Na Slovensku sa na pozadí aktuálnej vládnej krízy v posledných dňoch objavilo viacero dôležitých momentov. O každom z nich médiá do sýtosti informovali, občania debatovali a politici sa hádali.

Napriek tomu alebo práve preto nám unikol celkový obraz toho, čo sa v súčasnosti v parlamente a na úrade vlády deje. Ako by povedal milovník metafor, pre stromy sme prestali vidieť les.

Dovoľme si teda malú rekapituláciu kompletného príbehu, bez zbytočného balastu a odborných termínov, ktoré zahmlievajú podstatu.

V sobotu sa hlasovalo v referende, ktorého cieľom mal byť pád vlády, nakoniec však nebolo o páde vlády, keďže tá už padla. Napriek tomu sa za zmenu ústavy a možnosť predčasných volieb vyslovilo vyše 1,1 milióna ľudí, čo je vyšší počet, ako v druhom kole prezidentských volieb v roku 2019 hlasoval za Zuzanu Čaputovú.

Krátko nato členovia odvolanej vlády, ktorá by už mala iba kúriť, svietiť a šúchať nohami, odštartovali informačnú kanonádu, ktorej cieľom bolo výsledok referenda bagatelizovať a zosmiešniť. Vraj šlo o „blamáž“ či „debakel“.

Igor Matovič, stále de facto prvý muž koalície, navyše predviedol pozoruhodnú mieru dezorientácie, keď sa ešte počas hlasovania pokúsil referendum predefinovať na meradlo dôvery voči vláde.

„Prieskumy hovoria, že skoro až 90 percent nechce súčasnú vládu. Tak dnes teda uvidíme, ako veľmi sa líšia prieskumy à la ‚čo sa babe chcelo‘ od reálnej vôle ľudu,“ napísal na Facebooku.

Niekoľko dní po tom sa rozhádané osadenstvo Babylonskej veže známej aj ako Národná rada SR na malý moment stmelilo, exkoalícii sa v stredu podarilo tesne pretlačiť zmenu ústavy. S presne opačným posolstvom, aké malo referendum.

Stalo sa to takto: Politici bývalej koalície znásilnili návrh z dielne najmenej poslušnej strany Sme rodina, ktorý pôvodne rátal s tým, že predčasné voľby bude možné vyvolať dvomi spôsobmi – referendom alebo uznesením poslancov.

Schválili totiž pozmeňovací návrh k nemu, ktorý ponechal iba druhú možnosť a samých seba (a svojich parlamentných nasledovníkov) v laviciach poriadne zabetónovali. A to tak, že skrátiť volebné obdobie bude možné uznesením, na ktoré bude potrebných až 90 hlasov poslancov, teda kvalifikovaná väčšina a nie jednoduchá – 76 hlasov, ako to žiadali ľudia v referende.

Ako by toho nebolo málo, skrachovaná koalícia síce napokon pochopila nevyhnutnosť predčasných volieb, ale zároveň si vsugerovala, že je nevyhnutné ich čo najviac posunúť, hoci si to myslí iba ona sama. Slovami Matoviča – oddialiť ich „maximálne“. S najväčšou frekvenciou sa skloňuje termín 30. september.

Predstava je teda taká, že vláda bude formálne bačovať ešte takmer rok po tom, ako stratila dôveru zákonodarného zboru – ak do úvahy berieme fakt, že odovzdanie moci zväčša trvá niekoľko týždňov.

A skončíme pri bežných voličoch, pri ktorých sme začali. Ako vyplynulo z čerstvého prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N, tí chcú predčasné voľby, naopak, čo najskôr. Viac ako 63 percent opýtaných hovorí, že by ich chceli už v máji alebo júni. Za septembrové voľby je zhruba 48 percent ľudí. Riadne voľby vo februári 2024 podporuje len 39 percent. Respondenti mali možnosť vysloviť sa ku každej možnosti samostatne.

Len niekoľko dní predtým agentúra AKO v prieskume zistila, že za to, aby sa konali predčasné voľby v júni, bolo 57,7 percenta ľudí, za septembrový termín sa vyjadrilo iba 13,2 percenta opýtaných.

Napriek týmto rozporom má rozpadnutá koalícia odvahu nazývať sa „demokratickou“ azda v každej druhej vete. Viac na hulváta to už nejde. Skutočne nie.