Vyhrážal sa Putin osobne Scholzovi jadrovými zbraňami?

Podľa nedávneho prieskumu agentúry Civey vládne v Nemecku taká nálada: až 51 percent Nemcov sa obáva, že by mohla vypuknúť jadrová vojna, 57 percent sa obáva ruského jadrového útoku proti Ukrajine a pozoruhodných 37 percent dokonca proti Nemecku. Kancelár Olaf Scholz bol jedným z prvých vrcholových politikov na Západe, ktorý sa touto otázkou zaoberal. Ešte v apríli povedal: „Robím všetko pre to, aby som zabránil eskalácii, ktorá by viedla k tretej svetovej vojne. Nesmie dôjsť k jadrovej vojne.“

Odvtedy si mnohí lámali hlavu nad tým, prečo Scholz na jednej strane vyhlásil najväčší (stomiliardový) program vyzbrojovania v histórii demokratického Nemecka, na druhej strane tak nápadne váha s dodávkami istých ťažkých zbraní Ukrajine a rovno odmieta dodať tanky Leopard 2, o ktoré Ukrajina tak prosebne žiada.

Jedna z možných odpovedí je nepodložená fáma, ktorá sa už niekoľko mesiacov šíri Berlínom. Tvrdí sa, že sa ruský prezident Putin počas jedného z ich vzájomných telefonátov Scholzovi údajne vyhrážal útokom jadrovými zbraňami.

Zástancovia tejto teórie ďalej tvrdia, že Putin určite vedel, že taká vyhrážka mohla padnúť u Scholza na úrodnú pôdu: Scholz bol ako mladý socialistický zväzák aktívnym prívržencom „Mierového hnutia“ (Friedensbewegung), ktoré začiatkom osemdesiatych rokov demonštrovalo proti vyzbrojovaniu NATO. To hnutie bolo masové, oslovilo veľkú časť ľavicovej mládeže a zhromaždilo státisíce ľudí na masových demonštráciách. Z jednej demonštrácie existuje fotografia, na ktorej vidno, ako sa mladý Scholz sebavedomo díva do kamery.

Dnes vieme, že to Mierové hnutie, ktoré sa obrátilo hlavne proti Amerike Ronalda Reagana, bolo infiltrované a financované tajnou službou socialistického nemeckého štátu NDR. O tom masy mladých demonštrantov, samozrejme, nič netušili. Motivoval ich autentický strach z jadrovej vojny. Niekto iný však už vtedy mohol vedieť o tajnej spolupráci západného Mierového hnutia s východným nepriateľom: mladý spolupracovník KGB Vladimir Putin, ktorý pôsobil v rokoch 1985 až 1990 vo východonemeckých Drážďanoch. Keďže sa studená vojna s nástupom Michaila Gorbačova v roku 1985 končila, Mierové hnutie vtedy vyfučalo.

Hrdinovia článku v Spiegli sú dvaja starí harcovníci, jeden starý proamerický jastrab a druhý starý organizátor demonštrácií za mier.

Pre jastraba sa počas pol storočia nič nezmenilo. Volá sa Joachim Krause, je riaditeľom Inštitútu pre bezpečnostnú politiku na Kielskej univerzite, má 71 rokov. Vtedy aj teraz ho volajú Raketenzähler, „ten, čo počíta rakety“. Koncom 70. rokov minulého storočia objavil vtedajší nemecký kancelár Helmut Schmidt raketovú medzeru, výhodu Sovietskeho zväzu v oblasti jadrových zbraní stredného doletu v Európe. To bol začiatok sporu o prezbrojenie NATO a veľkej éry Mierového hnutia. Krause v roku 2022 napočítal na ruskej strane približne 2 000 jadrových zbraní stredného doletu, kým na strane Nemecka nevidí žiadnu vhodnú protivzdušnú obranu a iba sto pomerne starých jadrových bômb, ktoré majú Američania rozmiestnené v Európe. Krause zdôrazňuje, že tieto zbrane sa môžu použiť len v prípade, že útok schváli prezident USA. Vníma to ako nevýhodu. Nemecko je podľa neho terč v prvej línii.

Počítač rakiet je zo svojho kancelára zhrozený. Jadrové odstrašovanie je pre neho „mentálna vec“. „Nuclear signalling“ opisuje ako špeciálnu a komplexnú formu politickej komunikácie, ktorá sa vyvinula počas studenej vojny. Pomocou náznakov, ktorým rozumejú len zasvätenci, sa druhá strana dozvie, čo môže očakávať. Jeden klame, druhý upokojuje, tretí sa vyhráža. Zachovať si chladnú hlavu, o to ide v prvom rade. Podľa Krauseho to dnešná nemecká elita už nevie. A už vôbec nie nemecký kancelár, ktorý sa podľa neho pred očami protivníka zľakol.

