Školy boli zatvorené pridlho, deťom chýba prirodzená imunita, vraví pediatrička Visolajská

Prečo je dnes viac chorých, ako bezprostredne potom, čo sa deti po pandémii vrátili do kolektívov?

Je to dané aj počasím, keďže deti sa vracali do kolektívov na jar. Teplé a slnečné počasie vírusom nepraje. November a december je ale typický pre ich šírenie. To je prvá vlna, cez sviatky prichádza útlm a neskôr v januári a februári prichádza druhá vlna – chrípková. Minulý rok nás tieto dve vlny obišli, lebo sme boli zatvorení počas covidu. Koncom jesene a cez zimu sme mali len covidových pacientov, iné ochorenia boli v minimálnej miere. Teraz je to naopak, covid je zastúpený v minimálnej miere a dominantné sú tie vírusy, ktoré sme vtedy „zanedbali“.

Treba si uvedomiť, že deti, ktoré sa narodili okolo roku 2020, niektoré choroby neprekonali vôbec. Majú dva roky a sú, so  zveličením povedané, „imunitne naivné“. Teraz do všetkého spadli naraz.

Ide teda o deti, ktoré mali cez pandémiu jeden až tri roky, boli s rodičmi doma, nikoho iného nevídali a nechodili ani von?

Áno. Boli veľmi izolované. Tých je chorých najviac, pričom suverénne dominujú troj-štvorročné deti. Ide o „pandemické deti“, ktoré sa narodili krátko pred pandémiou.

Aké sú príčiny tohto javu?

S vírusmi sa predtým nestretli a teraz „dobiehajú“ zameškané. Vírusy, ktorými by sa za normálnych okolností nakazili v rozmedzí dvoch-troch rokov, teraz dostávajú naraz v rýchlom slede. Navyše, tento rok som prvýkrát zažila epidémiu siedmej choroby, takzvanej Hand-foot-and-mouth disease [ruka, noha a ústa, pozn. red.]. Takýchto prípadov som tento rok mala takmer päťdesiat, pričom predtým som ich videla len zriedka. V každej sezóne sa šíri špecificky určitá nákaza. Táto choroba mala veľmi vysoký výskyt.

Čo je to za chorobu?

Ide o vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje vírus Coxsackie z rodu enterovírusov. Sprevádza ho zápal hrdla, bolestivé afty na sliznici a vyrážky na nohách, rukách, ale i na ústach. Dá sa ľahko identifikovať, lebo prejavy sú veľmi typické. Po niekoľkých mesiacoch sa u niektorých predisponovaných jedincov môžu prejaviť autoimunitné ochorenia ako napríklad cukrovka. Netreba sa však báť, táto choroba sprevádza naše ľudstvo už dlho. Tento rok sa len oveľa výraznejšie vyskytuje.   

Pediatri hlásia aj výskyt syncyciálneho vírusu RVS. Čo je to za vírus?

Ide o vírus, ktorý sa bežne vyskytuje v populácii a väčšina detí ho prekoná do dvoch rokov. Aktuálne sa však prípady nakopili, keďže množstvo detí sa s ním stretlo prvýkrát. Je problematický v tom, že niektoré deti vyžadujú hospitalizáciu a dočasný prívod kyslíka. Ak je ich veľa naraz, zaťažuje to kapacity nemocníc. Iné je to, keď sa nakazení rozložia v čase.

Ktorých ochorení je teraz okrem chrípky a respiračných chorôb veľa?

Vírusy bežne neidentifikujeme, pretože vychádzame z klinického obrazu dieťaťa, ktoré vyšetrujeme. Ja potrebujem odlíšiť, či má dieťa virózu alebo bakteriálnu infekciu, a teda či potrebuje antibiotiká. Na to slúži takzvané CRP vyšetrenie z kvapky krvi. Ak by som chcela presne identifikovať vírus chorého dieťaťa, musela by som robiť PCR vyšetrenia na rôzne vírusy. Tie bežne nerobíme, lebo virózy sa liečia rovnako – vyležaním v posteli a tlmením príznakov. Spoliehame sa preto skôr na širšie epidemiologické dáta. Tie hlásia, že chrípka tvorí spomedzi nákaz takmer dvadsať percent. To nie je až tak veľa, čiže veľká chrípková vlna môže ešte prísť v novom roku.

