Kto môže mať záujem na odpálení Kachovskej vodnej nádrže

Kachovská priehrada, monumentálna stavba zo sovietskych čias, sa môže zmeniť na katastrofu značných rozmerov. Z plánov na zničenie vodného diela sa dlhšiu dobu obviňujú obe strany vojny na Ukrajine.

Ruskí vojaci strážia vodnú elektráreň Kachovka. Foto: Twitter Ruskí vojaci strážia vodnú elektráreň Kachovka. Foto: Twitter

Rusi tvrdia, že na priehradu dopadajú strely z raketometov HIMARS, podľa Ukrajincov zasa ruská armáda priehradu podmínovala a podozrivo vyzýva obyvateľov neďalekých miest na evakuáciu s termínom do tohto štvrtka. Možná motivácia oboch strán však vzhľadom na situáciu pokrivkáva.

Kachovská priehrada je vysoká tridsať metrov a dlhá viac ako tri kilometre. Dokončená bola v päťdesiatych rokoch minulého storočia na rieke Dneper ako súčasť Kachovskej vodnej elektrárne. Priehrada zadržiava osemnásť kubických kilometrov vody a slúži nielen na zásobovanie vody na Krymský polostrov, ale aj do Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá ju využíva na chladenie.

Akú katastrofu by spôsobilo pretrhnutie hrádze

Zničenie priehrady, ktorá je v súčasnosti pod kontrolou ruských síl, by znamenalo ničivé záplavy v značnej časti Chersonskej oblasti a výrazné poškodenie elektrárne, čo by bol ďalší zásah do ukrajinskej energetickej infraštruktúry, ktorú v posledných týždňoch Rusko výrazne zničilo.

Podľa odhadov z ukrajinskej i ruskej strany by pretrhnutie priehrady viedlo k zničujúcej vlne, ktorá by dokázala zmiesť prakticky čokoľvek v ceste a voda by došla až k regionálnemu centru, mestu Cherson. Nemožno vylúčiť ani civilné obete a katastrofálne znehodnotenie pôdy a infraštruktúry. Aj podľa Ukrajincov by potom voda z veľkej časti zaplavila územie na východnom brehu Dnepra, ktoré dnes ovládajú ruské jednotky.

Podľa šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyryla Budanova by tak zničenie priehrady okrem katastrofických dôsledkov na životné prostredie znamenalo aj stiahnutie ruských jednotiek až na polostrov Krym. „Prišli by aj o čo len teoretickú možnosť zásobovať vodou Krym,“ povedal Budanov v rozhovore pre denník Ukrajinská Pravda. Uznáva síce, že by to znamenalo aj oneskorenie ukrajinského postupu, podľa neho však približne len na dva týždne.

Ilustračná mapa: ISW

Bez vody už Krym bol

Bez vody z priehrady v Novej Kachovke sa Krym musel zaobísť už v rokoch 2014 – 2022. Po obsadení polostrova Ruskom prerušili Ukrajinci kanál, ktorý túto vodu privádzal. Rusi museli zaistiť náhradné dodávky, čo sa im príliš nedarilo. Nedostatok vody na zavlažovanie viedol k výraznému obmedzeniu poľnohospodárskej produkcie na Kryme, údajne klesla až na desatinu.

Podľa predchádzajúcich odhadov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) však môže Rusko zničiť priehradu na zaistenie si ústupu zo západného brehu Dnepra. Tým by zamedzilo ukrajinskej armáde v ďalšom postupe vzhľadom na rozšírenie toku rieky. Ukrajina podľa inštitútu na odpálenie priehrady nemá žiadny materiálny záujem, voda by mohla zaplaviť 80 ukrajinských miest a vysídliť stovky tisíc ľudí.

Budanov zasa tvrdí, že ruské jednotky priehradu zamínovali, ale nie v rozsahu, ktorý by mohol viesť k jej úplnému zničeniu. To by, ako uviedol, mohlo viesť stále k oneskoreniu ofenzívy, ale zároveň k udržaniu dodávok vody.

Naopak, Rusi obviňujú Ukrajinu z toho, že na útoky využíva raketomety HIMARS. „Ukrajinské ozbrojené sily neopúšťajú pokusy zničiť priehradu Kachovskej vodnej elektrárne a pripraviť pôdu na humanitárnu katastrofu,“ citovala agentúra RIA Novosti vyjadrenie nemenovaného predstaviteľa Chersonskej oblasti. „Dnes (v nedeľu) o 10:00 miestneho času (09:00 SEČ) sily vykonali úder šiestimi raketami HIMARS. Päť z nich bolo zostrelených, jedna však zasiahla stavidlo Kachovskej priehrady, ktoré sa poškodilo,“ dodal.

Ruská správa Chersonskej oblasti na komunikačnej sieti Telegram uviedla, že po sabotáži a teroristickom útoku, ktorý zničil niekoľko elektrických vedení, je dočasne bez vody a elektriny mnoho obcí vrátane Chersona. Útok podľa predstaviteľov ruskej správy zorganizovala Ukrajina, dôkazy však správa neposkytla.

Rusko vyvoláva obavy aj nútenou evakuáciou civilistov. Okupačná správa prednedávnom uviedla, že zo západného brehu Dnepra na východný prepravila v uplynulých týždňoch už desiatky tisíc ľudí. Tento týždeň potom začala nútiť civilistov k odchodu z domovov aj v mestách a obciach ležiacich zhruba na 15 kilometrov dlhom páse pozdĺž východného brehu rieky s vysvetlením, že ukrajinské sily sa pripravujú na útok na priehradu Kachovskej vodnej elektrárne. Podľa ukrajinských médií naliehajú aj na obyvateľov mesta Beryslav, ktoré majú ľudia opustiť najneskôr do štvrtka 10. novembra, uviedla Ukrajinská Pravda.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Ďalšie články