Americký geopolitický mysliteľ následne vykresľuje predstavu o dvoch cieľoch, ktoré by mal prípadný mierový proces dohodovaný za rokovacím stolom dosiahnuť. V prvom rade by proces mal potvrdiť slobodu Ukrajiny. Na strane druhej, mierové rokovania by mali vyústiť do nového medzinárodného usporiadania.
A to do takého poriadku, v ktorom by sa Rusko o svoje miesto nemalo obávať. Kissinger totiž nesúhlasí, aby sa následkom nového usporiadania stala Ruská federácia bezmocnou a izolovanou krajinou. Poukazuje aj na skutočnosť, že to to nie je možné, keďže Rusko je aj napriek vojenským neúspechom jadrová veľmoc.
„Napriek všetkým svojim sklonom k násiliu Rusko dlhšie než pol tisícročia rozhodujúcim spôsobom prispievalo ku globálnej rovnováhe a rovnováhe síl. Jeho historická rola by sa nemala znižovať," uviedol.
Kissinger sa okrem iného nazdáva, že prípadným zničením Ruska by mohlo dôjsť k vzniku takzvaného „sporného vákua“. Reagoval tak na predstavy o tom, že porážkou Ruska by sa federácia (podľa predstáv Západu) rozpadla na niekoľko samostatných častí tak, aby sa jej význam na medzinárodnej scéne umenšil.
"Snaha o mier a poriadok má dve zložky, ktoré sú niekedy považované za protichodné: snahu o bezpečnostné prvky a požiadavku na zmierenie konkrétnymi činmi. Ak sa nám nepodarí dosiahnuť obidve veci, nebudeme schopní dosiahnuť ani jednu požiadavku. Cesta diplomacie sa môže zdať zložitá a frustrujúca. Pokrok v diplomacii si však vyžaduje tak víziu, ako aj odvahu sa na túto cestu vydať," uzavrel svoj článok bývalý minister zahraničia.
Zelenskyj už v máji v Davose vyjadril s podobnými predstavami ostrý nesúhlas
Pripomeňme, že na skoršie vyjadrenia Kissingera o vzdaní sa častí ukrajinského územia pobúrene reagoval v máji aj spomínaný prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajinská hlava štátu vtedy uviedla, že tí „veľkí geopolitici“, ktorí naznačujú vzdanie sa častí ukrajinských území v prospech mieru, "ignorujú záujmy obyčajných Ukrajincov – miliónov tých, ktorí žijú na území, ktoré (niektorí západní politici) navrhujú vymeniť za ilúziu mieru“.
„Vyvoláva to pocit, že pán Kissinger nemá vo svojom kalendári rok 2022, ale 1938,“ povedal s narážkou na Mníchovskú dohodu britských a francúzskych politikov, ktorí toho času schválili pripojenie časti československého pohraničia k Nemecku v nádeji, že to zabráni novej vojne.
Kissinger však v jednej veci zmenil svoje názory, a tou je členstvo Ukrajiny v NATO. Kedysi to považoval za nepravdepodobné, teraz už druhýkrát zopakoval, že by to malo byť jedným z dôsledkov vojny. Práve snaha o rozširovanie NATO a vojenská spolupráca Ukrajiny a USA sa z ruskej strany považuje za príčinu vojny.
Na pokraji vojny s Ruskom a Čínou?
Kissinger odvážnym vyjadrením zaujal aj v auguste. „Sme na pokraji vojny s Ruskom a Čínou v otázkach, ktoré sme čiastočne vytvorili bez akejkoľvek predstavy o tom, ako sa to skončí alebo k čomu to má viesť,“ povedal zas v rozhovore pri príležitosti vydania svojej novej knihy Leadership: Šesť štúdií svetových stratégií.
Henry Kissinger zastával post amerického ministra zahraničných vecí v rokoch 1973 až 1977. V roku 1973 získal Nobelovu cenu za mier za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach počas vojny vo Vietname. Hoci dlhé desaťročia nemal významné postavenie v americkej administratíve, udržiava si enormný vplyv na americké myslenie, rozhodne väčší ako na politiku.
