Pri prechode na elektrické a vodíkové vozidlá sa lítium stáva strategickou surovinou

„Batérie používané v elektrických vozidlách sa vyrábajú najmä z bieleho kovu. Ponuka je v súčasnosti príliš obmedzená na to, aby pokryla dopyt, a je pod tlakom v dôsledku nedostatku investícií,“ uviedol na základe analýzy Coface jej generálny riaditeľ pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.

Asociácia európskeho automobilového priemyslu a Združenie výrobcov batérií predpovedajú, že európsky trh s batériami bude mať v roku 2030 hodnotu 35 miliárd eur, pričom približne polovicu z tejto sumy budú tvoriť lítium-iónové batérie. Európa chce byť do roku 2030 sebestačná vo výrobe batérií, ale nebude sa môcť spoliehať výlučne na národné ťažobné projekty. Zdá sa, že v strednodobom horizonte bude jej tromfom Austrália. „Vysoká volatilita najmä surovín a kovov by mohla ovplyvniť vývoj cien lítia,“ očakáva Čarný.

Západné ekonomiky dlhé roky nevenovali dostatočnú pozornosť zásobám v oblasti ťažby. Prvá baňa na lítium sa má otvoriť vo Francúzsku až v roku 2027. Hoci ceny väčšiny kovov od začiatku leta klesli, cena lítia sa drží a je stále vysoká. „Tento trend je pozoruhodný najmä vzhľadom na to, že klientske sektory, najmä automobilový priemysel, majú veľmi zmiešané krátkodobé vyhliadky,“ uviedol Čarný.

Sektor nízkouhlíkovej mobility podporujú vlády, lítium je tak chránený pred vzostupmi a poklesmi globálneho rastu. „Celosvetový dopyt by mal v strednodobom a dlhodobom horizonte naďalej rásť najmä v súvislosti s prechodom na nízkouhlíkové technológie,“ podotkol Čarný. Podľa neho prieskum nových zdrojov lítia môže trvať tri až päť rokov, plus dva až tri roky na zavedenie spracovania rudy, čo bude mať nevyhnutne vplyv na objem dodávok v strednodobom horizonte.