Aj preto Krause hovorí, že dnešná situácia je nebezpečnejšia ako počas studenej vojny. Krauseho niekedy privádza do šialenstva, ako veľmi dnešným Nemcom chýba mentalita odstrašovania: podľa neho sa odmietajú zaoberať témou vojny, racionálne, chladne uvažovať, presne kalkulovať a vypracúvať premyslenú stratégiu. Nemci sa dali ovládnuť strachom, nie rozumom.

Pre starého pacifistu je dnes takmer všetko inak. Kristian Golla je profesionálny pacifista, 30 rokov pracuje v mimovládke „Netzwerk Friedenskooperative“, organizoval demonštrácie za mier vtedy a organizuje ich dnes. Odpudzuje ho ľahkosť, s ktorou sa v televíznych debatách rozpráva o jadrovej vojne. Keďže mal vždy blízko k Zeleným, zúčastnil sa v októbri na zjazde strany. Reči, ktoré tam počul, ho odcudzovali a znepokojovali: viac zbraní pre Ukrajinu, viac zbraní do vojnovej zóny. Občas vychádzal nejaký straník zo sály a rozprával sa s Gollom o svojom smútku, o strane, ktorá sa mu stala cudzou. Boli to väčšinou starší ľudia, hovorí Golla, ľudia v jeho veku.

No hoci je stále presvedčený, že zbraňami vojnu neukončíte, pripúšťa si pochybnosti. V rozhovore so Spieglom občas nadhodí vetu: „Ak to viem zo svojej teplej pohovky posúdiť.“ Primárny adresát jeho výziev na mier dnes už nie sú Spojené štáty, ale agresor v tejto vojne – Ruská federácia. Ako miesto konania mierovej demonštrácie, ktorú nedávno organizoval, zvážil ruský konzulát. (Slovenské okienko: predstaviteľom „mierového hnutia“ na Slovensku by to asi nenapadlo; pred ruským veľvyslanectvom v Bratislave demonštrovali pri vypuknutí vojny malé skupinky Slovákov a Ukrajincov, ktorí však žiadali viac, a nie menej zbraní pre Ukrajinu.)

Golla sa Spieglu aj priznal, že mu raz, keď počul o útokoch na ukrajinskú jadrovú elektráreň Záporožie, napadla „hrozná myšlienka“. Tak ju konečne zasiahnite, pomyslel si, a zasiahnite ju, keď bude fúkať taký vietor, ktorý odfúkne rádioaktívny spad rovno na ruské vojská! (Slovenské okienko: bolo by zaujímavé zistiť, koľko „mierumilovných“ Slovákov si už želalo, aby na svoju agresiu do­platilo predovšetkým Rusko.) V každom prípade je z nemeckého pacifistu počas tejto vojny hlboko zneistený a znepokojený človek. Slúži mu to ku cti.

Kancelár Scholz sa verejne vyjadril, že dnes už nemôže byť pacifistom. Vyjadril sa aj k fáme, podľa ktorej sa mu Putin osobne v telefóne vyhrážal jadrovými zbraňami: dal stručne vedieť, že to nie je pravda.

Konkrétnejšie ako fáma, ktorá už mesiace zamestnáva fantáziu Nemcov, sú správy z bezpečnostných kruhov, pre ktoré Spiegel našiel potvrdenia: západné spravodajské služby koncom minulého roka vraj zachytili rádiové vysielanie ruského námorníctva z manévrov v Baltskom mori. V jednom z nich sa zrejme hovorilo o jadrových úderoch proti Nemecku. Uvádzali sa tri ciele: Berlín, americká letecká základňa Ramstein a letecká základňa Büchel, na ktorej Američania skladujú svoje jadrové bomby.

Nemusí byť neobvyklé, že sa na vojenských cvičeniach diskutuje o použití jadrových zbraní, stáva sa to aj na manévroch NATO. Niektorí bezpečnostní experti sa však domnievajú, že Rusi, ktorí, samozrejme, vedeli, že sú odpočúvaní, zámerne vymenovali ciele. Aby zastrašili Západ, aby zastrašili nemeckú elitu, aby zastrašili bývalého protiamerického pacifistu v úrade nemeckého kancelára.

Nepoznáme pravdu, tú poznajú iba Putin, Scholz a zopár zasvätených. Ani jedna z verzií nás však neupokojí.