Za silným eurom sa skrýva "slabý" dolár. Vydrží európskej mene jej nedávna spanilá jazda?

Euro dosiahlo oproti doláru svoje dno niekedy na prelome septembra a októbra, keď sa obchodovalo približne za 0,95 amerického dolára. Pritom ešte koncom predošlej zimy bola jeho hodnota vyše 1,1 dolára. Za oslabovaním eura bolo viacero dôvodov, vojna bola len jedným z mnohých. Treba tiež pripomenúť, že euro pomaly padalo už od polovice pandémie, keď na prelome rokov 2020 a 2021 dosahovalo oproti doláru niekoľkoročné maximá.

K doláru sa začali utiekať mnohí nielen pre problémy, ktoré vinou vojny vyšli v Európe najavo – spomenúť možno energetickú krízu, nie šťastne navrhnutý trh s elektrinou či silnejúcu infláciu. Ťažkosti mali predsa aj Spojené štáty. Americká mena však bola žiadaná preto, že tamojší Federálny rezervný systém začal inflačné problémy riešiť omnoho skôr. Dvíhal základné úrokové sadzby vtedy, keď Európska centrálna banka ešte spala a úrokové sadzby boli nulové, resp. záporné. Investori preto uprednostňovali dolárové vklady.

Slabšia mena pritom nemusí byť sama osebe negatívnym javom. Podporuje najmä exportérov, ktorí vyvážajú tovar do zahraničia a dostanú tak vyššiu hodnotu za svoj tovar. Taktiež znamená, že je pre obyvateľov krajín, ktoré fungujú na dolári, lacnejšie cestovať. Zdražuje sa však dovoz, čo v časoch vysokej inflácie nie je práve žiadaným javom, keďže ropa, plyn a ďalšie komodity sa obchodujú takmer výlučne v dolároch. Silný dolár a slabé euro tak v našom regióne infláciu nebrzdili, ale pôsobili skôr opačne.

Scenár sa na jeseň zmenil