Mnohé aktivistické skupiny a organizácie na ochranu práv, ktoré vznikli počas prvých 30 rokov postsovietskeho Ruska, sa náhle rozpadli, zatiaľ čo nacionalistické skupiny, ktoré sa kedysi považovali za okrajové, sa dostali do centra pozornosti.

S blížiacim sa prvým výročím invázie utrpela ruská armáda jeden neúspech za druhým a ani zďaleka nedosiahla svoj cieľ  –  prevziať kontrolu nad Ukrajinou. Ale doma, kde sa stretáva s malým odporom, umožnil rok vojny Putinovi zájsť ďalej, než si mnohí mysleli, že je možné, pri pretváraní Ruska na svoj obraz.

"Liberalizmus v Rusku je navždy mŕtvy, vďaka Bohu," pochválil sa v sobotňajšom telefonickom rozhovore ultrakonzervatívny obchodný magnát Konstantin Malofejev. "Čím dlhšie táto vojna trvá, tým viac sa ruská spoločnosť očisťuje od liberalizmu a západného jedu."

To, že sa invázia ťahá už rok, podľa neho spôsobilo, že transformácia Ruska je oveľa hlbšia, ako by bola, keby sa Putinove nádeje na rýchle víťazstvo naplnili.

"Ak by sa blesková vojna podarila, nič by sa nezmenilo," povedal.

Kremeľ sa roky snažil držať Malofejeva na dištanc, aj keď financoval proruských separatistov na východe Ukrajiny a vyzýval na reformovanie Ruska na ríšu "tradičných hodnôt" bez vplyvu Západu. To sa však zmenilo po invázii, keď Putin premenil "tradičné hodnoty" na slogan  –  napríklad podpísal nový zákon proti homosexuálom  –  a zároveň sa prezentoval ako ďalší Peter Veľký, ktorý znovu získava stratené ruské územia.

Malofejev uviedol, že najdôležitejšie je, že ruskí liberáli boli buď umlčaní, alebo utiekli z krajiny, zatiaľ čo západné firmy odišli dobrovoľne.

Táto zmena bola zrejmá minulú stredu na zhromaždení pri dopravne preplnenom okruhu Sadovoje koľco v Moskve, kde sa niektorí z najvýznamnejších aktivistov za práva, ktorí zostali v Rusku, zišli na poslednej z mnohých nedávnych rozlúčok: Sacharovovo centrum, archív ľudských práv, ktorý bol po desaťročia centrom liberálov, otváral svoju poslednú výstavu pred tým, ako ho nový zákon prinútil ukončiť činnosť.

Predseda centra Viačeslav Bachmin, kedysi sovietsky disident, povedal zhromaždenému davu, že "to, čo sme si pred dvoma rokmi, alebo dokonca pred rokom nevedeli predstaviť, sa dnes deje".

"Vybudoval sa nový hodnotový systém," povedal potom expert na sovietskych disidentov Alexandr Daniel. "Brutálne a archaické verejné hodnoty."

Pred rokom, keď Washington varoval pred blížiacou sa inváziou, väčšina Rusov túto možnosť odmietala; Putin sa predsa štylizoval ako mierumilovný prezident, ktorý by nikdy nezaútočil na inú krajinu. Takže po začatí invázie  –  ktorá ohromila niektorých prezidentových najbližších spolupracovníkov – sa Kremeľ snažil upraviť svoju propagandu, aby inváziu ospravedlnil.

To Západ sa pustil do vojny proti Rusku tým, že podporoval "nacistov", ktorí sa v roku 2014 dostali k moci na Ukrajine, znela falošná správa, a cieľom Putinovej "špeciálnej vojenskej operácie" bolo ukončiť vojnu, ktorú začal Západ.

V sérii príhovorov zameraných na posilnenie domácej podpory Putin inváziu označil takmer za svätú vojnu o samotnú identitu Ruska a vyhlásil, že Rusko bojuje, aby mu agresívny Západ nevnucoval liberálne normy rodovej rovnosti a akceptáciu homosexuality.

Na šírenie a presadzovanie tohto posolstva bola nasadená celá štátna moc. Národné televízne kanály, všetky kontrolované Kremľom, upustili od zábavných programov v prospech väčšieho počtu spravodajských a politických diskusných relácií; školám bolo nariadené pridať pravidelný ceremoniál vztyčovania vlajky a "vlasteneckú" výchovu; polícia prenasledovala ľudí za priestupky, ako napríklad protivojnové príspevky na Facebooku, čo pomohlo vyhnať z krajiny státisíce Rusov.

"Spoločnosť sa vo všeobecnosti vymkla z koľají," povedal v telefonickom rozhovore Sergej Černyšov, ktorý vedie súkromnú strednú školu v sibírskej metropole Novosibirsk. "Prevrátili predstavy o dobre a zle."

Černyšov, jeden z mála riaditeľov ruských škôl, ktorí sa vyjadrili proti vojne, opísal naratív o ruských vojakoch bojujúcich na obranu svojho národa ako tak ľahko stráviteľný, že mu veľká časť spoločnosti skutočne uverila  –  najmä preto, že toto posolstvo sa bez problémov prelínalo s jednou z emocionálne najvýraznejších kapitol ruských dejín: víťazstvom ich národa v druhej svetovej vojne.

