Ruská ekonomika pre vojnu prišla o „jedno Slovensko“. Jej skutočná recesia je však ešte oveľa hlbšia
Učebnice hospodárskeho cyklu museli byť v posledných rokoch doplnené aj zvláštnym prípadom recesie, ktorú sme si vyvolali sami úmyselne uzatváraním ekonomík pred pandémiou. Iné ekonomické prepady ako finančná recesia sme poznali, ale dlho sme na ne mohli zabudnúť. V Rusku však ekonómovia museli nalistovať stránky zo starých učebníc, ktoré vysvetľujú, prečo blahobytu škodí vojna. A Rusko sa útokom na Ukrajinu poškodilo extrémne.
Ľudia kráčajú počas sneženia na ulici v Petrohrade. Foto: TASR/AP
Ľudia kráčajú počas sneženia na ulici v Petrohrade. Foto: TASR/AP
Ruskému štatistickému úradu sa v čase vojny dá len ťažko veriť, ale jeho odhadom ekonomického rastu zrejme veriť môžeme, pretože sa zhodujú s odhadmi rešpektovaných inštitúcií vrátane Medzinárodného menového fondu či Svetovej banky. Skrátene povedané, Rusko je v recesii. Podľa vlastných čísel sa v roku 2022 Putinom ovládaná krajina zmenšila o 2,5 percenta.
Vypočítať celé náklady vojny je nekonečne ťažké, ale aspoň tie hrubo ekonomické sa vďaka odhadu HDP zmerať dajú. Nejde však len o ten prepad o 2,5 percenta, pretože ešte krátko pred vojnou sa očakávalo, že Rusko, naopak, v minulom roku porastie o 3 percentá. Strata tohto rastu a dokonca prepad sú tak nákladom s veľkosťou zhruba 5,3 percenta HDP. Ak by sme to chceli podobným spôsobom porovnať s posledným veľkým ekonomickým problémom, teda s pandémiou, potom bola vojna dokonca o niečo horšia, pretože na rok 2020 sa odhadoval rast 1,8 percenta, namiesto ktorého prišiel prepad o 3 percentá, celkovo teda pandémia stála zhruba 4,7 percenta HDP.