Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Do Česka prestala cez ropovod Družba prúdiť ropa

Minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček v stredu na sieti X potvrdil zastavenie dodávok, ubezpečil však, že pre potreby firiem a domácností nedostatok nehrozí.

„Ropovodom Družba k nám v tejto chvíli netečie ropa. Ukazuje sa, že sme urobili správne rozhodnutie investovať do posilnenia kapacity cez ropovod TAL, kde sú dodávky stabilné. Nehrozí tak, že by nebol dostatok ropy pre potreby domácností a firiem. Rafinérie v Česku sú na túto situáciu dobre pripravené, a zároveň máme robustný systém štátnych hmotných rezerv,“ napísal Vlček v príspevku.

Na situáciu chce však reagovať a na stredajšom zasadnutí vlády preto navrhne schváliť požičanie ropy zo štátnych hmotných rezerv pre spoločnosť Unipetrol, ktorú by firma využila v prípade, ak by dodávky obnovené neboli.

Podľa predsedu predstavenstva Únie nezávislých petrolejárov Iva Indráčka by české zásoby vystačili na 90 dní. „Potom by už mal na plný výkon fungovať transalpinský ropovod TAL, na ktorého väčšej kapacite sa pracuje,“ citoval Indráčka portál Novinky.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort zdravotníctva podľa Šaška plní požiadavky odborov. Akciovky z nemocníc nebudú

Minister zdravotníctva Kamil Šaško tvrdí, že vláda plní väčšinu záväzkov z memoranda s lekárskymi odborármi a kľúčové návrhy by mali byť schválené ešte tento rok.

K 4. decembru je väčšina požiadaviek memoranda s Lekárskym odborovým združením (LOZ) splnená alebo v plnení. Pred stredajším rokovaním vlády to vyhlásil minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas).

Minister tiež oznámil, že vládnemu kabinetu predloží návrh uznesenia k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, ktorý patrí medzi kľúčové podmienky odborárov. Vládny kabinet materiál z dielne rezortu zdravotníctva schválil, a počas aktuálneho volebného obdobia tak nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

"Materiálom sa zhmotňujú verejné vyhlásenia predsedu vlády a ministra zdravotníctva o transformácii, respektíve o odmietnutí transformácie zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti v správe MZ SR na akciové spoločnosti," uvádza sa v predkladacej správe.

Štvorica návrhov na čakačke

Zároveň dodal, že bude v rámci prebiehajúceho legislatívneho konania v parlamente predkladať štyri ďalšie návrhy, ktoré počas rokovaní s LOZ rovnako výrazne rezonovali. Podľa jeho slov budú schválené ešte tento rok.

„Tam, kde očakávaný výstup doteraz dosiahnutý nebol, som predstavil jasný plán krokov, ktoré sa udejú do konca roka a v priebehu budúceho roka, aby bolo jasne garantované, že vláda má záujem nachádzať riešenia tak, ako sú zadefinované v zmysle memoranda," uviedol minister.

Zdôraznil, že ich cieľom musí byť zlepšenie podmienok nielen pre slovenských zdravotníkov, ale aj pre pacientov.

Ministerstvo zdravotníctva pokračuje v rokovaniach s lekárskymi odborármi

Mohlo by Vás zaujímať Ministerstvo zdravotníctva pokračuje v rokovaniach s lekárskymi odborármi

Minister na rokovanie vlády priniesol tri návrhy týkajúce sa memoranda. Prvý hovorí o zriadení komisie, ktorá by mala dozerať na jeho plnenie. Tvoriť by ju mali štyria zástupcovia vlády a štyria zástupcovia LOZ.

„Budeme sa pravidelne v zmysle štatútu stretávať, monitorovať pokrok a ja o výstupoch z týchto pravidelných rokovaní, ktoré budú minimálne raz za štvrťrok, budem informovať priamo vládu a priamo premiéra," ozrejmil Šaško.

