Čína ako protipól Západu

Kým pred desiatimi rokmi bol Si Ťin-pching svetu málo známy, dnes to už neplatí. Aj v otváracom prejave na súčasnom zjazde zdôraznil niekoľko svojich priorít a akcentov: integrácia Hongkongu, zvládnutie pandémie COVID-19, a teda aj zostrenie kontroly celej spoločnosti a snaha o návrat Taiwanu pod moc Pekingu. V čínskej politike nič nové, ale aj tak v čase rastúcich represií náboženských menšín v Číne a vzťahmi, ktoré mnohí kritizujú, medzi Čínou a Svätou stolicou, si treba pripomenúť základné smerovanie čínskej politiky za ostatných 10 rokov, teda v čase, keď na jej čele stojí prezident Si.

Si Ťin-pching hneď po svojom vymenovaní za generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny (ČKS) určil smerovanie svojej krajiny jasne. Vo svojom prvom prejave v politbyre v januári 2013 Si Ťin-pching deklaroval svoju ambíciu vybudovať „socializmus, ktorý je nadradený kapitalizmu“, aby Čína „mala dominantné postavenie“ voči Západu. Vychádzalo sa z dokumentov z roku 2011, ktoré načrtli plány strany sprísniť kontrolu nad kultúrou, náboženstvom, literatúrou, vzdelávaním, médiami, internetom a spoločnosťou.

PolitikaSi Ťin-pching si zaistil tretie funkčné obdobie šéfa Komunistickej strany Číny

Veľmi jasne pomenoval tento aspekt politiky Číny, tzv. Dokument číslo 9  z roku 2013. Ide o otvorené vymedzenie sa voči západnej demokracii, univerzálnym hodnotám, občianskej spoločnosti a nezávislej žurnalistike. Dokument z roku 2019 ukazuje plány ČKS sprísniť kontrolu nad vzdelávacími osnovami, aby sa zabezpečil „pocit lásky k strane“. 

Nastavenie čínskej politiky je dostatočne jasné, a to aj v súvislosti s dejinami Číny tak imperiálnymi, ako aj komunistickými. Najneskôr v predchádzajúcom desaťročí sa Čína vracia k tradíciám imperiálnej politiky, ktorá znamená protipól Západu. Odlišná civilizácia, ktorá má po konsolidácii pomerov doma ambíciu svoj poriadok šíriť aj v zahraničí. Je otázne, či západné diplomacie plne rozumejú tomuto posunu v čínskom prístupe.

Aj potlačovanie náboženskej slobody v Číne, ktoré sa začalo stupňovať, má v tomto kontexte jasné rámcovanie. Nečínske náboženstvá majú štruktúru a požiadavky, ktoré nie sú konzistentné s čínskou kultúrou, a preto s ňou prichádzajú prirodzene do konfliktu a prichádzať aj budú. Je otázne, či je aplikovanie poučení z východnej politiky kardinála Casaroliho v Číne vhodné.

PolitikaČínskeho exprezidenta vyviedli zo straníckeho zjazdu. Si Ťin-pching sedel pokojne vedľa