Keďže ide aj o respiračné ochorenia, ako to postihuje rodičov? Sú teraz tiež častejšie chorí, ak majú viac detí?

Rodičia väčšinou ochorejú s malými deťmi, vypisujeme veľa PN a OČR.

Vy máte tiež päť detí, u vás to nie je tak, že keď dieťa ochorie, do týždňa ste chorí všetci?

Áno, presne tak. Šíri sa to postupne, väčšinou to trvá tri týždne a na záver ochoriem ja (úsmev).

Dokážu sa rodičia proti tomu brániť, ak musia chodiť do práce?

Dá sa proti tomu brániť. Najefektívnejšie sú súčasne najťažšie veci a ľudia ich veľmi nechcú robiť. Treba športovať, zdravo sa stravovať a chodiť von. Otužovať sa, sprchovať sa studenou vodou, mať dostatok spánku, vyváženú stravu a treba tiež mať vnútri neprekúrené miestnosti. Ľudia však majú radšej nejakú vitamínovú tabletku. Ľudia so zdravým životným štýlom majú menej infekcií, sú menej chorí a priebeh ochorení je všeobecne miernejší. To isté platí aj u detí. Deti, ktoré behajú po vonku, športujú a majú zdravý životný štýl, chodia do mojej ambulancie menej. A tiež sa z toho rýchlejšie dostanú.

Nepomáha aj to, že má každý člen domácnosti vlastný pohár a vlastný tanier?

U nás doma by to veľmi nefungovalo (úsmev). Pri respiračných ochoreniach si deti väčšinou vírusy odovzdajú. Nedá sa tomu zabrániť, lebo patogény sa šíria vzduchom, ale aj cez povrchy predmetov, ako sú kľučky či spínače. Umývanie rúk je veľmi dôležité.

Je to pre vás z hľadiska záťaže ľahšie alebo ťažšie ako počas pandémie?

Momentálne to vnímam ďaleko lepšie, lebo deti sú psychicky zdravšie a žijú normálnejší život. Dnes ich nejaký sopeľ nerozhádže. Suverénne najťažšie boli dlhodobo zavreté školy a izolácia. To bolo šialené.

Pozorujete aj psychologické či fyziologické dôsledky, ktoré prinášajú svoju daň?

Myslím si, že mať bežnú chorobu je normálne. Deti majú „nárok“ na desať chorôb do roka. Teraz je chorý asi úplne každý, ale ide o choroby, ktoré k detstvu patria. Žiadnu paniku z toho robiť netreba. Náročnejšie je to pre rodičov kvôli logistike.

Pediatričkami sú často mladé mamy s deťmi. Nemajú potom v tom najhoršom období výpadky aj detskí lekári?

To je večný problém. Ak ochorie detská populácia, ochorieme aj my pediatri. Keď ma treba najviac v ambulancii, treba ma najviac aj doma.

Ako to riešite?

Niekedy ešte po večeroch mávam telefonáty alebo videohovory s pacientmi. Dosť pomáha, ak mi mamičky nahrajú napríklad kašeľ svojich detí. Vtedy je to naozaj náročná záťaž.

Počas pandémie ale oslabla aj psychická a fyzická odolnosť detí. Pozorujete následky aj v tejto oblasti?

Pozorujeme zníženie fyzickej kondície a nárast obezity, čoho následkom je, že deti ťažšie prekonávajú aj ochorenia. Nie sú v dobrej forme. Odnaučili sa chodiť von a športovať. Aj to je následok pandémie.

Môžeme z nových skúseností definovať aj nejaké ponaučenie pre prípadné pandémie do budúcna a to, ako pristupovať k deťom?

Pri pandémii sme robili všetko „na kolene“, nevedeli sme, čo bude nasledovať. Spätne sme múdrejší a vieme, že zatváranie škôl a obmedzovanie života detí sme nemali robiť tak dramaticky. Aj deti mali síce ťažšie priebehy covidu a problémy s dlhodobým covidom, nebolo to nič banálne. Ale so staršími ľuďmi sa to nedalo porovnávať. Školy boli zatvorené pridlho. Nepoznali sme vtedy, aké budú následky. Mohlo to dopadnúť aj úplne inak.

