Hershov článok o americkej sabotáži plynovodov spustil lavínu reakcií. Podľa niektorých škodí žurnalistike

Článok amerického novinára Seymoura Hersha o zničení plynovodov Nord Stream Spojenými štátmi za pomoci Nórov spustil lavínu reakcií. Podľa Washingtonu a niektorých novinárov Hersh nepíše pravdu. Otázne je aj to, do akej miery sa budú Hershovými zisteniami zaoberať európske vlády. Hersh medzitým poskytol rozhovory ruským novinárom, tí americkí majú podľa jeho slov menší záujem. Ozval sa aj Edward Snowden.

Osemdesiatpäťročný laureát Pulitzerovej ceny zverejnil v stredu na svojom blogu článok, kde opisuje, ako vlani v júni potápači amerického námorníctva, operujúci pod krytím široko propagovaného cvičenia NATO, nastražili v Baltskom mori diaľkovo ovládané výbušniny. Tie o tri mesiace neskôr odpálilo nórske námorníctvo. Výbuchy zničili tri zo štyroch plynovodov Nord Stream. Hersh sa odvolával na svoj zdroj oboznámený s plánom tejto operácie.

PolitikaNord Stream zničili USA s pomocou Nórov, píše investigatívny novinár a laureát Pulitzerovej ceny Seymour Hersh

Biely dom označil Hershove tvrdenia za „nepravdivé a úplnú fikciu“, Ústredná spravodajská služba (CIA) za „úplne a dočista nepravdivé“ a Pentagón vyhlásil, že „Spojené štáty neboli zapojené do výbuchu Nord Stream“.

Hersh pre ruské médiá

Po zverejnení článku sa s Hershom spojila ruská agentúra TASS. Pýtala sa na zdroj.

„Zdá sa, že je to niekto, kto vie celkom dosť o tom, čo sa deje… Samozrejme, že ľudí nemôžem menovať,“ reagoval Hersh. Povedal však, že už počas písania článku sa obrátil na hovorcu CIA. Ale ako dodal, americká administratíva zrejme poprie svoju účasť na sabotáži.

„Som si istý, že niektorí z Bieleho domu by boli radi, keby to pán (riaditeľ CIA William) Burns poprel,“ dodal.

Hersh ani v rozhovore pre ruský denník Izvestija neprezradil identitu svojho zdroja: „Oveľa viac mi volajú ruskí novinári než americkí. Nie je to smiešne? Napísal som tento príbeh a ten hovorí za seba. Ak sa ma spýtate, kto je môj zdroj, musíte chápať, že vám neodpoviem.“

Nemci dostali signál

V ruskej odbornej komunite sú si, mimochodom, istí, že Hershov článok nepovedie k širokej diskusii a ani neprinúti západné krajiny zverejniť výsledky svojho vyšetrovania, píše ďalej Izvestija.

„S najväčšou pravdepodobnosťou povedia, že novinár si vo svojom článku vymýšľa a že toto všetko je ,ruka Kremľa‘, pretože oficiálne Washington účasť popiera. Ak by aj samotní Nemci, Švédi alebo Dáni našli nejaké dôkazy o účasti USA na výbuchoch, sotva by o nich hovorili, pretože by neboli schopní prevziať takú zodpovednosť,“ povedal pre denník hlavný analytik Národného fondu pre energetickú bezpečnosť Igor Juškov.

Kolegiálna kritika

Hersh čelí veľkému odporu aj medzi svojimi kolegami. Jedným z nich je bulharský investigatívny novinár z projektu Bellingcat Christo Grozev, ktorý označil jeho článok za fikciu.

Grozev dúfa, že nebude žiť tak dlho, aby sa stal tak „senilným, skorumpovaným alebo posadnutým lžou ako Seymour Hersh“.

Napísal, že Hershovo „nezodpovedné spravodajstvo“ z jediného anonymného zdroja patrí medzi tie, ktoré spôsobili tie „najhoršie škody na žurnalistike“.

Snowden a Zátoka svíň

Na Hershove zistenia a postoj Washingtonu zareagoval aj Edward Snowden, bývalý spolupracovník amerických tajných služieb. Do povedomia sa dostal v roku 2013, keď zverejnil kópie tajných amerických dokumentov a odhalil sledovacie operácie Úradu pre národnú bezpečnosť (NSA). Utiekol vtedy do Ruska, ktoré mu poskytlo azyl. Vlani mu udelili aj ruské občianstvo.

„Spomeniete si na nejaké príklady tajnej operácie z minulosti, za ktorú bol Biely dom zodpovedný, ale dôrazne ju poprel?“ pýtal sa Snowden na Twitteri.

Ako príklad uviedol neúspešnú inváziu vojakov kubánskeho pôvodu v Zátoke svíň na juhu Kuby v roku 1961. Zorganizovali ju americké spravodajské služby s cieľom zvrhnúť vládu Fidela Castra.

Snowden pripojil k svojmu tvítu agentúrnu správu zo 17. apríla1961. „Minister zahraničných vecí Dean Rusk dnes povedal, že proticastrovská invázia na Kubu nebola zinscenovaná z americkej pôdy, ale že Spojené štáty sympatizujú s cieľmi zúčastnených. Rusk povedal, že kubánska záležitosť bola záležitosťou, ktorú si musia vyriešiť samotní Kubánci, ale že Spojené štáty nie sú ľahostajné k šíreniu komunistickej tyranie na tejto pologuli.“