Mnohí bojovníci zo Západu sú nastavení na valhalu. Pred smrťou chcú zabiť čo najviac Rusov

Reportéri z denníka Washington Post vyspovedali zahraničných bojovníkov zo Západu, ktorí sa pridali na stranu Ukrajiny v jej boji proti ruským inváznym silám. Hlbší pohľad do duše týchto bojovníkov odhaľuje ich pohnútky. Na jednej strane snaha pomôcť, idealizmus, romantika, na druhej pózovanie na sociálnych sieťach, vzrušenie z nebezpečenstva a sklony k násiliu. Z bezpečnostných dôvodov sa väčšina dobrovoľníkov rozhovorila pod podmienkou anonymity.

Niekoľko mesiacov pred ruskou inváziou na Ukrajinu sa 30-ročný bývalý kapitán britskej armády ocitol na rázcestí. Mal možnosť pracovať v kancelárii bezpečnostnej firmy a tráviť čas diskusiami o banálnostiach so svojimi sestrami a matkou. Zápasil s rutinou civilného života, až kým sa mu neotvorila alternatívna cesta – možnosť dobrovoľne brániť Ukrajinu.

Šťastný na fronte

Hoci takmer zahynul pri delostreleckej paľbe v Bachmute, teraz je „šťastnejší, než bol kedykoľvek predtým“, vyznal sa pre Washington Post. Boj za Ukrajinu mu dáva „zmysel“ a nebezpečenstvo ho „vzrušuje“.

„Táto vojna bola pre Ukrajinu hrozná, hrozná vec,“ uviedol. „Ale posledných deväť mesiacov považujem za najlepšie a najpríjemnejšie v mojom živote. Nasledujúcich 50 rokov už nemôžem sedieť v kancelárii a robiť v PowerPointe. Jedna časť môjho Ja to robí preto, lebo je to správne, a druhá časť pre násilie,“ priznal britský veterán s tým, že „sú to tak trochu obe časti“.

Zložité pohnútky, ktoré ho priviedli do krvou nasiaknutých zákopov Ukrajiny, odrážajú skúsenosti tisícov ľudí, ktorí odpovedali na výzvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského adresovanú dobrovoľníkom po ruskej invázii vlani vo februári. Niektorí tam išli brániť demokraciu, iní preto, aby unikli vlastným démonom, poznamenal Washington Post.

Právna otázka

Na Ukrajine je aktívnych tisíc až 3-tisíc zahraničných bojovníkov a väčšina slúži v troch práporoch Medzinárodnej légie územnej obrany Ukrajiny, vyplýva z odhadov analytikov a akademikov. Ide naozaj o odhady, ukrajinská armáda totiž nereaguje na žiadosti o poskytnutie podrobností o dobrovoľníkoch.

V porovnaní s pravidelnou ukrajinskou armádou je vplyv zahraničných dobrovoľníkov na bojisku relatívne malý. Na Západe však priťahujú veľkú pozornosť, najmä keď zahynú v boji alebo skončia v zajatí. Vyvolávajú spleť nepohodlných právnych, morálnych a politických otázok pre Ukrajinu aj svoje domáce vlády.

Ochota desaťtisícov bojovníkov odpovedať na Zelenského výzvu však hovorí o pochopení záležitostí Ukrajiny – krajiny ašpirujúcej na slobodného a demokratického člena Európskej únie, bojujúcej o prežitie proti totalitnému režimu s dejinami násilného porušovania územnej suverenity svojich susedov, píše Washington Post.

Podľa denníka niektorí dobrovoľníci musia porušiť zákony svojich krajín, aby mohli bojovať na Ukrajine. Experti upozorňujú, že v prípade amerických dobrovoľníkov ide o porušenie zákona o neutralite z roku 1794, ktorý má zabrániť, aby občania USA zatiahli svoju krajinu do cudzej vojny.

A ak by to aj bolo legálne, prítomnosť západných bojovníkov na Ukrajine bráni spoločnému úsiliu americkej administratívy a jej spojencov v NATO vyhnúť sa priamemu zapojeniu do ruskej vojny. Navyše nie je jasné, kto je zodpovedný za dobrovoľníkov počas ich nebezpečnej bojovej služby a po nej, poznamenal denník.

Podľa odborníkov výber mnohých problémových veteránov poukazuje aj na zlyhanie vlád, ktoré mali riešiť ich traumy z minulosti a reintegráciu do civilného života. Neprofesionálni vojaci spôsobili vrásky na čele aj ukrajinskej armáde, ktorá zistila, že niektorí sú skôr na obtiaž.