Ponaučením je, že do budúcna máme myslieť na psychické zdravie a celkový dobrý stav dieťaťa, a nemyslieť na dieťa len cez možné ochorenie. Zdravie je omnoho komplexnejšie. Prehnali sme to a obzvlášť na Slovensku. Má to následky a niektoré deti si ich ponesú celý život.

Pomohlo by, ak by deti počas lockdownov chodili aspoň na hodiny telesnej výchovy na dvor, menšie deti by sa stretávali na detskom ihrisku vonku, prípadne šli na výlety?

Určite. Zákaz detských ihrísk a zákaz chodenia do lesa, to boli úplne absurdné nariadenia. A keď sme mali k dispozícii očkovacie látky a deti nežili so starými rodičmi, ich obmedzovanie bolo nadmerné. Neskôr sa obmedzoval pohyb detí kvôli starším ľuďom, ktorí sa ani nechceli dať zaočkovať. To bolo tiež nevhodné.

V Prievidzi na tri dni zatvoria gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského, ale nie pre fyzické, ale pre psychické ochorenia. Aj to zrejme súvisí s pandémiou...

Jednoznačne. Práve deti v najcitlivejšom veku, ktoré sa musia socializovať, vytvárať si vlastný sociálny život s kamarátmi a „odtŕhať“ sa od rodiny, boli zablokované. Toto obdobie je jedinečné, ak ho premeškáme, už sa nikdy nevráti. Viem si predstaviť, že to má následky, pretože nie je normálne, aby mladý človek žil výlučne so svojimi rodičmi.

Rovnako aj životný štýl mladých ľudí nie je veľmi zdravý. Problém sú aj sociálne siete. Myslím si, že to nebude dlho trvať, a niektoré veci na internete do osemnástich rokov zakážu rovnako ako cigarety a alkohol. Aspoň podľa mňa by to tak malo byť. Na sociálnych sieťach sú aj malé deti a nikomu to neprekáža, stačí si napísať iný dátum narodenia. Deti sa na internete nevedia správať. Bude ich to prenasledovať celý život, zazdieľajú si tam hocičo. Tie následky ešte len pocítia.

Blížia sa Vianoce, prázdniny všeobecne brzdia pandémie, ale zato deti choroby prenášajú na starých rodičov. Je vhodné návštevy radšej obmedziť, ak je dieťa choré?

Ak je dieťa vyslovene choré, k starým rodičom by som s ním nechodila. Ale ak má starý rodič päťdesiat rokov, nie je to dramatické. Povedzme si rovno: čo by rodičia malých detí robili bez starých rodičov, keď deti bývajú choré priebežne po celý rok a starkí výrazne pomáhajú s vnúčatami. Pre starších ľudí je omnoho dôležitejšia psychická pohoda a byť cez sviatky v rodinnej komunite.

Môže byť súčasná vlna chorôb po prázdninách ešte horšia?

Pravdepodobne príde chrípková epidémia, ktorá môže byť ešte výraznejšia. Dnes už však máme pre deti vakcínu proti chrípke, ktorá sa dáva sprejom do nosa. Je veľká škoda, že to nevyužíva viac rodičov. Ide o overenú vakcínu, ktorá dlhé roky funguje v zahraničí. Verím, že budúce sezóny ju budú rodičia využívať čoraz častejšie. Aplikujú ju samotní rodičia.

Pociťujete aj problém s nedostatkom liekov?

Pociťujem ho výrazne. Za normálnych okolností by som predpísala liek a sám pacient by si vybral lekáreň, kde si liek vyzdvihne. Teraz najskôr zavolám do lekárne a pýtam sa, čo majú a podľa toho predpisujem. Vychádzam z toho, čo je momentálne k dispozícii. Je to naozaj smutné, najmä pri antibiotikách. Nemôžem naordinovať to, čo chcem, ale to, čo je k dispozícii. Problémom sú aj sirupy proti teplote. U malých detí máme podávať lieky len v sirupovej forme, ale tých je nedostatok. Rodičia si musia potom drviť tabletky a dať ich do nápoja, ako sme to robili kedysi.

Foto – Matúš Zajac