Tretím návrhom je nariadenie vlády, ktorým sa umožní zdravotníckym pracovníkom v období prerušenia špecializovaného štúdia alebo certifikačnej prípravy napríklad z dôvodu materskej či otcovskej dovolenky, aby mohli pokračovať v teoretickej časti vzdelávania.

Šaško okrem toho avizoval, že do parlamentu predloží ďalšie štyri návrhy, ktoré vyplývajú z podmienok LOZ.

Má ísť o splnomocňujúce ustanovenie pre ministerstvo zdravotníctva, vďaka ktorému rezort získa právomoc definovať formu a štruktúru uzatvorených zmlúv medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami, ktoré budú transparentne zverejnené na webe ministerstva.

Ďalšie návrhy sa majú týkať systému DRG. Minister chce okrem iného navrhnúť možnosť úpravy tohto aktuálne platného systému.

„Keďže v praxi sa ukazuje, že fixovanie základných sadzieb na celý kalendárny rok nie vždy reflektuje zmeny, ktoré sa vyskytnú v praxi. Takéto zmeny by boli vyhradené len pre mimoriadne okolnosti a podliehali by prerokovaniu a súhlasu zástupcov poskytovateľov aj zdravotných poisťovní," ozrejmili z rezortu.

Vláda požaduje návrh riešení

Vládny kabinet požaduje od ministra zdravotníctva návrh konkrétnych pravidiel riadenia, kontroly a hospodárenia ústavných zdravotných zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.

Cieľom má byť zvýšenie efektívnosti a transparentnosti ich fungovania pri zabezpečovaní poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Návrh má minister predložiť do konca marca 2025.

Reakcia LOZ

Lekárske odborové združenie (LOZ) odmietnutie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti zo strany vlády víta.

K predstaveniu riešení ostatných požiadaviek memoranda sa LOZ vyjadrí, až keď si ich naštuduje. Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský zároveň skritizoval, že minister zdravotníctva návrhy predstavil bez toho, aby im ich dal dopredu pripomienkovať.

"Tri týždne rokujeme, rozprávame sa, vysvetľujeme a potom bez toho, že by nám to dal dopredu pripomienkovať, tak niečo predloží. Musíme si pozrieť znenie. Z toho, čo som len počul cez médiá, sú to aj niektoré veci, ktoré sme žiadali, ale je tam veľa vecí nedoriešených," uviedol Visolajský pre TASR.

Komunikácia zo strany ministra mu nepripadá ako konštruktívny dialóg. "Žiadali sme ho o odpočet bodov, teda čo tvrdí, že sú splnené, aby nám to poslal aspoň na pozretie. Dostal som nejakú časť tých vecí včera v noci, takže sme sa na to nestihli ešte ani pozrieť," ozrejmil šéf LOZ.

K návrhom, ktorých predloženie do parlamentu v stredu avizoval minister, sa LOZ podľa Visolajského vyjadrí, až keď ich uvidí.

Na stanovisku lekárov sa podľa neho zatiaľ nič nemení. "My sme sa s ministrom nestretli od minulého týždňa, takže ja neviem, čo má zmeniť naše stanoviská, keď tie riešenia, ktoré minister dáva do parlamentu, sme nevideli," povedal.

Visolajský zároveň poznamenal, že ak by mal minister záujem dohodnúť sa s lekármi, nepripravoval by vyhlásenie núdzového stavu. Podľa jeho slov údajne Šaško dostal pokyn na prípravu zákonov k núdzovému stavu na rokovaní vlády minulý týždeň.

"Ak minister hovorí, že sa dohodol s lekármi, splnil všetky naše požiadavky, tak to nie je pravda, a keď chystá núdzový stav, tak jeho skutky nesvedčia o tom, že by sa chcel dohodnúť," skonštatoval.

Ministri investícií Richard Raši a školstva Tomáš Drucker (obaja Hlas) v stredu uviedli, že o vyhlásení núdzového stavu doteraz nepočuli. Ministri spravodlivosti Boris Susko (Smer) a vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) rovnako tvrdia, že sa o ňom zatiaľ nehovorí.

