Tridsať rokov automobilizmu na Slovensku: Pribudli dva milióny áut, kradnú sa menej a poklesli nehody

Bratislava poèas zákazu vychádzania Ilustračný záber. Einsteinova ulica v Bratislave. Foto: Jakub Kotian/TASR

Slovensko sa za tri desaťročia zmenilo priam na nepoznanie aj čo sa týka automobilov. Napriek mnohým nenaplneným príležitostiam sa podarilo viac ako zdvojnásobiť dĺžku našej diaľničnej siete. Kriminalita súvisiaca s autami dnes dosahuje nízke rozmery oproti tomu, čo sa tu podľa štatistík dialo pred tromi dekádami. Ubudlo tiež smrteľných nehôd. Aj taký bol vývoj počas uplynulých 30 rokov Slovenska.

Pamätáte si ešte staré časy trvalých hraničných kontrol pri jazde autom na dovolenku, teda pred vstupom do schengenu v roku 2007? Slovensko sa za 30 rokov svojej samostatnej existencie výrazne zmenilo. Niečo sa podarilo viac, niečo menej, no motoristi zažili veľké novinky a ďalšie výrazné zmeny už teraz klopú na dvere. Keďže sme sa v máji 2004 stali členom EÚ, aj nás sa týka napríklad zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi. Euroúradníci preň vytýčili rok 2035.

Späť však k bilancovaniu – keďže Slovensko oslávilo 1. januára 30 rokov samostatnej existencie, je naň najlepší čas. Dobrou správou je, že počas 30 rokov výrazne poklesla kriminalita v súvislosti s autami. Za rok 1993 ukradli v krajine necelú desiatku tisíc áut. Dnešné ročné čísla nepresahujú ani tisíc krádeží.

Ide o pozitívny trend, čo platí o to viac, že extrémne narástol počet áut na Slovensku. Kým pred 30 rokmi ich bolo v krajine registrovaných 1,6 milióna, dnes je to 3,5 milióna áut. Áut na cestách pribudlo, no počet obyvateľov sa zmenil len mierne. Podľa oficiálnych dát narástol o zhruba 116-tisíc na 5,44 milióna obyvateľov, uvádza Denník N.

Diaľnice sa podarilo výrazne rozšíriť, no nie tak, ako politické elity pôvodne plánovali. Medzičasom zľudovený sľub o diaľnici z Bratislavy do Košíc v roku 2010 je už aj zbytočné opakovať. S pridlhou výstavbou a stavebným plánovaním sa boríme dlhodobo. Smutným príkladom je blamáž v súvislosti s obchvatom Bratislavy a chýbajúcou križovatkou D1 a D4, ktorú sa konečne podarilo aspoň vysúťažiť, no tak skoro v prevádzke nebude.

Problémy máme aj mimo kľúčovej diaľnice D1. Stačí sa len pozrieť na frustráciu Kysučanov, čo sa týka diaľnice D3. Napriek tomu naša diaľničná sieť narástla z menej ako 200 kilometrov po páde komunizmu na 550 kilometrov za rok 2021, upozornil Denník N s dôvetkom, že 30 kilometrov je v prevádzke s polovičným profilom. V celkovom počte kilometrov diaľnic ide, samozrejme, o citeľný rozdiel a takýto trend korešponduje so zvýšenými nárokmi Slovákov, ktorí vlastnia auto čoraz častejšie.

Čo je veľmi dôležité, slovenské cesty sú po troch dekádach bezpečnejšie ako kedysi. Zatiaľ čo za rok 1993 v štatistikách nájdeme 50 198 dopravných nehôd, v predminulom roku to bolo už len 11 886 nehodových udalostí.

To sa premieta aj do celkového počtu usmrtených osôb na cestách, ktorý počas 30 rokov poklesol, a to o viac ako polovicu. Z 582 ľudí sa znížil na 226 osôb v roku 2021, hoci počet áut a hustota premávky sa zvýšili. Najnovšie čísla nehodovosti za rok 2022 štát ešte len zverejní, no už teraz vieme povedať, že práve toto je jedna z oblastí, kde sa Slovensko za tri desaťročia posunulo jednoznačne vpred.

Text pôvodne vyšiel na portáli Topspeed.sk. Vychádza so súhlasom redakcie.


Ďalšie články