koordinátora.

„V budúcnosti plánujeme mostné čaty rozširovať. Rozsah prác a pracovníkov však závisí od rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja,“ prezradila hovorkyňa, podľa ktorej sa finančná úspora dá vyčísliť na nákladoch, ktoré vynakladá župa na služby RSÚC namiesto obstarávania prác cez tretie osoby.

Mostná čata opravuje v NSK mosty v stupni technickej kvality 2 až 4. Zoznam plánovaných opravovaných mostov pripravuje župa každý rok na základe fyzickej obhliadky. Konečné schválenie zoznamu však podlieha župnému zastupiteľstvu.

„Ide o štandardné opravy, ktoré sú v náplni práce a vyplývajú z činnosti RSÚC. Opravy mostov nijakým spôsobom neporušujú zákon,“ zdôraznila na záver Vilčeková, podľa ktorej sa o tento model fungovania mostných čiat zaujímali už aj iné regionálne správy.

Trenčianska župa nitriansku predbehla

„S tvrdením, že Nitriansky samosprávny kraj ako prvý na Slovensku vytvoril mostnú čatu, si dovolíme nesúhlasiť. Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) zriadil mostné čaty už v roku 2021, a to na troch cestmajsterstvách Správy ciest TSK – v Považskej Bystrici, Prievidzi a Trenčíne,“ oponovala tvrdeniam nitrianskej župy hovorkyňa TSK Lenka Kukučková.

Za rok 2023 sa podľa nej podarilo mostným čatám zrenovovať celkom 13 mostných objektov v okrese Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Považská Bystrica, Partizánske a Prievidza.

„Ich cieľom bolo najmä celkové zlepšenie stavu mostov, aby nedochádzalo k degradácii ich betónových či oceľových častí,“ pridala Kukučková, podľa ktorej mostári najčastejšie sanovali rímsy, mostovky, opory a krídla mostov, vymieňali aj natierali zábradlia, upravovali svahy, opravovali prepadnuté či podmyté časti.

„Úloha mostných čiat v rámci predlžovania životnosti mostných objektov na území a vo vlastníctve kraja je neoceniteľná. O údržbu mostov sa špecializovaní cestári starajú aj v aktuálnom kalendárnom roku, kde bola naplánovaná renovácia 11 mostných objektov v predpokladanom objeme 180-tisíc eur,“ zakončila hovorkyňa trenčianskej župy - verí, že práve ich mostné čaty boli inšpiráciou pre Nitriansky samosprávny kraj.

Prvenstvo v Prešove

Ešte skôr ako trenčianska župa mala mostné čaty tá prešovská. „Prešovský samosprávny kraj prostredníctvom svojej organizácie Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja (SÚC PSK) disponuje na každej zo svojich 7 oblastí mostnými čatami,“ vysvetlila našej redakcii hovorkyňa prešovskej župy Daša Jeleňová s tým, že od roku 2019 organizácia zvýšila počet zamestnancov každej mostnej čaty na 5 až 6 ľudí.

Prostredníctvom týchto mostných čiat dokážu ročne svojpomocne opraviť viac ako 30 mostných objektov, ktoré sú v nevyhovujúcom stave. Vďaka týmto mostným čatám vie SÚC PSK podľa hovorkyne zlepšiť stavebno-technický stav jednotlivých mostných objektov o 1 až 2 stupne.

Zvyšné slovenské župy

„Bratislavský samosprávny kraj (BSK) plánuje pre rok 2025 vytvoriť na Správe ciest samostatné stredisko špecializovaných činností, pod ktoré bude patriť aj stavebná údržba mostných objektov, takzvaná mostná čata,“ uviedla pre Štandard Lucia Forman, hovorkyňa bratislavskej župy.

„Áno, tento projekt sme zaznamenali, okrajovo bol témou aj pracovnej skupiny, ktorá sa pri SK8 (združenie Samosprávne kraje Slovenska - pozn. red.) venuje doprave. Radi sa inšpirujeme dobrou praxou a v prípade, ak sa takýto model osvedčí, zvážime ho v spolupráci s Banskobystrickou regionálnou správou ciest aj v našom kraji,“ napísala nám Lenka Štepáneková z komunikačného odboru Banskobystrického samosprávneho kraja.

„Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja má zriadenú vlastnú mostovú čatu, ktorá funguje už niekoľko rokov. Zabezpečuje bežnú údržbu, opravu a čistenie všetkých mostných objektov v celom Žilinskom kraji v celkovom počte 791 mostov. Okrem údržby mostných objektov táto čata rovnako zabezpečuje aj údržbu priepustov,“ skonštatovala hovorkyňa žilinskej župy Eva Lacová.

Bežná údržba podľa nej zahŕňa opravu a údržbu odvodňovacích zariadení, zábradlí a zvodidiel, mostov, priepustov, ríms, krídiel mostných konštrukcií, čiel priepustov, ochranných prvkov mostných objektov a priepustov, ale aj čistenie a zabezpečenie prietoku. 

Špeciálna technika v košickej župe

„Mostné čaty v rámci Správy ciest Košického samosprávneho kraja boli v roku 2007 zrušené. Ich zriadenie bolo aj na základe iniciatívy predsedu KSK Rastislava Trnku obnovené v roku 2020, odkedy ich činnosť pretrváva,“ uviedla v úvode stanoviska hovorkyňa košickej župy Katarína Strojná.

Predseda KSK podľa nej považuje činnosť mostných čiat za potrebnú a opodstatnenú, keďže sa na území Košického kraja nachádza vyše 800 mostov. Práve mostné čaty majú okrem pravidelnej bežnej údržby mostov význam v prípadnom včasnom odhalení a poukázaní na závažnejšie nedostatky.

„V rámci bežných prehliadok sa zabezpečuje pravidelný kontakt správcu s každým mostným objektom. Výkon bežnej prehliadky zabezpečuje správca mosta minimálne jedenkrát ročne. Hlavné prehliadky sú najvyššou formou odbornej revízie na zistenie aktuálneho kvalitatívneho stavu mosta. Mostné čaty počas letnej údržby ciest realizujú bežné údržbárske práce na mostných objektoch,“ dodala Strojná.

Cestná správa Košického samosprávneho kraja navyše ako jediná na Slovensku disponuje aj podmostovou pracovnou plošinou.

„Toto špeciálne zariadenie poslúži nielen na pravidelné obhliadky mostov, ale tiež na údržbu a nevyhnutné opravy, ktoré si žiadajú desiatky mostov v kraji,“ skonštatovala na záver hovorkyňa košickej župy s tým, že o prenájom ich plošiny už prejavili záujem aj iní správcovia ciest.

Denník Štandard zisťoval, ako je to s mostnými čatami v Trnavskom samosprávnom kraji, odpoveď nám však do uzávierky nezaslali.