Ako nás prekvapí umelá inteligencia, keď dostane masívnu dávku digitálnych steroidov

Spoznali by ste, že predchádzajúci odsek som nenapísal ja, ale umelá inteligencia, konkrétne openAI? Zadal som jej úlohu „napíš úvod do článku o umelej inteligencii v ekonomike”. Sociálne siete sú zaplavené pokusmi s týmto nástrojom. OpenAI dokáže prekladať ľudské aj programovacie jazyky, vypĺňať tabuľky dátami či písať hiphopové texty. V tomto článku sa budeme zaoberať tým, ako umelá inteligencia premení ekonomiku a aké výhody to môže priniesť.

Áno, výsledky nemá dokonalé, no treba brať do úvahy, že ide o beta verziu otvoreného nástroja, dostupného v každej domácnosti cez webový prehliadač. Môžeme preto predpovedať, že v najbližších rokoch budú on a jeho klony znamenať menšiu, možno dokonca väčšiu revolúciu v kanceláriách. Vytváranie popisov výrobkov, datamining, účtovníctvo, legálne texty, helpdesky a ďalšie administratívne činnosti, kde sa postupuje podľa predvídateľných algoritmov, dostanú masívnu dávku digitálnych steroidov.

Umelá inteligencia má potenciál odbremeniť ľudské zdroje od repetitívnych intelektuálnych úkonov, tak ako elektronika a robotika odbremenila od opakujúcich sa manuálnych úloh. Ale po úvodnom nadšení často prichádza vytriezvenie. Existuje veľa zoznamov technologických limitácií umelej inteligencie od povolanejších ľudí, ako som ja – od kvality a štruktúry vstupných dát, ťažko odhaliteľný vnútorný „bias“, neschopnosť brániť sa cieleným útokom, neschopnosť abstrakcie, až po nemožnosť vyjadriť riešenia niektorých problémov matematicky, na čo upozorňoval už Alan Touring.

No existujú aj netechnické biznisové prekážky. Sú nimi napríklad nízka, respektíve nulová transparentnosť v rozhodovaní, čo môže mať legálne dôsledky. Alebo limitovaná schopnosť pracovať s emóciami a empatiou, či obmedzené možnosti porozumieť etickým a morálnym aspektom. Napriek všetkej pozlátke modernity obchodné vzťahy v sebe stále zahŕňajú veľa „opičích tancov“ z úsvitu ľudstva, ktoré sa nedajú nahradiť algoritmami.