Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ochranári vyzývajú envirorezort na stiahnutie vyhlášky povoľujúcej lov vlkov

Iniciatívy My sme les a Nadácia Aevis označujú návrh vyhlášky ako "neodborný, nesystémový a z pohľadu ochrany prírody absolútne neprijateľný".

"Vyhláška okrem oslabenia ochrany vlka výrazne zníži aj jeho spoločenskú hodnotu, čo môže mať za následok zvýhodnenie pytliactva a zvýšenie rizika jeho úmyselného usmrcovania," zdôrazňujú ochranárski aktivisti vo vyhlásení.

Poukazujú aj na nezastupiteľnú úlohu vlka v prírode, napríklad jeho podiel na redukcii premnoženej populácie srnčej a jelenej zveri, ktorá spôsobuje hospodárske škody. Varujú i pred hrozbou finančných sankcií pri rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska.

Ministerstvo životného prostredia predložilo na pripomienkovanie návrh vyhlášky, ktorou sa má vlk dravý preradiť zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov. Opätovne by sa tiež podľa pravidiel spred roka 2021 obnovila možnosť jeho lovu.

Ochrana hospodárskych zvierat sa dá zaistiť aj inak ako odstrelom vlkov, myslí si SaS

Mohlo by Vás zaujímať Ochrana hospodárskych zvierat sa dá zaistiť aj inak ako odstrelom vlkov, myslí si SaS

Envirorezort zdôvodňuje návrh zámerom zavedenia racionálneho manažmentu populácie vlka dravého, ktorého zvýšené počty a výskyt v stále nových územiach spolu so stratou plachosti spôsobuje rastúce škody na hospodárskych zvieratách.

Opatrenie vysvetľujú aj obavou z možnej hybridizácie so psami a riziko trvalého poškodenia genofondu vlka dravého.

(tasr)

Minúta  |  

Väčšina Nemcov odmieta posilniť úlohu Nemecka v NATO

Názory na angažovanosť Nemecka v NATO sa líšia podľa politických preferencií.

Iba 33 percent Nemcov súhlasí s tým, že Nemecko by sa po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta USA malo viac angažovať vo vedení NATO. Podľa agentúry DPA to vyplýva z prieskumu spoločnosti YouGov, ktorý zverejnil denník Süddeutsche Zeitung.        

Za zachovanie doterajšej pozície Nemecka v NATO  je 41 percent Nemcov a 16 percent je za utlmenie aktivít svojej krajiny v aliancii alebo za vystúpenie z nej.

Podpora väčšej angažovanosti v NATO sa výrazne líši podľa politického zamerania. Za väčšiu angažovanosť bolo 53 percent stúpencov liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) a 49 percent voličov Zelených.

Väčšina voličov kresťanských demokratov (CDU) a sociálnych demokratov (SPD) je za zachovanie súčasného postoja a za úplne vystúpenie Nemecka z NATO je až 27 percent voličov krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfP).

DPA pripomína, že počas svojho prvého funkčného obdobia Trump kritizoval európske štáty za nedostatočné investície do svojej obrany. Po znovuzvolení Trumpa viacero európskych a nemeckých politikov vyzvalo európske štáty, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za bezpečnostnú politiku na kontinente.

(tasr)

Minúta  |  

Podpredseda NR SR Peter Žiga položí veniec na pamätnú tabuľu v Budapešti

Počas návštevy Budapešti sa Peter Žiga stretne sa s tamojšími Slovákmi a čaká ho aj rokovanie s predsedom maďarského Národného zhromaždenia.

Maďarský prezident Tamás Sulyok prijal v Budapešti podpredsedu Národnej rady SR povereného jej vedením Petra Žigu, ktorý pricestoval na pracovnú návštevu Maďarska.  

Podpredseda NR SR uviedol, že s maďarským prezidentom diskutovali o hospodárskej spolupráci, keďže Maďarsko je štvrtým najväčším obchodným partnerom Slovenska. Hovorili aj o pokračovaní spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky, tranzite ropy cez Ukrajinu od roku 2025, vojne na Ukrajine, dianí v EÚ a vplyve amerických volieb na globálnu politiku.

Žiga v Budapešti rokoval aj so zástupcami Slovákov žijúcich v Maďarsku a to s parlamentným hovorcom Slovákov v Maďarsku Antonom Paulikom, predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetou Hollerovou Račkovou a riaditeľkou Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarínou Királyovou.