Kľúčové body

Pre konsolidáciu zdravotníctva je podľa ministra kľúčové zavedenie ústredného verejného obstarávania energií, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a liekov, a v neposlednom rade vykonanie nezávislého auditu.

Bez nezávislého procesného, personálneho a materiálneho auditu nie je podľa Šaška možné očakávať dlhodobé a výrazné zlepšenie stavu v zdravotníctve.

(tasr)

Minúta  |  

Dvaja obvinení policajti môžu skončiť vo väzbe

Príslušníci policajného zboru čelia podozreniu z marenia spravodlivosti, ku ktorému malo dôjsť ešte kým boli príslušníkmi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).

Vyšetrovateľ spracoval podnet na väzobné stíhanie Róberta Magulu a Branislava Dunčka, ktorí sú obvinení z marenia spravodlivosti, pričom skutku sa mali dopustiť ešte počas pôsobenia v bývalej Národnej kriminálnej agentúre (NAKA).

Podnet už odovzdal prokurátorovi, oznámila hovorkyňa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Andrea Dobiášová. Obaja boli zároveň obmedzení na osobnej slobode. Okrem policajtov vyšetrovateľ obvinil aj civilnú osobu, rovnako z trestného činu marenia spravodlivosti.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident Pellegrini v rámci cesty do Lotyšska navštívi aj slovenských vojakov

Počas pracovnej cesty bude Pellegrini rokovať s prezidentom Edgarsom Rinkēvičsom.

Prezident SR Peter Pellegrini odcestoval na jednodňovú návštevu Lotyšska. Na vojenskej základni v Adaži navštívi slovenských vojakov, ktorí tam pôsobia v rámci vojenskej misie NATO.

Prezidentova návšteva vojakov bude mať podľa kancelárie aj rozmer rozlúčky s momentálne pôsobiacimi delostrelcami, ktorých by mali od nového roka vystriedať vojenskí chemici.

Okrem toho sa má Pellegrini stretnúť aj s lotyšskou hlavou štátu Edgarsom Rinkēvičsom.

„Diskutovať by mali o vzájomných slovensko-lotyšských vzťahoch, ktorých dôležitým momentom bolo práve vyslanie slovenského vojenského kontingentu do Lotyšska v roku 2017," uviedol odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

(tasr)

Minúta  |  

Rutte odporučil Ukrajine odložiť mierové rokovania s Ruskom

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že rozhodnutie o načasovaní rokovaní by malo zostať výhradne na Ukrajine, pričom Západ by mal prioritne zabezpečiť jej obranyschopnosť.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte odporučil Ukrajine odložiť mierové rokovania s Ruskom, hoci agresor na bojisku postupuje vôbec najrýchlejšie od začiatku vojny.

Uviedol tiež, že je dôležité, aby Kyjev získal dostatočnú vojenskú podporu od západných spojencov. Tá mu podľa neho pomôže uspieť na bojisku a posilniť jeho pozíciu pri prípadných rokovaniach.

"Za rokovacím stolom včera večer panovala jasná zhoda v tom, že pomoc Ukrajine, najmä jej infraštruktúre, musí byť prioritou," povedal Rutte v utorok.

"Som presvedčený, že spojenci budú počas nasledujúcich dní a týždňov postupovať tak, aby zabezpečili, že všetko, čo môžu Ukrajine dodať, bude dodané," dodal šéf NATO.

Generálny tajomník tiež vyhlásil, že rozhodnutie o načasovaní rokovaní by malo zostať výhradne na Ukrajine, pričom Západ by mal prioritne zabezpečiť jej obranyschopnosť.

„Viac vojenskej pomoci a menej diskusií o mierovom procese,“ zdôraznil pred stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, informovala agentúra UNIAN s odvolaním sa na americký denník New York Times.

Ministri sa zhodli na poskytnutí PVO

Neskôr v stredu Rutte povedal, že ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa v Bruseli na stretnutí s ukrajinským šéfom diplomacie Andrijom Sybihom zhodli, že poskytnutie systémov protivzdušnej obrany na ochranu infraštruktúry Ukrajiny pred ruskými útokmi musí byť prioritou.

