Vojna nemôže byť svätá, ale... Mení patriarcha Kirill rétoriku?

Náznaky zmeny rétoriky moskovského patriarchu Kirilla sa objavili pri návšteve úradujúceho generálneho sekretára Svetovej rady cirkví Ioana Saucu, ktorá sa uskutočnila 17. októbra 2022. Stretnutie iniciovala Svetová rada cirkví, aby podľa vlastného vyjadrenia spoločne hľadala spôsoby „ako stavať mosty mieru a zmierenia a zastavila krviprelievanie a hrozbu nukleárneho pustošenia.“

Návšteva Moskvy bola poslednou v rade návštev cirkví s „krvácajúcimi ranami“ v Sýrii, Libanone, Izraeli, Palestíne a na Ukrajine. Generálny sekretár vkladal do tohto stretnutia veľké nádeje a vnímal ho ako vhodnú príležitosť, aby patriarcha Kirill vyjadril svoje jasné odmietavé stanovisko k zabíjaniu a ničeniu.

Patriarcha uviedol, že si nemyslí, že nejaká cirkev alebo kresťan môže mať podporný postoj k vojnám a zabíjaniu a že cirkvi „…sú povolané byť tvorcami mieru a brániť a chrániť život,“ povedal. „Vojna nemôže byť svätá, ale keď človek musí brániť seba a svoj život alebo dať svoj život za životy iných, veci vyzerajú inak“, uviedol patriarcha Kirill.

Nezabudol pritom poukázať na skutočnosť, že celý konflikt má korene v hlbšej minulosti a konkrétne spomenul kritický rok 2014 a jeho tri následné apely na „politických a náboženských vodcov sveta.“ Jeho žiadosti o mierový dialóg však vtedy nenašli žiadnu odozvu. Zároveň dodal: „Ako tvorcovia mieru však musíme vynaložiť všetko úsilie na to, aby sme nastolili mier prostredníctvom dialógu a vyhli sa akémukoľvek konfliktu alebo násiliu.“

Tieto slová následne vyvolali špekulácie, či ide o reálnu zmenu stanoviska prímasa Ruskej pravoslávnej cirkvi smerom k neutrálnemu postoju, keďže sa ani koncom septembra neobjavil v Kremli na oficiálnej ceremónii vyhlásenia anexie štyroch ukrajinských regiónov.

Oficiálny dôvod absencie, ochorenie Covid 19, niektoré zdroje spochybňujú a skôr to hodnotia ako pokus patriarchu vyhnúť sa ďalším osobným sankciám hroziacim mu zo strany Európskej únie či USA. V spoločnosti totiž stále rezonujú jeho nedávne vyjadrenia, ktoré sa vojnu na Ukrajine snažia ospravedlniť, či dokonca označiť za „metafyzickú“. V platnosti stále zostáva jeho nedávny prísľub, ktorým ruských vojakov uisťuje o priamej ceste do neba, ak obetujú svoj život vo vojne.

Tento spôsob zmýšľania naopak jasne odsúdil ekumenický patriarcha Bartolomej, ktorý je podľa neho v ostrom rozpore s pravoverným učením a vojnu jednoducho označil za „diabolskú“. Patriarcha Bartolomej však patrí k tým, ktorí nestrácajú nádej na zmenu postojov svojho moskovského kolegu. Dúfa, že dialóg s Moskvou je stále možný.

Možno aj preto podľa vlastných slov zatiaľ nevyhovel žiadosti ukrajinského metropolitu Epifánia, hlavy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Ten ekumenického patriarchu požiadal o zvolanie tzv. panortodoxného (všepravoslávneho) koncilu, ktorý by odsúdil moskovského patriarchu Kirilla. Jasný krok odsúdenia však urobilo celosvetovo už približne 1500 ortodoxných teológov, ktorí podpísali medzinárodné Vyhlásenie k náuke o „Ruskom svete“:  „Odmietame mylnú náuku o „Ruskom svete“ a hanebné činy ruskej vlády, ktorá so súhlasom Ruskej pravoslávnej cirkvi rozpútala vojnu proti Ukrajine vyplývajúcu z tejto ohavnej a neudržateľnej doktríny, ako hlboko neortodoxnú, nekresťanskú a zameranú proti ľudstvu.“

Dôležité pozadie konfliktu

Pripomeňme, že na pozadí vojny sa dlhodobo odohráva aj cirkevno-politický konflikt medzi pravoslávnymi cirkvami. Ten eskaloval v roku 2018, keď bola na Kyjevskom sneme oficiálne založená nová Ukrajinská pravoslávna cirkev. Tým sa radikálne zmenila nielen dovtedajšia cirkevno-politická situácia na Ukrajine, ale tento akt zásadne poznačil aj vzťahy medzi ostatným ortodoxnými cirkvami prakticky na celom svete.  Vytvorili sa totiž dva tábory, v jednom z nich sa zoskupili sympatizanti Moskovského patriarchátu, ktorý vznik novej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine razantne odmietal a de iure ani nikdy neuznal. Na Ukrajine totiž pôsobila aj vplyvná pravoslávna cirkev, ktorá oficiálne patrila pod Moskovský patriarchát a podľa oficiálnych štatistík spravovala vyše 12 000 farností a viac ako 200 kláštorov. Nové usporiadanie pre Moskvu znamenalo doslova nepríjemný škrt cez rozpočet.

Na stranu Ukrajiny sa zasa od začiatku postavil Konštantínopolský patriarcha Bartolomej, ktorý sa stal  „krstným otcom“ novej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Práve naňho sa obrátili Ukrajinci so žiadosťou o oficiálne uznanie ich novej nezávislej cirkvi. Táto prax zodpovedá zvyklostiam pravoslávnych cirkví, podľa ktorých musí byť autonómia novej cirkvi potvrdená jej „materskou cirkvou“. Kameňom úrazu sa stala otázka, kto má toto právo v prípade Ukrajiny. Moskovský patriarchát zdôrazňoval svoje výlučné kompetencie v tejto oblasti, čo zdôvodňoval zhruba 300 ročnou cirkevnou praxou. Konštantínopol zasa nazrel do hlbšej histórie, z ktorej odvodil svoju kompetenciu rozhodnúť v danej otázke udelenia autokefálie novej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine. Oficiálne sa tak stalo slávnostným odovzdaním dekrétu (tomos) jej novozvolenému prímasovi metropolitovi Epifániovi 6. januára 2019 v Istanbule.     

Pravoslávny rozkol?

Tento krok mal za následok rozkol v pravoslávnom svete, ktorý sa prejavil v zrušení spoločenstva modlitby a vzájomného dialógu. K prejavom schizmy patrí aj prax prestať spomínať počas bohoslužieb meno predstaviteľa danej cirkvi. Aj preto niektorí vnímajú nedávnu iniciatívu Moskovského patriarchátu ako nepríjemnú odvetu. Mala sa prejaviť koncom roka 2021 v zriadení dvoch biskupstiev v Afrike priamo podriadených Moskve na území iného patriarchátu – Alexandrie. Prečo práve tam? Jeden z dôvodov niektorí hľadajú v skutočnosti, že Alexandria sa spolu s Cyprom pridala na stranu Konštantínopola a uznala tak autonómiu novej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo bol hlavný predstaviteľ alexandrijskej pravoslávnej cirkvi Theodor II. nedávno ocenený tzv. Athenagorovou cenou za ľudské práva. 

Môžeme teda sledovať, či a ako sa aktuálne jemné zmeny rétoriky moskovského patriarchu pretavia do jeho ďalších postojov i konkrétnych krokov.