Chýbajú antibiotiká či lieky proti horúčke. Rezort radí volať sanitku a navštíviť lekára len v ťažkých prípadoch

Chrípková sezóna môže v nasledujúcich týždňoch opäť zosilnieť. V lekárňach pritom chýbajú základné voľnopredajné lieky, ako aj tie na predpis. Ministerstvo odporúča pacientom nepreťažovať pohotovostné ambulancie a aj lekárov primárnej sféry navštíviť až v ťažkých stavoch.

V lekárňach už celé mesiace chýba viacero liekov. V súčasnosti najmä detské formy liekov proti bolesti a horúčke. Napríklad Nurofen sirup pre deti nedostať už celé týždne, a to ani v online lekárňach. Rodičia musia deťom drviť tabletky a podávať im ich s trochou nápoja. Tak do nich dostanú účinnú látku proti chorobe, hoci v inej forme.

„Situácia je dnes veľmi dynamická a neustále sa vyvíja. V realite to znamená, že ak dnes chýba nejaký konkrétny liek a jeho nedostatok sa medzičasom zastabilizuje, nasledujúci týždeň či mesiac to môže byť zase iný. Hoci musíme povedať, že aktuálna situácia trvajúca už niekoľko týždňov je neobvyklá,“ ozrejmil pred vianočnými sviatkami PR manažér siete Dr. Max Peter Sedláček.

Výpadky okrem liekov pre deti podľa neho zaznamenali aj pri prípravkoch proti bolesti hrdla, konkrétne vo forme pastiliek. Napríklad značka Strepsils je široko nedostupná a to aj online.

Rovnako situáciu opísala aj sieť lekární Benu. Chýbajú im detské sirupy na zníženie teploty a bolesti, antibiotické sirupy pre deti a čapíky. Evidujú aj výpadok pastiliek a sprejov na liečbu zápalových ochorení hrdla či prípravkov proti kašľu.

„Evidujeme výpadky pri liekoch na lekársky predpis, a to naprieč viacerými kategóriami, ako sú kardiovaskulárny systém, tráviaci trakt a metabolizmus, centrálna nervová sústava či respiračný systém. Výnimkou nie sú ani antibiotiká,“ doplnila sieť Benu. Nepomôže zháňať lieky za hranicami, lebo podobný problém majú aj inde.

Antibiotiká chýbajú v celej Európe

Lieková nedostupnosť je globálnym problémom. V rámci Európskej únie už 25 z 27 členských štátov hlási obmedzené dodávky niektorých antibiotík, informoval Trend. „Je to naozaj smutné. Nemôžem naordinovať to, čo chcem, ale to, čo je k dispozícii,“ opísala v rozhovore pre Štandard pediatrička Kristína Visolajská.

Príčinou je pandémia SARS-CoV-2.

Na jednej strane počas dvoch rokoch vírusového ochorenia COVID-19 klesol dopyt po antibiotikách, takže sa znížila produkcia. Naštartovať výrobné linky nejde tak jednoducho. Na strane druhej sú počas tejto sezóny bakteriálne infekcie o to rozšírenejšie, keďže sme sa zbavili rúšok.

Istú časť v tom zohráva aj nadmerné predpisovanie antibiotík zo strany lekárov. To vedie k nežiaducemu javu – rezistencii baktérií na antibiotiká.

https://standard.sk/193345/slovenska-vedkyna-v-izraeli-vsetci-sa-boja-ze-antibiotika-prestanu-uplne-fungovat-nove-sa-vyvijaju-ovela-pomalsie-nez-je-treba/

Ministerstvo je bezbranné

Ministerstvo zdravotníctva a Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) sa bránia, že za dostupnosť kategorizovaných liekov zodpovedá výrobca alebo držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku. Ten je podľa zákona povinný zabezpečiť, aby bol liek dostupný na trhu v dostatočnom množstve počas celého trvania zaradenia lieku v zozname kategorizovaných liekov.

Rezort ani ŠÚKL nedisponujú zákonnými mechanizmami, ktoré by im umožňovali pri mimoriadnej a nepredvídateľnej situácii zabezpečiť dodatočné dodávky liekov na slovenskom trhu. Dôvody nedostupnosti liekov sú pritom mnohokrát objektívne a nepredvídateľné.

Svoju rolu zohrala napríklad energetická kríza a zvýšené náklady na výrobu, nedostatok personálu, omeškanie vstupných surovín vrátane účinných látok. Ďalej mimoriadne situácie, ako napríklad pandémia COVID-19 alebo vojenský konflikt na Ukrajine, ktoré spôsobili vyšší dopyt po určitých liekoch a zároveň priniesli obmedzenia pri distribúcii liekov.

„Ak liek nie je dostupný na trhu v dostatočnom množstve počas šesťdesiatich po sebe nasledujúcich dní, ministerstvo môže rozhodnúť o vyradení lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov,“ doplnil rezort.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv po novom zverejňuje a denne aktualizuje informácie o prerušeniach, zrušeniach a obnoveniach dodávok na svojej webovej stránke. Lekári by si preto mali pred predpísaním lieku pozrieť, či je dostupný, a ak nie, pokúsiť sa nájsť vhodnú alternatívu.