Hlavnými témami rokovania bolo školstvo slovenskej menšiny v Maďarsku, menšinová kultúra, ale aj rekonštrukcia bývalého slovenského evanjelického kostola na budapeštianskej Rákociho triede, kde má vzniknúť kultúrne centrum Slovákov žijúcich v Maďarsku.

V Bratislave sa stretli predstavitelia Slovákov z celého sveta

Mohlo by Vás zaujímať V Bratislave sa stretli predstavitelia Slovákov z celého sveta

„Vláda aj parlament je pripravený pomáhať týmto ľuďom. V Maďarsku existuje päť základných škôl a dve gymnáziá, ktoré fungujú v Budapešti a v Békešskej Čabe," pripomenul po rokovaní Žiga. Podľa neho zástupcovia krajanov vzniesli konkrétne požiadavky na zvýšenie počtu učiteľov zo Slovenska na uvedených školách.

„Slováci, ktorí žijú v Maďarsku, majú záujem študovať na slovenských vysokých školách a sú na to k dispozícii patričné granty," dodal.

Predsedníčka CSSM pripomenula, že v súčasnosti pôsobí na maďarských školách, kde sa vyučuje slovenský jazyk, celkom 11 vyslaných pedagógov zo SR, pričom by potrebovali v nadchádzajúcich rokoch najmenej dvoch či troch ďalších učiteľov.

Podľa Paulika na parlamentnej úrovni existuje takzvaná slovensko-maďarská skupina priateľstva, ktorá štyri roky nefungovala, no po dnešnom rokovaní je vidieť záujem o zmenu.

Počas návštevy Žiga položí na Deákovom námestí veniec k pamätnej tabuli slovenského básnika, pedagóga, jazykovedca, filozofa a zberateľa ľudovej slovesnosti Jána Kollára.

V závere dňa ho čaká rokovanie s predsedom maďarského Národného zhromaždenia Lászlóom Kövérom.

(tasr)

Minúta  |  

Obžalovaný Peter Hrkotáč z kauzy Bonaparte zomrel

Senát Mestského súdu Bratislava I voči jeho osobe preto zastavil konanie z dôvodu jeho úmrtia.

Uznesenie nie je právoplatné, poškodení môžu voči nemu podať sťažnosť. Prokurátor sťažnosť nepodal.

Súd zároveň odročil proces na 29. januára 2025. Vypovedať majú znalci.

Prokurátor podal obžalobu na Ladislava Bašternáka v kauze bytového komplexu Bonaparte v júni 2022. V prípade sú obžalované spolu štyri osoby zo zločinu neodvedenia dane a poistného.

Prípad sa týka podozrení z neoprávneného uplatnenia nároku na nadmerný odpočet DPH. Daňový úrad si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške viac ako 913-tisíc eur.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael popiera obvinenia HRW o násilnom vysídľovaní obyvateľov Pásma Gazy

Ľudskoprávna organizácia vo svojej 172-stranovej správe zverejnenej vo štvrtok uviedla, že „nútené vysídľovanie je úmyselné a je súčasťou izraelskej štátnej politiky, a preto predstavuje zločin proti ľudskosti.“

Izrael v deň zverejnenia správy, 14. novembra, poprel obvinenia ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW) o tom, že izraelské vojenské jednotky násilne vysídľujú obyvateľov Pásma Gazy. Konanie izraelskej armády podľa HRW predstavuje zločiny proti ľudskosti a v niektorých prípadoch aj etnické čistky. Obvinenia voči Izraelu kritizovali aj Spojené štáty.

"Rétorika Human Rights Watch ohľadom izraelského postupu v Pásme Gazy je opakovane nepravdivá a odtrhnutá od reality," uviedol hovorca izraelského ministra zahraničných vecí Oren Marmorštajn.

Marmorštajn však tvrdí, že Izrael sa usiluje výlučne o likvidáciu militantov z Hamasu, a nie obyvateľov palestínskej enklávy. Militantov zároveň obvinil z toho, že využívajú civilistov ako ľudské štíty a svoju "teroristickú" infraštruktúru umiestňujú do obytných oblastí.

Izrael pácha v Gaze vojnový zločin núteného vysídlenia, tvrdí ľudskoprávna organizácia

Mohlo by Vás zaujímať Izrael pácha v Gaze vojnový zločin núteného vysídlenia, tvrdí ľudskoprávna organizácia

"Izrael vníma každé civilné škody ako tragédiu, zatiaľ čo Hamas považuje všetky civilné škody za stratégiu. Izrael bude naďalej konať v súlade s právom ozbrojeného konfliktu," vyhlásil hovorca.

