Rusi tvrdia, že na priehradu dopadajú strely z raketometov HIMARS, podľa Ukrajincov zasa ruská armáda priehradu podmínovala a podozrivo vyzýva obyvateľov neďalekých miest na evakuáciu s termínom do tohto štvrtka. Možná motivácia oboch strán však vzhľadom na situáciu pokrivkáva.
Kachovská priehrada je vysoká tridsať metrov a dlhá viac ako tri kilometre. Dokončená bola v päťdesiatych rokoch minulého storočia na rieke Dneper ako súčasť Kachovskej vodnej elektrárne. Priehrada zadržiava osemnásť kubických kilometrov vody a slúži nielen na zásobovanie vody na Krymský polostrov, ale aj do Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá ju využíva na chladenie.
Akú katastrofu by spôsobilo pretrhnutie hrádze
Zničenie priehrady, ktorá je v súčasnosti pod kontrolou ruských síl, by znamenalo ničivé záplavy v značnej časti Chersonskej oblasti a výrazné poškodenie elektrárne, čo by bol ďalší zásah do ukrajinskej energetickej infraštruktúry, ktorú v posledných týždňoch Rusko výrazne zničilo.
Podľa odhadov z ukrajinskej i ruskej strany by pretrhnutie priehrady viedlo k zničujúcej vlne, ktorá by dokázala zmiesť prakticky čokoľvek v ceste a voda by došla až k regionálnemu centru, mestu Cherson. Nemožno vylúčiť ani civilné obete a katastrofálne znehodnotenie pôdy a infraštruktúry. Aj podľa Ukrajincov by potom voda z veľkej časti zaplavila územie na východnom brehu Dnepra, ktoré dnes ovládajú ruské jednotky.
Podľa šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyryla Budanova by tak zničenie priehrady okrem katastrofických dôsledkov na životné prostredie znamenalo aj stiahnutie ruských jednotiek až na polostrov Krym. „Prišli by aj o čo len teoretickú možnosť zásobovať vodou Krym,“ povedal Budanov v rozhovore pre denník Ukrajinská Pravda. Uznáva síce, že by to znamenalo aj oneskorenie ukrajinského postupu, podľa neho však približne len na dva týždne.
