Aj keď sa robot vie spoznať v zrkadle, o svojej existencii nevie

Presne takéto prekvapujúce poradie vývinu kognitívnych schopností podľa jeho slov pozorujú kognitívni vedci aj pri vývine dieťaťa. "Preto si aj nik z nás nepamätá, čo robil, keď mal jeden rok, lebo svoju existenciu sme si vtedy ešte neuvedomovali. Dokonca ani keď sme sa už vedeli spoznať v zrkadle, neuvedomovali sme si ešte, že existujeme. To prišlo až o pár mesiacov neskôr," uviedol Lúčny.

Vysvetlil, že kým ľudia, šimpanzy, slony alebo psy sa v zrkadle rozpoznávajú, primitívnejšie tvory, ale aj deti vo veku menej ako 18 mesiacov, to nedokážu. "Náš výskum v oblasti informatiky sa pokúša overovať hypotézy vývinových psychológov a neurovedcov. V prípade spoznania sa v zrkadle ide o súvis so schopnosťou imitovať, ktorú sa jedinec učí od členov svojej sociálnej skupiny," doplnil Lúčny.

Robot sa najprv naučí napodobňovať človeka na základe toho, že človek napodobňuje jeho. "V tomto procese sa vytvorí asociácia medzi videným obrazom a pohybmi robota, ktorá je použiteľná obomi smermi. Pred zrkadlom potom robot napodobňuje samého seba, tento proces je ale oveľa synchrónnejší než pri bežnej imitácii. Na základe toho vie robot vytvoriť model seba samého ako člena svojej sociálnej skupiny, ktorý je dokonale synchrónny s jeho telom," povedal vedec.

Priblížil aj, ako umelá inteligencia vyhodnocuje, čo vidí. "Existuje viacero spôsobov, ako dosiahnuť, aby umelá inteligencia rozpoznala na obraze určitý objekt. Klasické metódy sa snažia premeniť šikovným informatickým spôsobom obraz na pomerne malý zoznam čísel, takzvaných príznakov a medzi týmito potom matematickou metódou oddeliť jeden objekt od druhého. Modernejší prístup používa hlboké neurónové siete na to, aby sa onen šikovný spôsob premeny obrazu na príznaky našiel sám, čo mu dáva väčšie šance, aby bol kvalitný."