„Za rokovacím stolom včera večer panovala jasná zhoda v tom, že pomoc Ukrajine, najmä jej infraštruktúre, musí byť prioritou," povedal šéf NATO. „Som presvedčený, že spojenci budú počas nasledujúcich dní a týždňov postupovať tak, aby zabezpečili, že všetko, čo môžu Ukrajine dodať, bude dodané," dodal.

Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa v utorok stretli v Bruseli na dvojdňových rokovaniach, ktoré pokračujú aj v stredu, zameraných na podporu Ukrajiny brániacej sa pred ruskou inváziou. Na schôdzke v utorok sa zúčastnil aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.

Zelenskyj priznal, že armáda nemá dostatok síl

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu priznal, že ukrajinská armáda nedokázala oslobodiť približne 20 percent svojho územia, ktoré Rusko okupuje, vrátane Krymu. „Naša armáda nemá na to dostatok sily,“ povedal Zelenskyj japonskej tlačovej agentúre Kjódo.

Zelenskyj však naďalej trvá na tom, že Ukrajina sa musí okamžite stať plnoprávnym členom NATO, aby bola zaručená jej bezpečnosť, aj keď oblasti okupované Ruskom nedostanú plnú aliančnú ochranu.

Rusko podporuje jadrový program KĽDR výmenou za vojakov, domnieva sa Rutte

Holandský expremiér tiež počas bruselského stretnutia ministrov zahraničia vyhlásil, že Rusko podporuje raketový a jadrový program Severnej Kórey výmenou za to, že Pchjongjang vysiela svojich vojakov na pomoc Moskve v jej vojenskom ťažení na Ukrajine.

„Výmenou za vojenské jednotky a zbrane Rusko poskytuje KĽDR podporu pre jej raketový a jadrový program,“ povedal po stretnutí so šéfmi diplomacií štátov Aliancie. „Tieto udalosti môžu destabilizovať Kórejský polostrov a ohroziť Spojené štáty,“ dodal Rutte.

Ukrajina a jej spojenci tvrdia, že KĽDR vyslala do Ruska približne 10-tisíc svojich vojakov, pričom niektorí z nich sa už údajne zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinská armáda v auguste nečakane vtrhla.

Rutte poznamenal, že spojenectvo medzi Moskvou a Pchjongjangom predstavuje pre USA riziko pred návratom Donalda Trumpa do prezidentského kresla. Spojenci sa usilujú presvedčiť Trumpa, ktorý počas predvolebnej kampane kritizoval podporu USA pre Ukrajinu, aby po nástupe do funkcie pokračoval v tejto pomoci, píše agentúra AFP.

„Narastajúce spojenectvo Ruska, Číny, Severnej Kórey a Iránu poukazuje na globálny charakter hrozieb, ktorým sme vystavení, vrátane eskalujúceho nebezpečenstva prebiehajúcej vojny na Ukrajine,“ povedal šéf NATO.

Szijjártó: Je dobrou správou, že sa nerozhodlo o pozvaní Ukrajiny do NATO

Kolektívna obrana NATO by sa nemala obetovať ani riskovať v záujme žiadnej tretej krajiny. Je preto dobrou správou, že nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o pozvaní Ukrajiny do vojenskej aliancie, pretože by to mohlo viesť k tretej svetovej vojne, reagoval maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó, ktorého citovala agentúra MTI.

Szijjártó pred novinármi podotkol, že argument niektorých krajín, že Ukrajina nebojuje za seba, ale za európsku slobodu a demokraciu, je prejavom „úžasnej slepoty“.

„Očividne to tak nie je. Ukrajina bojuje za svoju slobodu, svoju suverenitu a vlastnú krajinu, čo je samozrejme, chvályhodné, avšak nemalo by sa to zamieňať s bojom za iných,“ dodal maďarský minister.

