Vojna Rusko mení, ale inak, ako čakal Západ

Liberalizmus v Rusku je navždy mŕtvy, hovorí v exkluzívnej reportáži New York Times ruský magnát Konstantin Malofejev. Text prináša prekvapujúce informácie, ako vojna na Ukrajine posilnila domácu pozíciu Vladimira Putina. Prečo likviduje ruských liberálov a prečo väčšina ruskej spoločnosti verí tomu, že vo vojne ide o obranu vlasti, ale inak sa o vojnu nezaujíma.

Vlastenecká nástenná maľba v Moskve venovaná víťazstvu v druhej svetovej vojne. Kremeľ využíva ruskú hrdosť na víťazstvo národa nad nacistami na démonizáciu Ukrajiny, 17. február 2023. Foto: Nanna Heitmann/New York Times

Publikované: 28. februára 2023 | 23:55

Autor: Anton Troianovski,

Invázia prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine sa stretáva s jedným neúspechom za druhým. Jej účinok doma bol však úplne iný.

Sťažnosti, paranoja a imperialistické zmýšľanie, ktoré viedli prezidenta Putina k invázii na Ukrajinu, prenikli hlboko do ruského života po roku vojny – rozsiahly, aj keď nerovnomerný spoločenský otras zanechal ruského vodcu doma dominantnejšieho ako kedykoľvek predtým.

Školáci zbierajú prázdne plechovky, aby vyrobili sviečky pre vojakov v zákopoch, a zároveň sa na novom týždennom predmete učia, že ruská armáda vždy oslobodzovala ľudstvo od "agresorov, ktorí sa snažia ovládnuť svet".

Školáci počas prehliadky Múzea víťazstva v Moskve, ktoré je venované obetiam Ruska a konečnému víťazstvu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Foto: Nanna Heitmann/New York Times

Múzeá a divadlá, ktoré zostali ostrovmi umeleckej slobody počas predchádzajúcich represií, tento osobitný status stratili, ich protivojnoví umelci a umelkyne boli odstránení. Nové výstavy organizované štátom majú názvy ako "NATOcizmus" – slovná hračka s "nacizmom", ktorá sa snaží predstaviť západnú vojenskú alianciu ako hrozbu, ktorá je rovnako existenčná ako nacisti počas druhej svetovej vojny.