Ako súvisí široká rodina s Pamiatkou zosnulých

Keď mala moja stará mama sto rokov, posťažoval som sa jej často opakovanou formulkou, akú dnes žijeme ťažkú dobu. Ona sa rozosmiala a povedala: „Nikdy v histórii sa tak ľahko nežilo, ako sa žije v dnešnej dobe.“

Keď sa nad tým zamýšľam, mala úplnú pravdu. Ľudstvo prežilo oveľa ťažšie doby, ako je tá dnešná. Vojny, prírodné katastrofy, diktátorské režimy, pandémie (počas moru v stredoveku vymrela takmer polovica Európy), oveľa ťažšie hospodárske krízy (často sprevádzané skutočným hladom). Archeológovia uvádzajú, že priemerný ľudský vek v ľadovej dobe bol 27 rokov.

Mnohí autori píšu o tom, že to, čo pomohlo ľuďom prežiť aj najťažšie situácie, bola široká rodina. Vďaka jej sile, solidarite, vnútorným pravidlám a tradíciám ľudstvo vo veľmi zložitom a často nepriateľskom prostredí nevyhynulo. Práve naopak, bolo schopné vychovať ďalšie a ďalšie generácie detí.

„Ľudstvo prežilo vďaka vzťahom.“

Zdenek Matejček

Pred pár dňami sa skončila konferencia pod mojou záštitou, ktorá riešila problematiku vynímania detí z rodín. Skonštatovali sme, že ich počet vinou prehlbujúcej sa krízy rodiny a zložitej hospodárskej situácie stúpa, v dôsledku čoho sa počet detí v centrách pre deti a rodinu (po starom v detských domovoch) neustále zvyšuje.

Deti sa odnímajú hlavne rodičom, ktorí sa o svoju rodinu nevedia ekonomicky postarať, nemajú kde bývať a ich výchova sa im vymkla spod kontroly – nevedia ako ďalej. Najalarmujúcejšie je, že až 90 percent z nich je vyňatých v náhlivosti pod veľkým tlakom v rámci takzvaného sedemdňového neodkladného opatrenia.

Zo štatistík vieme, že ak by sa pred vyňatím s rodinami systematicky pracovalo, až polovica detí by vôbec nemusela opustiť svoje rodiny. Napriek tomu, že vyňatie je často z objektívnych dôvodov nevyhnutné, výskumy ukázali, že je to v každom veku pre dieťa trauma s celoživotnými dôsledkami. Voláme po lepšej terénnej sociálnej práci, po systematickom rozvoji poradenských aj pobytových centier pomoci rodine, po programoch, ktoré budú učiť rodičov byť rodičmi, po výchove k rodičovstvu na školách.

Na Slovensku, ako aj v Európe hľadáme riešenia, ako znížiť počet detí v ústavných zariadeniach. Žiadna európska krajina nevie existovať bez „detských domovov“. Po rokoch hľadania sa presviedčame, že jediný reálny spôsob, ako postupne znížiť počet detí v inštitúciách, je obnoviť tradíciu širokých rodín, rodinnú solidaritu, „rodinné kruhy“, ktoré jediné vedia dlhodobo vyriešiť krízu rodiny.

Môj zahraničný priateľ, ktorého som na úvod citoval, mal pravdu, že táto tradícia, našťastie, na Slovensku ešte nevyhynula. Málokto vie, že napriek všetkým problémom rodín na Slovensku jediná stúpajúca forma náhradnej starostlivosti o deti, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine, je náhradná osobná starostlivosť – starostlivosť o dieťa príbuznými.

Štatistiky hovoria, že pestúnstvo aj osvojenie výrazne klesajú pre nízky záujem zo strany dospelých, ale náhradná osobná starostlivosť stúpla od roku 2000 takmer o 70 percent. Zo všetkých náhradných rodičov tvoria príbuzní (osobitne starí rodičia) až 69 percent. Za posledné obdobie trávi svoje detstvo po vyňatí u príbuzných 7 042 detí a v centrách pre deti a rodiny vyrastá 4 456 detí…

Čím viac na Slovensku ožijú široké rodinné vzťahy (osobitne zdôrazňujem význam starých rodičov), čím viac budeme vyjadrovať úctu a vďačnosť svojim blízkym zo širokých rodín na Pamiatku zosnulých, tým menej detí bude musieť byť v budúcnosti vyňatých zo svojich rodinných zväzkov a vyrastať v „detských domovoch“.