Slovenská ekonomika by mala rásť najviac spomedzi krajín V4

Tento týždeň vydal Štatistický úrad Slovenskej republiky rýchly odhad vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) za posledný kvartál ostatného roka. V ňom slovenské HDP poskočilo o 0,3 percenta v porovnaní s štvrťrokom. V medziročnom porovnaní s obdobím od októbra do decembra 2021 vzrástla slovenská ekonomika o 1,1 percenta.

Štatistický úrad tak na základe predbežných údajov z posledného kvartálu zosumarizoval, že za celý rok 2022 vzrástlo hospodárstvo o 1,7 percenta.

Vysoká spotreba napriek poklesu reálnych miezd – domácnosti míňali úspory

Pomerne nečakane dobrý scenár podporili najmä výdavky domácností na spotrebu, a to napriek tomu, že inflácia bola ku koncu roka na vysokých dvojciferných hodnotách. V roku 2022 rástli ceny priemerne o 12,8 percenta a s veľkou pravdepodobnosťou predbehli rast nominálnych miezd. Ich tempo rastu sa podľa posledných dostupných údajov pohybovalo v priemere okolo 9 až 10 percent.

V praxi tieto čísla znamenajú, že napriek rastu miezd si toho Slováci mohli v obchodoch dovoliť menej a reálne v uplynulom roku chudobneli. To, že vzostup ekonomiky ťahal rast spotreby, znamená, že pri svojich výdavkoch čerpali domácnosti na Slovensku z úspor.

Na margo zahraničného obchodu Štatistický úrad uviedol, že vývoz síce rástol, ale pomalšie než dovoz, a preto skončil zahraničný obchod s výrazným záporným saldom. Analytička 365.bank Jana Glasová po uverejnení údajov uviedla, že „zahraničný dopyt bol v závere roka utlmený, a to zhoršeným vývojom svetovej ekonomiky“. Deficit obchodnej bilancie pripísala na účet najmä „vysokej hodnoty dovozu energokomodít pre ich vysoké ceny“.

Aké sú vyhliadky?

Európska komisia vydala v pondelok na základe dát z jednotlivých štátov prognózy ďalšieho vývoja ich ekonomík a zároveň odhadla celkový výkon hospodárstva eurozóny a EÚ v roku 2023. Hrubý domáci produkt by mal v rámci menovej únie rásť o 0,9 percenta a rast ekonomiky celého bloku by mal byť podľa prognóz na úrovni 0,8 percenta.

Slovenská ekonomika by mala v aktuálnom roku rásť o 1,5 percenta, čo je tretí najvyšší rast v rámci krajín, ktoré prijali spoločnú menu a štvrtý najvyšší medzi krajinami Únie. V roku 2024 by mal výkon hospodárstva rásť o dve percentá.

Rast pritom bude rýchlejší, ako sa doteraz očakávalo. Podľa európskej inštitúcie je to vďaka vládnym opatreniam na zníženie vplyvu rastúcich cien energií na domácnosti a podniky. Komisia očakáva, že tieto opatrenia pomôžu vyhnúť sa kríze v spotrebiteľských výdavkoch, keďže eliminujú vplyv vysokých cien energií. Tie by totiž významne obmedzili rozpočty domácností. Eurokomisia tiež predpokladá, že k rastu HDP Slovenska prispejú aj fondy EÚ, ktoré by mali podporiť investície ešte vo väčšej miere ako v roku 2022.

O niečo menej optimistická je analytička Jana Glasová, ktorá v analýze uviedla, že banka odhaduje rast slovenského hospodárstva na úrovni približne jedného percenta. „V úvodnom kvartáli tohto roka očakávame ešte spomalenie rastu HDP a v priemere za celý tento rok predpokladáme medziročný rast našej ekonomiky na úrovni okolo jedného percenta,“ píše Glasová.

Zahraničný obchod podľa nej ostane aj v nasledujúcich mesiacoch „pod tlakom, ochromený vojnou a narušený dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi“. Zaujímavejší bude vývoj spotreby, keďže tempo inflácie sa spomalí len mierne a reálne mzdy budú zrejme ešte istý čas klesať. Úspory domácností však majú svoje obmedzenia, a preto sa dá očakávať, že spotreba mierne klesne. Na druhej strane však analytička zmieňuje fakt, že inflácia by mala v ďalších mesiacoch spomaľovať, čo bude na spotrebu pôsobiť pozitívne. „Priaznivo bude na rast nášho hospodárstva pôsobiť čerpanie eurofondov a prostriedkov z plánu obnovy, čo bude podporovať investície,“ dodala v závere.

U susedov je trend opačný

Hospodársky výkon v posledných mesiacoch minulého roka, naopak, upadal vo väčšine susedných štátov. Viaceré z nich síce zaznamenali vyššie tempo rastu HDP za celý rok, avšak v štvrtom kvartáli sa oproti predchádzajúcim trom mesiacom znížil výkon ekonomiky vo všetkých krajinách Vyšehradskej štvorky.

V Česku kleslo HDP medzikvartálne o 0,3 percenta, v Maďarsku o 0,4 percenta. Negatívnym rekordérom bolo Poľsko, kde sa v období od októbra do konca decembra ekonomika prepadla o 2,4 percenta oproti obdobiu od júla do septembra. Česko aj Maďarsko navyše zaknihovali už druhý medzikvartálny pokles po sebe. Hospodárstvo tam v treťom štvrťroku zaznamenalo pokles o 0,2, respektíve 0,7 percenta.

Európsky orgán tiež odhaduje, že HDP všetkých krajín V4 by malo v tomto roku rásť. Po Slovensku najrýchlejšie v Maďarsku (0,6 percenta), Poľsku (0,4 percenta) a stagnovať by malo hospodárstvo Českej republiky (0,1 percenta).