Horúčka sa dá zvládnuť aj v domácich podmienkach

Nedostatok medikamentov zvýrazňuje aj vysoký dopyt. Sezóna respiračných ochorení je obzvlášť silná, hoci v poslednom minuloročnom týždni poklesla. Úrad verejného zdravotníctva ešte pred Vianocami vyhlásil celoslovenskú epidémiu chrípky. Viac infikovaných je aj z dôvodu nízkeho výskytu chrípky a jej podobných ochorení v uplynulých dvoch rokoch.

Ambulantné pohotovostné služby a urgentné príjmy zaznamenávajú zvýšený nápor. Vysoké teploty a respiračné ťažkosti patria v týchto dňoch k najčastejším príčinám zásahov záchranárov. Ministerstvo preto apeluje na ľudí, aby uváženejšie posudzovali zdravotné ťažkosti, pre ktoré volajú záchranku či navštívia pohotovosť alebo urgentný príjem. 

Zároveň vyzýva pacientov, aby napriek dlhším čakacím lehotám pri prejavoch chrípky uprednostnili návštevu všeobecného lekára pred využívaním pohotovosti alebo urgentných príjmov. Predíde sa tak neželaným situáciám, keď pacienti s bežne zvládnuteľným respiračným ochorením preťažujú pohotovostné ambulancie.

V prípade ľahkých príznakov ministerstvo odporúča ostávať doma, lebo aj kapacity všeobecných lekárov sú obmedzené. Na Slovensku ich chýba vyše štyristo.

Horúčka sa dá zvládnuť aj doma

Napríklad horúčka je obrannou reakciou organizmu a dá sa zvládnuť aj v domácich podmienkach.

Pri teplote nižšej ako 38,5 stupňa Celzia stačí dodržiavať pitný režim a pokoj na lôžku. Netreba užívať antipyretiká, teda lieky na zníženie teploty. Deťom však treba teplotu znižovať už pri 38 stupňoch Celzia. V prípade bábätiek a detí, ktoré majú sklon k febrilným kŕčom, treba podať antipyretiká ihneď a dieťa sledovať.

Ak má dospelý človek teplotu vyššiu ako 38,5 stupňa Celzia, stále netreba nevyhnutne volať sanitku. Najskôr treba užiť lieky na zníženie teploty a telo ochladzovať studenými obkladmi či zábalmi. „Pacienta ovinieme vyžmýkanou mokrou plachtou tak, aby končatiny zostali voľné. Meníme po pätnástich minútach, nepoužívame studenú vodu, ale vlažnú. Prípadne pacienta môžeme aj osprchovať vlažnou vodou. Ak sú ruky a nohy studené, zábaly nerobíme,“ ozrejmuje Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby s dôvetkom, že dôležité je piť dostatok tekutín.

Kedy teda vyhľadať odbornú pomoc? Ak je pacient apatický, odmieta piť, nemočí, ak horúčka neklesne po troch dňoch alebo ak má ťažkosti s dýchaním či modré pery.

Pediatri: lekársku starostlivosť nepotrebuje každé dieťa

Počas vianočných sviatkov chorobnosť ustúpila, lebo ľudia sa nestretávali v kolektívoch – či už školských alebo pracovných. Začiatkom roka preto môže chrípka opäť udrieť naplno. V systéme však chýbajú lekári.

Prezidentka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti (SSPPS SLS) Elena Prokopová podotkla, že na Slovensku je o tretinu menej pediatrov, ako je nevyhnutné pre správnu zdravotnú starostlivosť o deti. Väčšina z nich má v starostlivosti o stovky pacientov viac, než je optimálne. „Polovica primárnych pediatrov na Slovensku je starších ako 65 rokov,“ doplnila Prokopová. 

Pediatri preto žiadajú rodičov, aby uvážene navštevovali lekára, inak sa zdravotná starostlivosť neujde deťom, ktoré ju skutočne potrebujú. „Rodičia, pri príznakoch ochorenia poskytnite svojim deťom pokoj a pokojový režim v domácom prostredí, zmierňujte príznaky prechladnutia, chrípky alebo iných akútnych ochorení dýchacích ciest alebo tráviaceho traktu. Priebeh ochorení je zdĺhavejší a pri chrípkach aj búrlivejší, ako sme boli zvyknutí v posledných rokoch,“ uviedla lekárka.

Kedy je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc pri deťoch?

• problémy s dýchaním alebo veľmi rýchle dýchanie
• modranie pier alebo líc,
• silná bolesť svalov – dieťa odmieta chodiť,
• vťahovanie medzirebrových priestorov pri každom nádychu,
• bolesť na hrudníku,
• dehydratácia – prejaví sa suchosťou úst, dieťa plače bez sĺz, nemočí viac ako 8 hodín,
• záchvaty podobné epilepsii,
• pri akejkoľvek horúčke alebo kašli, ak má dieťatko menej ako 4 mesiace,
• ak má dieťa vrodené chyby (najmä srdca, pľúc či ciev),

Odporúča sa tiež dôsledne doliečiť dieťa a nezaraďovať ho do školy či na krúžky, ak sú u neho stále prítomné príznaky.