Realita vojny

Ukrajinské vedenie vlani na jar oznámilo, že dobrovoľne sa prihlásilo do boja približne 20-tisíc ľudí z vyše 50 krajín sveta. Drvivá väčšina sa však zrejme vrátila domov ešte pred letom, ako vyplýva zo štúdií akademikov aj z rozhovorov s viac ako desiatkou zahraničných bojovníkov.

Washington Post konštatuje, že mnohí sa zrejme viac zaujímali o pózovanie na sociálnej sieti Instagram, než o to, aby sa pustili do zákopovej vojny. Iní zasa chceli prežívať fantáziu videohry Call of Duty. Ďalší boli obvinení z krádeží či sexuálnych útokov. Alebo sa zistilo, že utekajú pred trestným stíhaním vo svojej vlasti.

Realita vojny už na počiatku vyviedla z rovnováhy mnohých dobrovoľníkov, pokračuje denník. Intenzita bojov a vysoká pravdepodobnosť smrti totiž ohromila aj mnohých skúsených vojakov zo Západu, najmä keď sa ocitli pod delostreleckou paľbou bez leteckej podpory, na ktorú sa spoliehali v Iraku a Afganistane.

Ale pre mnohých bojovníkov, najmä veteránov, ktorí sa snažia začleniť späť do civilného života, sú hrôzy krviprelievania na Ukrajine stále atraktívnejšie než „malátnosť mieru“ doma.

Stovky týchto lepšie vycvičených dobrovoľníkov operujú v menších jednotkách, ktoré fungujú nezávisle od Medzinárodnej légie územnej obrany Ukrajiny. Ide o jednotky vedené dlhoročnými regionálnymi odporcami Moskvy, ako sú Gruzínska légia a čečenské prápory. Ale aj jednotky vedené Západniarmi s názvami Alpha (Alfa), Phalanx (Falanga) a Norman Brigade (Normanská brigáda).

Veliteľ Normanskej brigády s volacím znakom Hrulf, rodák z kanadského Québecu, pre Washington Post uviedol, že v jeho jednotke sú okrem Američanov, Kanaďanov a Britov aj bojovníci zo Švédska, Dánska, Nemecka, Španielska, Portugalska, Talianska, Jordánska, Egypta a Nórska.

Pred vojnou si Hrulf myslel, že „Rusi a Ukrajinci sú jeden národ, ako bratia a sestry“. Teraz má ukrajinskú manželku a dcéru a je plne oddaný ukrajinskej veci. „Niet cesty späť,“ povedal.

Samovražedná misia

Ďalší Kanaďan, 33-ročný Joseph Hildebrand, obrábal svoju rodinnú farmu v Saskatchewane – zberal šošovicu a tvrdozrnnú pšenicu, staral sa o kravy. Uisťoval svoju manželku, že sa zmieril s ukončením kariéry v kanadskej armáde, s ktorou bol dvakrát v Afganistane. V skutočnosti sa s tým nezmieril.

„Doslova to nezvládol,“ povedala Carissa, vdova po Hildebrandovi. „Začal sa rozprávať so svojimi priateľmi, ktorí tam išli, a cítil, že to musí urobiť… Trápilo to jeho dušu,“ dodala.

Bez ohľadu na ich motiváciu je služba a obetavosť zahraničných bojovníkov skutočná, zdôrazňuje Washington Post.

Na Ukrajine ich zahynulo dosiaľ približne sto a viac a ďalších zhruba tisíc skončilo so zraneniami, odhaduje Kacper Rekawek z Centra pre výskum extrémizmu na nórskej univerzite v Osle.

Hildebrand zahynul v bojoch o Bachmut. Jeho rodine trvalo viac ako päť týždňov, kým získala jeho telo. Bývalý kanadský výsadkár a Hildebrandov blízky priateľ tvrdí, že ho vyslali na „samovražednú misiu“.

Podľa denníka sa tento výsadkár rozhovoril pod podmienkou anonymity zo strachu pred postihom zo strany ukrajinskej vlády. Vyjadril frustráciu aj z toho, že ukrajinské sily nie sú lepšie pripravené.

„Existujú naozaj veľké problémy, pretože mnohí z týchto chlapcov nie sú vycvičení vojaci,“ posťažoval sa výsadkár, keď po štyroch mesiacoch bojov opúšťal Ukrajinu. „Naozaj je pre mňa ťažké sa na to pozerať. Je tam veľa paniky. Je tam hrozný nedostatok výcviku,“ dodal.

