Budaj pred ocenením bi-gender dídžeja zmenil názov a povahu Ceny ministra

Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽaNO) vo štvrtok po tretíkrát k príležitosti výročia Nežnej revolúcie rozdal Ceny ministra životného prostredia.

Ocenenia podľa očakávania a vzhľadom na agendu tohto ministerstva putovali do rúk významných ľudí pôsobiacich vo sfére ekológie – až na jednu výnimku.

Tou je hudobník a aktivista Matúš Lenický, ktorý v súčasnosti vystupuje pod menom Matia Lenická alebo pseudonymom B-Complex. Lenický sa od roku 2015 považuje za bi-gender, teda za osobu ženského i mužského pohlavia podľa aktuálnej nálady.

PolitikaBudaj udelil Cenu ministra životného prostredia bi-gender dídžejovi

Matúš Lenický sa v minulosti zviditeľnil napríklad kritikou iniciatívy Za slušné Slovensko pre absenciu verejnej podpory Dúhového pochodu. Venuje sa aj organizácii tematických diskoték pre LGBT komunitu známych ako Slepičárne. Píše tiež komentáre pre SME.

„Ocenenie získala za občiansku angažovanosť, osobnú odvahu a obhajobu práv menšín…Pravidelne podporuje práva ľudí s menšinovou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou. Ukazuje, že svet je farebný a inakosť nie je problémom, ale obohatením pre všetkých,“ vysvetlilo ministerstvo.

Šité na mieru?

Krátko po tomto oznámení zaplavili sociálne siete mnohé kritické reakcie. Používatelia upozorňovali na to, že ocenenie ministerstva životného prostredia nepatrí do rúk ľuďom, ktorí sa neangažujú v „zelenej“ oblasti a že Lenický ho získal iba pre svoju rodovú identifikáciu.

Štandard po preskúmaní tlačových správ Budajovho rezortu k 17. novembru zo súčasnosti, ale aj minulých rokov zistil, že tieto výčitky nestoja na vode. A to predovšetkým na základe dvoch faktov.

Po prvé, Budaj za tri roky šéfovania ministerstvu pri príležitosti Nežnej revolúcie ocenil dokopy pätnásť osôb a iniciatív (každý rok päť). Až štrnásť z nich pôsobilo v environmentálnej oblasti, iba jedna z nich figuruje mimo nej – Matúš Lenický.

Po druhé, Budaj v rokoch 2020 a 2021 udelil ceny za „prínos pre ochranu životného prostredia v občianskom sektore“. Až v roku 2022 k názvu ocenenia prilepil nadstavbu o obhajobe práv menšín a cenu udelil za „prínos v ochrane životného prostredia v občianskom sektore a obhajobe práv menšín“.

Rezort odpovedá

Na to, prečo sa tak stalo, sa Štandard opýtal ministerstva. Rezort nás len odkázal na tlačovú správu, z ktorej sme už citovali, a na slávnostný prejav starokatolíckeho kňaza Martina Kováča, ktorý sa týkal údajných zásluh Lenického (na videozázname nižšie zhruba od jednej hodiny a piatej minúty).

„Schopnosť poňať rôznosť, to je jedna z dôležitých vecí, ktoré nás Matia určite učí a ktorej sa ako spoločnosť na Slovensku učiť potrebujeme,“ povedal Kováč v príhovore a ocenil, že cirkevnému prostrediu B-Complex nastavuje kritické zrkadlo.

Lenický podľa Kováča svojim coming outom pred siedmimi rokmi vzal vietor z plachiet niektorým hejterom a ukázal, že coming out je aj o premieňaní pohľadu celej spoločnosti. „Že my sa môžeme na svet, možno aj na našu vieru a na naše vlastné hodnoty pozrieť inými očami,“ ocenil.

PolitikaLokálnu súťaž krásy miss v Spojených štátoch vôbec prvýkrát vyhral biologický muž

„Považujeme ju za veľmi silnú osobnosť najmä pre mladých LGBTI ľudí, ktorí sú na Slovensku a ktorí ju aj v mojom okolí považujú za veľký vzor. A to predovšetkým mladí transrodoví a nebinárni ľudia alebo tí, čo sa len hľadajú, pretože príklady ako ty sú mimoriadne dôležité,“ pokračoval kňaz.

„Matia svojím osobným príbehom, svojím osobným nasadením, ktoré má, na Slovensku jednoznačne búra stereotypy. Kliesni nové cesty, čo je, žiaľ, aj 33 rokov po Novembri 89 ešte stále potrebné,“ skonštatoval Kováč, ktorý si tiež váži, že Lenický to s „touto krajinou“ ešte nevzdal.

Budaj sa posúva

Pripomeňme, že pred Budajovým nástupom do funkcie tradícia udeľovania cien k 17. novembru neexistovala. Nerozdávali ich jeho predchodcovia József Nagy, Peter Žiga, László Sólymos ani Árpád Érsek.

Budajovo vybočenie však na druhú stranu prekvapivé nie je. V poslednom čase sa totiž profiluje ako jeden z najviac progresívnych členov vlády. Politik v reakcii na návrh zákona zakazujúceho dúhové vlajky na verejných budovách napríklad hovoril o snahe zmeniť charakter štátu, „náloži neznášanlivosti“, prenasledovaní menšín a „spolupráci na fašizácii štátu“.