Právo ozbrojeného konfliktu zakazuje násilné vysídlenie civilistov z okupovaného územia, pokiaľ to nie je nevyhnutné pre ich bezpečnosť alebo vojenské dôvody, uvádza Reuters. Podľa OSN bolo v októbri 2024 v dôsledku ročného konfliktu v Pásme Gazy vysídlených 1,9 milióna Palestínčanov z pôvodných 2,4 milióna.

Zástupca USA Vedant Patel vyjadril nesúhlas s obvineniami HRW a OSN, ktoré tvrdia, že izraelské vojnové metódy sú "genocídne". Nútené vysídlenie Palestínčanov je pre USA neprijateľné a nezlučiteľné s politikou, ktorú stanovil minister Blinken.

(tasr)

Minúta  |  

Nové pracovné miesta môže priniesť centrum energetického a biologického zhodnotenia odpadu

Centrum za desiatky miliónov eur by malo vzniknúť v Lučenci alebo v Hnúšti, obyvatelia už spisujú aj petíciu.

"Centrum je navrhnuté na spracovanie základných, nie nebezpečných komunálnych prúdov odpadu, vznikajúceho na území samospráv, okrem skla. Ide najmä o zmesový komunálny odpad, plastový odpad, papier, biologicky rozložiteľný a kuchynsky odpad. Proces spracovania má tri základné kroky, a to triedenie, anaeróbna fermentácia a kompostovanie," priblížil za spoločnosť Brantner Peter Pajerchin.

Za projektom centrum energetického a biologického zhodnotenia odpadu (CEBZ) stojí spoločnosť Brantner a Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Jedno centrum už funguje v Nových Zámkoch, ďalšie projekty sú rozpracované v Martine a Poprade.

Štvrté centrum má vzniknúť na juhu stredného Slovenska, a to v Lučenci alebo v Hnúšti. "Predpokladané investičné náklady sú na úrovni 40 miliónov eur. Vytvorí sa minimálne 30 nových pracovných miest a ďalších zhruba 20 miest nepriamo," dodal Pajerchin.

Na Slovensku vznikne úložisko jadrového odpadu. V hre sú štyri lokality v jednom regióne

Mohlo by Vás zaujímať Na Slovensku vznikne úložisko jadrového odpadu. V hre sú štyri lokality v jednom regióne

O zámere vybudovania CEBZ v ostatných mesiacoch rokovali Mestské zastupiteľstvá v Lučenci i v Hnúšti. Poslanci Lučenca na novembrovom zasadnutí schválili pre projekt prenájom pozemkov s výmerou viac ako 36-tisíc metrov štvorcových v lokalite Čurgov na obdobie 30 rokov. Výšku nájmu poslanci stanovili na dve eurá za meter štvorcový, do prípadnej budúcej zmluvy žiadajú zapracovať aj inflačnú doložku.

V Hnúšti poslanci mesta zámer vybudovania CEBZ odobrili ešte začiatkom tohto roka. Návrh na predaj pozemkov, ktorý bol predložený na jedno z ďalších zasadnutí, však nakoniec odročili. Pre CEBZ v Hnúšti je navrhnutá lokalita v tunajšom priemyselnom parku, všeobecná hodnota predmetného pozemku predstavuje približne milión eur. Proti zámeru vybudovania centra sa postavila časť občanov, ktorá spísala petíciu s približne 1600 podpismi.

Definitívna lokalita pre CEBZ na juhu stredného Slovenska teda zatiaľ známa nie je. V súčasnosti sa projekt nachádza v procese vysporiadania majetkoprávnych vzťahov, týkajúcich sa pozemkov a preverovania podmienok ich získania.

"Následne vo vybranej lokalite vstúpime do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré určí podmienky realizovateľnosti projektu, ktoré budú zohľadnené v ďalších fázach povoľovacieho procesu či už na úrovni územného rozhodnutia alebo stavebného povolenia," priblížil Pajerchin.

V reakcii na petíciu obyvateľov Hnúšte Pjacherin skonštatoval, že občania boli pozvaní do už existujúceho CEBZ v Nových Zámkoch. "Verím, že sme zodpovedali všetky otázky a odstránili prípadné pochybnosti," uzavrel.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.