Postoj, že prijatie Ukrajiny do NATO by mohlo prispieť k bezpečnosti kontinentu, označil Szijjártó za nezmyselný. „My Maďari to vidíme inak. Pozvanie Ukrajiny by neprinieslo bezpečnosť, ale nebezpečenstvo vojny, a to nebezpečenstvo vojny medzi NATO a Ruskom,“ vysvetlil s poznámkou, že táto primárna vážna hrozba bola odvrátená, pretože o pozvaní Ukrajiny nebolo v Bruseli prijaté žiadne rozhodnutie.

(mm, tasr)

Minúta  |  

Carlson spravil rozhovor s Lavrovom. Témou bola aj hrozba konfliktu medzi USA a Ruskom

Pripomeňme, že Carlson začiatkom tohto roka uskutočnil ako prvý západný novinár od začiatku vojny proti Ukrajine rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Americký novinár Tucker Carlson pricestoval do Moskvy, aby zrealizoval rozhovor s tamojším ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. V stredu o tom informovala ruská tlačová agentúra TASS.

„Včera sme sa vrátili do Moskvy, aby sme si vypočuli ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova,“ povedal novinár v upútavke, ktorú na svojom webe zverejnil v utorok. „Práve sme dokončili nahrávanie tohto rozhovoru. Ukázalo sa, že to bude veľmi vzrušujúce,“ doplnil.

O ruskom šéfovi diplomacie sa bývalá hviezda televíznej stanice Fox News vo videu vyjadrila ako o „najskúsenejšom ministrovi zahraničných vecí na svete“.

Carlson takisto kritizoval spôsob, akým administratíva dosluhujúceho prezidenta USA Joea Bidena riešila vojnu, argumentujúc, že ​​„priviedla USA stále bližšie k jadrovému konfliktu s Ruskom“. Podľa konzervatívneho žurnalistu ani väčšina Američanov netuší o tom, že ich krajina je v "horúcej fáze vojny s Ruskom".

Okrem iných tém sa podľa svojich slov Carlson s Lavrovom rozprával aj o tom, či Spojené štáty a Rusko smerujú k bezprecedentnému konfliktu alebo o tom, či zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta znamená koniec vojny na Ukrajine.

Zverejnia ho už o pár dní

Lavrovova hovorkyňa Marija Zacharovová pre ruskú štátnu stanicu Sputnik povedala, že rozhovor bude zverejnený už o niekoľko dní a označila ho za rozsiahly a veľmi zaujímavý. Vysvetlila, že momentálne sa pracuje na jeho preklade.

„Dôraz bol kladený na modernú, aktuálnu históriu našich zložitých vzťahov so Spojenými štátmi, dopad toho všetkého na svetovú geopolitiku, možnosti budúceho stavu Ukrajiny a ďalšie otázky,“ povedala Zacharovová.

So Zelenským to nevyšlo

Pripomeňme, že Carlson začiatkom tohto roka uskutočnil ako vôbec prvý západný novinár od začiatku vojny proti Ukrajine rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čo v tom čase vyvolalo celosvetový ohlas v pozitívnom aj negatívnom zmysle.

Krátko nato však aj samotný Putin vyhlásil, že z rozhovoru bol sklamaný a čakal vraj tvrdé otázky, ktoré napokon neprišli. Carlson zas označil Putinov argument o denacifikácii Ukrajiny za „jednu z najhlúpejších vecí, aké som kedy počul“.

Carlson v júli avizoval,  že zrejme zrealizuje rozhovor aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorca prezidentskej kancelárie Serhij Nykyforov však Carlsonove vyjadrenia podľa webu Kyiv Independent poprel. Nykofyrov doplnil, že Carlson by mal „dôslednejšie kontrolovať svoje zdroje v FSB“ [spravodajská služba Ruskej federácie, pozn. red.].

Kyiv Independent vtedy napísal, že Nykyforovovo odmietnutie týchto informácií naznačuje, že Carlson pravdepodobne o téme prehovoril príliš skoro. Tým zrejme interview zmaril.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.