Celoštátna kampaň vyzývajúca deti, aby vyrábali sviečky pre vojakov, sa podľa neho stala takou populárnou, že každý, kto ju v školskej četovej skupine spochybní, môže byť označený za "nacistu a komplica Západu".

Zároveň tvrdí, že každodenný život Rusov bez rodinných príslušníkov bojujúcich na Ukrajine sa zmenil len málo, čo zakrýva alebo zmierňuje náklady vojny. Západní predstavitelia odhadujú, že na Ukrajine bolo zabitých alebo zranených najmenej 200 000 Rusov, čo je oveľa väčší počet obetí, než analytici predpovedali na začiatku vojny. Napriek tomu ekonomika utrpela oveľa menej, ako analytici predpovedali, pričom západné sankcie nedokázali drasticky znížiť kvalitu života priemerných Rusov, aj keď mnohé západné značky odišli.

"Jedným z najdesivejších zistení je podľa mňa to, že pre ľudí sa väčšinou nič nezmenilo," povedal pán Černyšov a opísal mestský rytmus reštaurácií a koncertov a svojich študentov, ktorí chodia na rande. "Táto tragédia sa dostáva na perifériu."

V Moskve je Putinova nová ideológia vojny vystavená v Múzeu víťazstva  –  rozľahlom komplexe na kopci venovanom víťazstvu Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom. Jeden z nových exponátov, "NATOcizmus", vyhlasuje, že "cieľom vytvorenia NATO bolo dosiahnuť svetovú nadvládu". Druhý, "Každodenný nacizmus", obsahuje artefakty z ukrajinského práporu Azov, ktorý je napojený na krajnú pravicu, ako dôkaz nepravdivého tvrdenia, že Ukrajina pácha "genocídu" na Rusoch.

"Bolo to desivé, hrôzu naháňajúce a strašné," povedala jedna z návštevníčok, 19-ročná Liza, o tom, čo jej výstava ukázala, pričom odmietla uviesť svoje priezvisko pre politickú citlivosť témy. Povedala, že ju rozrušilo, keď sa dozvedela o takom správaní Ukrajincov, ako ho prezentovala ruská propaganda. "Nemalo by to tak byť," povedala a naznačila, že podporuje Putinovu inváziu.

Nedávno popoludní boli na návšteve stovky študentov a žiaci základných škôl pochodovali v zelených vojenských čiapkach, zatiaľ čo ich sprievodca volal: "Vľavo, vľavo, raz, dva, tri!" a oslovoval ich "vojaci". V hlavnej sále sa v štúdiu televízie Victory TV  –  kanálu, ktorý sa začal v roku 2020 venovať druhej svetovej vojne  –  nakrúcala živá tolkšou.

"Rámec konfliktu pomohol ľuďom vyrovnať sa s ním," povedal Denis Volkov, riaditeľ Levada Center, nezávislého prieskumu verejnej mienky v Moskve. "Západ je proti nám. Tu sú naši vojaci, tam sú nepriateľskí vojaci a v tomto rámci sa musíte postaviť na jednu zo strán."

Niekoľko týždňov po začatí invázie Putin vyhlásil, že Rusko čelí veľmi potrebnej "sebaočiste spoločnosti". Západným podnikom, ktoré opustili krajinu, bez okolkov zaželal "všetko najlepšie!" a povedal, že ich odchod vytvoril "jedinečné možnosti rozvoja" pre ruské spoločnosti.

Ale v Chabarovsku, meste na hraniciach s Čínou na ruskom Ďalekom východe, Vitalij Blaževič, miestny učiteľ angličtiny, hovorí, že miestnym obyvateľom chýbajú západné značky, ako napríklad predajňa oblečenia H&M. Keď prišla reč na vojnu, pokračoval, prevládala pasívna akceptácia a nádej, že sa veci čoskoro skončia.

"Ľudia sú nostalgickí za tým, čo sa ukázalo ako dobré časy," povedal.

Vitalij Blaževič vyučoval na štátnej univerzite v Chabarovsku, až kým nebol v piatok nútený odstúpiť z funkcie, pretože kritizoval Putina v rozhovore na YouTube pre Rádio Sloboda, ruskojazyčnú spravodajskú stanicu financovanú Američanmi. Išlo o komentáre, ktoré by pred vojnou pravdepodobne neboli potrestané. Teraz, povedal, je vládne potláčanie disentu "ako parný valec"  –  "každý je jednoducho valcovaný do asfaltu".

Malofejev, konzervatívny magnát, povedal, že Rusko potrebuje ešte rok, "aby sa spoločnosť úplne očistila od posledných osudových rokov". Povedal, že čokoľvek ako "víťazstvo" na Ukrajine, spojené s prehliadkou v Kyjeve, by ešte mohlo spôsobiť, že sa časť minuloročnej transformácie zruší.

"Ak v priebehu jari dôjde k prímeriu," povedal, "potom je možný určitý liberálny návrat."

V Moskve na rozlúčkovom podujatí v Sacharovovom centre niektorí starší účastníci poznamenali, že v histórii Ruska nie je zásah Kremľa proti disentu ničím novým. Ján Račinskij, predseda Memorialu, skupiny na ochranu práv, ktorú museli rozpustiť koncom roka 2021, povedal, že Sovieti zakázali toľko, "že už nebolo čo zakazovať".

"Ale nemôžete ľuďom zakázať myslieť," pokračoval Račinskij. "To, čo dnes robia úrady, im nezaručuje žiadnu dlhú životnosť."

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.