Valhala

Iní dobrovoľníci považujú kritizovanie Ukrajincov za nespravodlivé.

„Najväčšiu frustráciu mám zo zahraničných bojovníkov, ktorí sa sťažujú: ‚Posielajú nás na samovražedné misie.‘ Áno, brácho, čo si myslíš, že čo je vojna?“ reagoval pre Washington Post Jason Mann (37), Američan z jednotky Phalanx.

Mann slúžil predtým v Afganistane. Z Kolumbijskej univerzity si odniesol titul z informatiky a pred príchodom na Ukrajinu pracoval ako softvérový inžinier v spoločnosti Google.

Severne od Kramatorska bojoval Brit (38) pod volacím znakom Swampy. Ako uviedol, z britskej armády odišiel pre zranenie kolena. Mal dosť času na premýšľanie a vojna na Ukrajine mu napokon ukázala cestu. „Presne viete, prečo ráno vstávate,“ povedal.

Podľa 28-ročného Američana, ktorý bojoval na Ukrajine približne šesť mesiacov, tam panoval spoločný sentiment.

„Mnohí chlapci boli skutočne mentálne nastavení na valhalu (v staronordickej mytológii miesto, kam prichádzajú po smrti padlí hrdinovia, pozn. redakcie) – chceli zomrieť ako vojaci a zároveň zabiť čo najviac Rusov,“ povedal.

„Nechcem nikoho zhadzovať, ale cítili sa odcudzení od toho, čo sa deje vo svete, a okrem tohto neexistovalo pre nich miesto ani systém… Z tých ľudí, ktorí sa tam objavia, je každý nejakým spôsobom romantik a mnohí majú zlomené srdcia. Ale všetci boli aj idealisti, ktorí chceli byť súčasťou niečoho väčšieho, než sú oni sami,“ dodal Američan.

The Danish soldier Carl "Storm" Baldersson is one of the men in Ukraine’s Foreign Legion fighting against the Russian Army.

The vikings used the be very active near Kyiv more than 1000 years ago.

The contemporary “Ragnar Lodbrok” is fighting in the same region as his ancestors. pic.twitter.com/JKfm3QWCpo

— Visegrád 24 (@visegrad24) April 27, 2022

Bod zlomu

Washington Post píše, že vojna trvá už 11 mesiacov a dobrovoľníci, ktorí na Ukrajine zostali, sú veľmi oddaní a ochotní odolávať zimným podmienkam a prekonávať jazykové bariéry aj medzikultúrne napätie, ktoré občas vzplanie. Pre niektorých je vojna na Ukrajine vzácna príležitosť, aby využili svoj výcvik.

Dvadsaťtriročný bývalý príslušník britskej armády, ženista, má za sebou päť rokov trvajúci výcvik na odmínovanie a budovanie zákopov a mostov, ale nikdy tieto znalosti nevyužil spôsobom, ktorý by bol užitočný. Strávil nejaký čas vo východnej Európe výcvikom zahraničných jednotiek, ale prišlo mu to únavné a zbytočné.

„Aby som bol celkom úprimný,“ priznal pre Washington Post, „mojou hlavnou motiváciou, prečo som sem prišiel, bolo strieľať do ľudí a nechať strieľať na seba“.

„Nechcel som dostať dôchodok s vedomím, že som nikdy neurobil nič užitočné,“ vysvetlil. Ale teraz, ako vyhlásil, je oddaný ukrajinskej veci.

Nie všetkým dobrovoľníkom chýbali doma možnosti uplatnenia. Keď Rusko napadlo Ukrajinu, Zachary Jaynes (28), čerstvý absolvent Dartmouth College a bývalý príslušník elitných amerických jednotiek Rangers, sa práve chystal na meditačnú cestu do himalájskych hôr.

Matka mu zomrela, posledný rok na škole absolvoval v čase proticovidových lockdownov. Podobne ako mnohí západní veteráni na Ukrajine, aj on bol rozčarovaný z nasadenia v Afganistane. Uvažoval preto o práci v poradenstve, ale to mu nezdalo príliš lákavé.

„Keď som sa snažil preniesť cez svoju vojenskú minulosť, nastal taký stupeň prázdnoty a existenčného strachu. Zistil som, že sa nedokážem preniesť cez tieto skúsenosti,“ konštatoval.

Ale začiatok ruskej invázie sa mu zdal „ako bod zlomu“. „Mohol som buď ignorovať to, čo sa deje na Ukrajine, ignorovať toto volanie o pomoc, alebo sa úplne ponoriť do priepasti a pokúsiť sa nájsť svetlo,“ dodal Jaynes.