Si Ťin-pching: Bezpečnosť je čoraz viac neistá, musíme sa pripraviť na možnú vojnu

„Čína sa musí zamerať na prípravu na prípadnú vojnu, pretože bezpečnosť krajiny je čím ďalej, tým viac nestabilná a neistá,“ vyhlásil v utorok otvorene prezident najľudnatejšej krajiny sveta Si Ťin-pching. Politika citovala štátna televízia CCTV.

Reč je o vojne s Taiwanom, na ktorý si Čína dlhodobo nárokuje a s ktorým sa vyostrili vzťahy po návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej počas leta.

Varovanie z úst čínskeho lídra a generálneho tajomníka tamojšej komunistickej strany v jednej osobe prichádza krátko po tom, čo Si vyzval na rýchlejší rozvoj armády, obranu čínskych záujmov v zahraničí a na „sebestačnosť a silu“ v oblasti IT technológií.

Minulý mesiac Čínska komunistická strana pridala do svojej ústavy riadok o „rozhodnom odporovaní a odstrašovaní“ od nezávislosti Taiwanu a o striktnom uplatňovaní politiky „jedna krajina, dva systémy“, čo je vzorec, podľa ktorého sa má ostrov v budúcnosti riadiť.

V októbri šéf námorných operácií USA admirál Michael Gilday varoval, že Čína by mohla prekvapiť Washington a celý svet a napadnúť Taiwan už v tomto roku.

Taiwanská líderka: Bude si to musieť dvakrát rozmyslieť

Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen na margo súčasnej eskalácie v rozhovore pre časopis The Atlantic dodala: „Čínsky prezident si bude musieť dvakrát rozmyslieť, či na nás zaútočí.“

Jej krajina pred niekoľkými týždňami uskutočnila cvičenie, ktoré simulovalo útok z ríše stredu. Malo ísť o odpoveď na čínske manévre, ktoré Taiwan interpretoval ako prípravu na inváziu.

„Podobné komentáre Si Ťin-pchinga sú veľmi znepokojujúce. Prezident už niekoľko rokov stupňuje rétoriku ohľadom použitia vojenskej sily na znovuzjednotenie Taiwanu s pevninskou Čínou,“ podotkol Alan Mendoza, riaditeľ organizácie pre ľudské práva Henry Jackson Society v Londýne.

Mendoza dodal, že Západ na túto rétoriku reagoval veľmi slabo a prakticky nič neurobil. „Liberálna demokracia musí vziať Si Ťin-pchinga za slovo a s pomocou všetkých prostriedkov odradiť Čínu od invázie na Taiwan,“ dodáva Mendoza.

Odozva USA ostáva neistá

Ak by k útoku na Taiwan skutočne prišlo, predovšetkým západné krajiny by zrejme začali uplatňovať rozsiahly sankčný mechanizmus. Je však veľmi otázne, či by sa mohol podobať tomu, ktorý uplatňuje voči Rusku, keďže oba geopolitické celky sú na sebe ešte viac existenčne závislé.

Odozva by však nemusela byť čisto ekonomická, najmä zo strany Spojených štátov amerických, ktoré ostrovu dodávajú zbrane a ktoré majú ako jediné na celom svete silnejšiu armádu než Čína.

Šéf Bieleho domu Joe Biden v septembri v rozhovore v americkej televízii uviedol, že americké sily by Taiwan v prípade bezprecedentného útoku Číny bránili.

Americký minister obrany Lloyd Austin neskôr začiatkom októbra skonštatoval, že USA pomôžu Taiwanu brániť sa pred čínskym útokom, hoci bezprostrednú hrozbu vtedy nevidel.

Prvý muž amerického rezortu obrany však odmietol priamo odpovedať na otázku, či sa na základe tohto Bidenovho vyjadrenia americká armáda pripravuje na vyslanie vojakov na Taiwan. „Americká armáda je vždy pripravená chrániť naše záujmy a plniť naše záväzky. Myslím si, že prezident odpovedal jasne na hypotetickú otázku,“ uviedol Austin.

Washington dlhodobo využíva politiku „strategickej nejednoznačnosti“ v otázke, či by v prípade čínskeho útoku na Taiwan vojensky zasiahol, analyzovala vtedy agentúra AFP.